Prečo sa oplatí investovať do rómskych detí?
16.05.2021 | Rómske deti | Marcela Beňová
Akú šancu na vzdelanie a dobrú prácu má dieťa, pochádzajúce zo segregovanej rómskej komunity? V podstate žiadnu.
Pokiaľ sa narodí v podmienkach, kde chýba starostlivosť, kde dennodenne zažíva stres, násilie, zvýšenú kriminalitu, kde nie je dostatok jedla a niekedy ani pitnej vody, jeho vývoj nemôže byť na takej istej úrovni, ako u detí zo štandardnej rodiny.
Dnes žije vo vylúčenej komunite asi 40% Rómov. Mnohokrát prežívajú na hranici chudoby, pričom deti nenavštevujú ani predškolské zariadenia. Pri nástupe do školy tak tieto deti, oproti svojim rovesníkom, zaostávajú vo vývoji o niekoľko rokov. Chýba im ich veku primeraná slovná zásoba, ale i zručnosti nadobudnuté precvičovaním jemnej a hrubej motoriky. Mnohí prváci nevedia po slovensky, prípadne sa prvý raz stretávajú s knižkou a ceruzkou. Šanca získať aspoň základné vzdelanie sa stráca skôr, než dieťa vôbec nastúpi do školy. Aj preto na Slovensku pribúdajú programy, ktoré majú za cieľ pomáhať deťom z vylúčených komunít.
Práca s najmenšími a ich matkami
V živote dieťaťa je prvých 1000 dní najdôležitejších. Neurológovia a psychológovia sa zhodujú v názore, že pre život dieťaťa a jeho správny vývin sú najdôležitejšie prvé tri roky života. Z tohto obdobia si síce najmenej pamätáme, no mozog v tom čase prechádza najväčším vývojom. Až 80% neurónových spojení sa tvorí práve v tomto období. Projekt Omama pomáha rómskym matkám, naučiť sa správne so svojimi deťmi pracovať a rozvíjať ich duševné i telesné schopnosti. Omamy – ženy, ktoré tiež pochádzajú z rómskeho prostredia, prichádzajú za rodinami v rómskych osadách a formou praktického tréningu učia rodičov, ako sa správne starať o svoje deti. Na stretnutiach s rómskymi matkami im vysvetľujú, ako sa majú za použitia jednoduchých pomôcok s deťmi hrať, aby sa primerane rozvíjala ich slovná zásoba, jemná a hrubá motorika i kreativita. Zdôrazňujú význam spoločne stráveného času a sledujú pokroky vo vývoji detí. Prítomnosť omamy matky detí oceňujú. Mnohé z nich majú prvý raz v živote možnosť držať v ruke skutočnú hračku. Vďaka tomu sa rómske deti môžu aktívne a cielene rozvíjať už od raného detstva a ich nástup do školy býva pre ne menej náročný. Ich šanca uspieť je určite niekoľkonásobne vyššia.
Ako sa pomáha školákom?
Rómske deti sa v tradičnej škole iba zriedkavo stretávajú s podporou a povzbudením. Zmiešaných škôl máme na Slovensku minimum. S príchodom väčšieho počtu rómskych detí do triedy sa častokrát stáva, že rodičia majority radšej prehlásia vlastné deti na inú školu. Okrem nedostatku zručností, ktoré deti z podnetného prostredia prirodzene ovládajú, obmedzuje rómske deti aj rýchle tempo učenia či jednoduchý fakt, že neovládajú slovenský jazyk.
Pomoc ponúka projekt „Teach for Slovakia“, prinášajúci netradičný, no osvedčený nápad, používaný tiež v zahraničí. Absolventi vysokých škôl majú po ukončení štúdia možnosť overiť si nadobudnuté vedomosti v praxi, a po dobu dvoch rokov učiť rómske deti priamo na škole. “Učitelia” z Teach for Slovakia nemusia byť len absolventi pedagogickej fakulty. Aj umelci, manažéri, informatici či prekladatelia majú možnosť zapojiť sa do programu vzdelávania. Po absolvovaní prípravy môžu učiť na škole, s ktorou Teach for Slovakia spolupracuje. V súčasnosti pôsobí na školách 40 takýchto učiteľov a pomáhajú stovkám rómskych detí.
Prečo práve deti?
Hoci programov, zameraných na pomoc rómskej komunite je viac, kľúčové sú deti. Veď predstavujú zlomovú generáciu. Ak vyrastú v lepších pomeroch ako ich rodičia, zvýši sa šanca na lepší život pre ďalšie generácie. Tie by už nemuseli žiť v podmienkach, v ktorých sa narodili ich rodičia. Generačná chudoba predstavuje v prípade rómskych detí základný problém, ktorý sa dá vyriešiť len vzdelávaním a odstraňovaním segregácie.
Prostredie generačnej chudoby neovplyvňuje len sociálne návyky Rómov, ale aj celý ich psycho-somatický vývoj. Detský mozog musí permanentne spracovávať stres, v prostredí sociálne vylúčenej skupiny neustále prítomný. Ten je pre dieťa toxický, pretože posilňuje časť mozgu – amygdalu, zodpovednú za obranné reakcie, a to na úkor vývoja ostatných častí mozgu. Z dlhodobého hľadiska dieťa nemá šancu túto disproporciu vyrovnať. Impulzívnosť, krik či problematické správanie, v porovnaní s deťmi z majoritných rodín, sú dôsledkom tohto toxického stresu, ktorému je dieťa vystavené už v ranom detstve. Aj preto je program podpory rómskych detí a ich vzdelávania od najútlejšieho veku mimoriadne dôležitý.