Pred 103 rokmi vznikla Československá republika. Vďačíme za to aj M. R. Štefánikovi

Až do roku 1918 boli Česko a Slovensko súčasťou Rakúsko-Uhorska. Vďaka partii nadšencov v exile sa však rozbehla myšlienka osamostatnenia.

Po dlhých mesiacoch medzinárodných rokovaní sa tento sen podaril a od 28. októbra 1918 oslavujeme vznik prvej Československej republiky.

Deväť rozhodujúcich mesiacov

Snahy o osamostatnenie sa našich krajín boli pritom aj v minulosti. Tieto plány však prerušila 1. svetová vojna. Počas posledného roka bojov už v zahraničí vznikla iniciatíva českého a slovenského exilu, ktorá začala intenzívnejšie presadzovať danú myšlienku. Na jej čele stáli Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik. Všetko odštartovala trojkráľová deklarácia z januára 1918. V nej sa nespomínalo Rakúsko-Uhorsko a začal sa postup osamostatnenia. Nasledujúcich deväť mesiacov prebiehali veľké diplomatické rokovania. Počas nich zohral dôležitú úlohu najmä Štefánik, keďže mal výborné konexie v zahraničí. Vďaka tomu sa podarilo získať súhlasný postoj aj ostatných krajín a vznik Československej republiky bol čoraz reálnejší.

Oslava samostatnosti i konca vojny

Najdôležitejším dňom sa stal 28. október 1918. Vtedy sa v Ženeve stretol Edvard Beneš s delegáciou Národného výboru. Počas rokovania vyjednali i podmienky o autonómii národov. Na ich základe na Václavskom námestí kňaz Isidor Zahradník rečnil pred davom čakajúcich ľudí a vyhlásil samostatný Československý štát. Keď sa túto správu postupne dozvedeli v ostatných mestách i dedinách, spustili sa veľké oslavy. Ľudia pochodovali, tancovali a zabávali sa v uliciach. Radovali sa nielen zo vzniku novej republiky, ale tiež z ukončenia vojny. Zhadzovali znaky a všetky symboly monarchie, aby sa definitívne oslobodili spod vplyvu Rakúsko-Uhorska. Aj preto sa 28. október stal oficiálnym pamätným dňom vzniku Česko-Slovenska a pripomíname si ho dodnes. Súčasné generácie na tento sviatok neraz zabúdajú. No pritom ide o jeden z najdôležitejších bodov v dejinách, ktorý pomohol formovať našu krajinu a v konečnom dôsledku umožnil vznik samostatnej Slovenskej republiky.

Tento sviatok oslavujeme najčastejšie vzdávaním holdu Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Tomuto Slovákovi vďačíme za obrovskú diplomatickú pomoc, ktorú poskytol počas jednaní v zahraničí. Keby nebolo jeho konexií, ostatní rodáci by sa o to ťažšie dostávali do kontaktu s významnými politikmi, dôležitými pri uznávaní našej samostatnosti.

V tento významný deň si na neho môžete spomenúť aj na týchto dvoch miestach:

Mohyla Milana Rastislava Štefánika

Brezová pod Bradlom sa stala posledným miestom odpočinku Milana Rastislava Štefánika. Rodina a priatelia ho pochovali na vŕšku, ktorý je situovaný nad jeho milovanými Košariskami. Autorom mohyly je úspešný slovenský architekt Dušan Jurkovič. Stavba so štyrmi obeliskami ukrýva pozostatky nášho velikána. Jej súčasťou je aj večný oheň, ktorý tlie na jeho pamiatku. Z tohto miesta máte nádherný výhľad na celé okolie.

Múzeum Milana Rastislava Štefánika, Košariská

V šiestich miestnostiach bývalej evanjelickej fary je situované múzeum, venujúce sa životu a práci Milana Rastislava Štefánika. Náš slávny rodák sa v roku 1880 narodil práve na tomto mieste. Počas prehliadky si zaspomínate na jeho vojenskú, diplomatickú i politickú kariéru. Nájdete tam niekoľko predmetov, ktoré mu kedysi patrili, a uvidíte aj vzácne fotografie z jeho ciest. Výstava mapuje celý jeho život od narodenia až po tragické úmrtie počas leteckého nešťastia. Vstupné na veľký okruh, vrátane prehliadky kostola a hrobov Štefánikových rodičov stojí 5 eur, za malý zaplatíte 4 eurá.