Pred 71 rokmi sa narodil fenomén slovenského krasokorčuľovania Ondrej Nepela

Dnes uplynulo 71 rokov od narodenia najúspešnejšieho slovenského krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Olympijský víťaz, trojnásobný majster sveta a päťnásobný majster Európy bol v tejto športovej disciplíne skutočnou legendou.

Ondrej Nepela sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho mama pracovala ako šička posteľnej bielizne, otec bol závozníkom. Mal aj staršiu sestru - autistku, o ktorej však takmer vôbec nerozprával.

Pre krasokorčuľovanie sa nadchol po tom, ako v televízii videl slovenského krasokorčuliara Karola Divína. Zaujal ho natoľko, až sa rozhodol kráčať v jeho šľapajach. Nepela nebol až taký výrazný talent, ako by sa mohlo zdať. Svoj úspech si musel tvrdo vydrieť. Vynikal najmä v povinných cvikoch, za svoju slabú stránku považoval voľné jazdy.

Bol výborným žiakom, tichým, skromným a pracovitým. Úspešne zvládol základnú školu i gymnázium bez toho, aby mu boli, kvôli tréningom, poskytované akékoľvek úľavy. Vstával skoro ráno a už o šiestej trénoval na ľade. Potom šiel na vyučovanie a po jeho skončení sa vracal späť na štadión. K domácim úlohám sa častokrát dostal neskoro večer.

Trénerka od začiatku až do konca

Počas celej športovej kariéry trénovala Ondreja Nepelu jediná trénerka, pani Hilda Múdra. Za 15 rokov spolupráce sa medzi nimi vytvoril taký blízky vzťah, že Nepela považoval pani Múdru za druhú mamu a oslovoval ju „teta“. Keďže bola rodáčkou z Viedne, naučila svojho zverenca nemčinu, okrem toho sa dohovoril tiež po anglicky a taliansky. Dôkazom ich priateľského vzťahu bola skutočnosť, že na prosbu Ondrejovej mamy ju pani Múdra občas zastupovala na rodičovských združeniach, zvolávaných školou, ktorú Nepela navštevoval. Hilda Múdra zomrela v novembri minulého roka vo veku nedožitých 96 narodenín.

Úspech za úspechom

Výpočet úspechov Ondreja Nepelu je skutočne dlhý. Bol olympijským šampiónom, trojnásobným majstrom sveta, päťnásobným majstrom Európy, akademickým majstrom sveta, dvojnásobným vicemajstrom sveta, osemnásobným majstrom ČSSR i najúspešnejším športovcom ČSSR za rok 1971. Svoju prvú bronzovú medailu získal už ako 15-ročný v roku 1966 na Majstrovstvách Európy. Odvtedy žal úspech za úspechom a zbieral jedno ocenenie za druhým. Majstrom Európy sa stal v osemnástich, majstrom sveta zas v dvadsiatich rokoch. Vrchol jeho kariéry nastal, keď ako 21-ročný v roku 1972 získal na zimných olympijských hrách v japonskom Sappore ako prvý Slovák v histórii zlatú medailu. Po tomto triumfe chcel s krasokorčuľovaním skončiť, avšak vtedajší režim ho "prinútil" pokračovať. O rok neskôr zvíťazil na majstrovstvách sveta v Bratislave, kde takisto vybojoval zlato a v 22. rokoch definitívne ukončil hviezdnu kariéru amatérskeho krasokorčuliara.

Nasledovalo 13 rokov účinkovania v profesionálnych krasokorčuliarskych predstaveniach obľúbenej americkej ľadovej revue Holiday on Ice. Po získaní licencie pracoval ako tréner v nemeckom meste Mannheime, kde sa usadil a začal trénovať domácu krasokorčuliarku Claudiu Leistner. Tá sa v roku 1988 stala majsterkou Európy.

Skolila ho zákerná choroba

Ondrej Nepela zomrel ako 38-ročný 2. februára 1989 v Mannheime. Príčinou smrti bolo dovtedy nie príliš známe ochorenie AIDS. Štátom kontrolované média udávali ako príčinu úmrtia rakovinu lymfatických uzlín, keďže téma infekcie HIV bola u nás v tom čase tabu. Aj v nekrológoch zamlčali, že Ondrej Nepela bol homosexuál. Napriek sexuálnej orientácii sa v Nemecku oženil so svojou venezuelskou kolegyňou, hoci podľa niektorých zdrojov z dôvodu, aby nebol vyhostený z krajiny.

Pocta doma i v zahraničí

Na počesť Ondreja Nepelu bol po ňom pomenovaný zrekonštruovaný zimný štadión v Bratislave. V roku 2000 ho posmrtne vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia, pričom cenu prevzala jeho dlhoročná trénerka Hilda Múdra. V roku 2019 bol ako prvý Slovák uvedený do Svetovej krasokorčuliarskej Siene slávy v americkom štáte Colorado.