Pozorujete na sebe tieto varovné signály? Možno trpíte syndrómom vyhorenia

Každý má v práci pomyselný bod zlomu a stres zvláda po svojom. K syndrómu vyhorenia na pracovisku môže dôjsť kedykoľvek, a v ktorejkoľvek fáze kariéry zamestnanca.

Nezáleží na tom, ako dlho pracujete v danej spoločnosti. Neliečený syndróm vyhorenia vedie neraz k vážnym fyzickým i psychickým chorobám, akými sú depresie, srdcovo-cievne ochorenia či cukrovka.

Syndróm vyhorenia ako diagnóza

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne uznala vyhorenie na pracovisku za diagnózu. K čoraz častejším prípadom vyhorenia prispela aj pandémia koronavírusu. Ľudia pracovali z domu, boli izolovaní od svojho pracovného prostredia, trpeli nerovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, bojovali s duševnými problémami či nedostatočnou podporou. Zamestnanci sa zvyčajne nechcú zdôveriť so svojím vyhorením nadriadeným, radšej nesú bremeno na vlastných pleciach. To spôsobuje, že sa zníži ich produktivita práce, cítia sa nešťastní a preťažení.

Medzi najčastejšie príčiny syndrómu vyhorenia patria:

• nejasné očakávania,
• zlá komunikácia na pracovisku,
• prepracovanosť a nedocenenosť,
• pociťovanie potreby byť neustále súčasťou pracovného procesu,
• práca v toxickom prostredí,
• nedostatok podpory zo strany nadriadeného a kolegov,
• byť pravidelne a detailne pod kontrolou.

Toto sú tri varovné príznaky, ktoré ukazujú, že zamestnanec je vyhorený:

Znížená produktivita a výkon

Vyhorenie môže postihnúť každého z nás. Pokiaľ zamestnanci stratia motiváciu k práci, nedokážu splniť všetky stanovené úlohy načas. To je príčinou zvýšeného počtu chýb. Ak pracujú pre toxického zamestnávateľa, cítia, že ich úsilie nie je nikdy dosť veľké, nech sa akokoľvek snažia. Nezvládnuteľné množstvo stresu či frustrácie máva negatívny vplyv nielen na kvalitu ich práce, ale tiež osobné vzťahy. Niektorí zamestnávatelia alebo manažéri nerobia opatrenia, aby vyhoreniu podriadených zabránili. Mnohí pred ním dokonca zatvárajú oči a jeho vážnosť si uvedomia až príliš neskoro. Obvykle sa ani nesnažia zamestnanca opätovne zapojiť do pracovného procesu. Najradšej by sa ho zbavili, takže sa stáva, že pracovník je "prinútený" zo spoločnosti odísť. Iným riešením je tzv. sabatikal, t.j. dlhodobé platené alebo neplatené voľno, určené na oddych a zlepšenie psychického stavu zamestnanca.

Zvýšený cynizmus voči spolupracovníkom a klientom

Okrem toho, že syndróm vyhorenia spôsobuje problémy vo všetkých oblastiach podnikania, narúša tiež pracovnú morálku zamestnancov, ničí firemnú kultúru a dobré meno spoločnosti. Nedá sa nevšimnúť si nešťastných zamestnancov, ktorých negatívne emócie sa prejavujú ako cynizmus a podráždenosť voči klientom, kolegom i nadriadeným. Akékoľvek emócie sú nákazlivé, preto sa môžu prenášať aj na ďalších spolupracovníkov a ovplyvňovať chod celej firmy.

Znaky, že zamestnanci sú nešťastní:

• sťažujú sa na klientov, s ktorými spolupracujú,
• sú bojovnejší, agresívnejší a hádavejší,
• otvorene hovoria negatívne o spoločnosti,
• už nie sú trénovateľní, ani otvorení spätnej väzbe.

Spoločenská izolácia

Vyhorenie nenastáva zo dňa na deň, ide o dlhodobý proces. Hoci sú títo zamestnanci na pracovisku fyzicky prítomní, duchom sú niekde inde a strácajú koncentráciu. Preto by sa mala brať do úvahy aj pracovná záťaž zamestnanca. Možno by sa aj chceli častejšie zapájať do spoločenských aktivít, no práca im v tom bráni. Cítia sa byť izolovaní od tímu i celej firmy.

V prípade vážnejších zdravotných problémov by títo pracovníci mali zostať doma a čerpať PN-ku, alebo sa so zamestnávateľom dohodnúť na (ne)platenom sabatikale, počas ktorého im zamestnávateľ podrží  pracovné miesto, až kým sa zotavia.

Dôležitá je komunikácia

Zapojenie zamestnancov do bežného pracovného procesu je dlhodobou záležitosťou. Manažéri zodpovedajú za znižovanie stresu na pracovisku, ich úlohou je, práve naopak, zabrániť jeho zvyšovaniu. Základom je pravidelný osobný kontakt s podriadenými a diskusia o existujúcich problémoch, s cieľom získať od nich spätnú väzbu. Týmto spôsobom si môžu overiť, ako sú na tom psychicky aj profesionálne ich ľudia. Kľúčové je aktívne počúvať a byť vnímavý, nebagatelizovať sťažnosti a vedieť prijať negatívnu spätnú väzbu. Najhoršie, čo manažér môže urobiť, je obviňovať pracovníka, ktorý nezvládol príliš veľký stres, prípadne prejsť do defenzívy. Manažéri by mali hľadať riešenia aktuálnych problémov, podporiť zamestnancov, respektíve znížiť množstvo ich pracovných povinností. Ak to urobiť nemôžu, mali by k nim byť aspoň úprimní a nedávať im falošné nádeje.