Poznáte vedné odbory tribológia či tribotechnika? Neuveríte, čím sa zaoberajú

Málokto by sa pri premýšľaní nad významom vedných disciplín tribológia či tribotechnika trafil do čierneho. Ak ste si tieto názvy spájali s históriou alebo inými odbormi, ste na omyle.

Oba technické odbory majú stále miesto v odbornej oblasti starostlivosti o stroje a zariadenia a prispievajú k ich spoľahlivosti v prevádzke.

Tribológia sa zaoberá práve takými praktickými vecami, ktoré v bežnom živote považujeme za samozrejmosť, bežnými príkladmi v praktickom živote sú nekĺzavé topánky alebo protišmykové vane či sprchy. Jej úlohou je zabezpečiť, aby rozličné typy technológií, na ktoré sa každodenne spoliehame fungovali správne, ako napríklad brzdy s kritickými funkciami, ktoré sa používajú v akejkoľvek forme dopravy.

Objasnenie pojmov

Tribológia patrí medzi nové vedné odbory a významne prispieva k efektívnemu využívaniu zdrojov energie. Využíva a zovšeobecňuje poznatky mechaniky, fyziky, matematiky, chémie, biológie a ostatných vedných odborov. Vedecké a teoretické poznatky z oblasti tribológie sa využívajú a prenášajú do praxe v tribotechnike a to v mnohých oblastiach vedy a techniky, ako je strojárstvo, automobilový priemysel, ropný a petrochemický priemysel a iné odvetvia národného hospodárstva. Tribotechnika sa zaoberá prostriedkami a postupmi týkajúcimi sa technických a ekonomických aspektov trenia, opotrebenia a mazania v rámci konštrukcie, výroby, montáže, prevádzky a údržby trecích uzlov.

Otec tribológie

Samotný pojem tribológia zaviedol profesor Peter Jost v marci roku 1966 v Anglicku. Vo svojej britskej štúdii Jost Report odhalil, že v dôsledku trenia a korózie dochádza k obrovským finančným stratám. Tým poukázal na hospodársky veľmi dôležitú, samostatnú technickú problematiku, čo malo významný vplyv na rozvoj tohto vedného odboru. Jostova priekopnícka správa objasnila skutočnosť, že problémy s mazaním v strojárstve boli po prvýkrát predovšetkým v oblasti dizajnu. Ich riešenie, ako predpokladal, vyžadovalo rôzne zručnosti z vedeckých disciplín iných ako je strojárstvo, vrátane chémie a materiálových vied, mechaniky pevných telies a fyziky. Jost a jeho tím vypočítali, že je možné vyhnúť sa obrovským finančným stratám kvôli menším poruchám spôsobujúcich stratu výroby, nižšiu spotrebu energie, nižšie náklady na údržbu a dlhšiu životnosť stroja.

Jost sa neskôr zúčastnil aj otvorenia postgraduálneho štúdia vo vednom odbore „Tribológia a tribotechnika“ na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT, katedre chémie a technológie ropy v Bratislave. Štúdium absolvovalo 14 poslucháčov. Tomuto profesorovi bol vtedy udelený čestný doktorát STU. V tomto roku si pripomíname 100. výročie od jeho narodenia.

Tribológia medzi nami od prastarých čias

Od svojho prvého objavenia tribológia prešla dlhou cestou. Pred tisíckami rokov, v období paleolitu, sa primárne ložisko vyrábalo z kosti parohu. Inovácia Promethean sa tiež použila ako nástroj na založenie ohňa výlučne trením. Odkedy bolo vynájdené babylonské koleso a tripartitné diskové koleso používané v mezopotámskych vozoch počas roku 3 500 p. n. l. a 2800 p. n. l., taký tribologický pokrok je nevyhnutný na udržanie samotného prežitia ľudstva od danej doby až dodnes a naďalej.

Starí Egypťania znižovali trenie použitím kolies a mazív vo svojich ložiskách vozov a v strojoch, ktoré prenášali veľké bremená potrebné na výrobu pyramíd.

Bol to Leonardo da Vinci, ktorý zistil, že trenie je priamo úmerné zaťaženiu a nezávislé od oblasti premiestňovaného telesa. Od tohto kľúčového okamihu sa k pôvodnej verzii tribológie pristupovalo ako k legitímnej vede. V roku 1687 zavážil objav sira Isaaca Newtona, ktorý sledoval vlastnosti kvapaliny, ktoré ovplyvňujú mazané trenie, a v roku 1699 Guillaume Amontons objasnil dve hypotézy da Vinciho a povýšil ich na nevyvrátiteľné zákony.

Vývoj na Slovensku

Prvé správy o organizovanej technike mazania (tribotechnike) na našom území sú z roku 1957. Podľa dostupných informácií začala odborná skupina pre techniku mazania pri Československej strojníckej spoločnosti od 25. júna 1957 organizovať školenia, kurzy pre technikov mazania, konštruktérov strojov a zariadení. V tomto období sa významne podieľali na propagácii správneho mazania strojov najmä pracovníci krajských odbytových závodov n.p. Benzina v Čechách a na Slovensku. Z tohto obdobia vieme, že mimoriadne významný dokument, ktorý položil základy k organizácii techniky mazania, boli smernice pre organizáciu techniky mazania v závodoch ministerstva strojárenstva č. 70/54, ktoré boli v roku 1967 zrušené. Po vzniku federácie v roku 1969 začala na Slovensku zvýšená aktivita v tomto technickom odbore.

Neskôr bola činnosť Odbornej skupiny pre tribológiu a tribotechniku obnovená, súčasne bol navrhnutý rámcový program odbornej techniky. Medzi prvé úlohy patrila úloha so zameraním na zistenie stavu úrovne tribotechniky na Slovensku. Tento rok si pripomíname významné 50. výročie vzniku Odbornej skupiny pre tribológiu a tribotechniku a organizovanej činnosti v tomto vedeckom a technickom odbore na Slovensku. V našej krajine pôsobí v období sedemdesiatych rokov minulého storočia odborná skupina „Tribológia a tribotechnika“ pri Slovenskej spoločnosti priemyselnej chémie ČSVTS pod vedením Ing. Jozefa Stopku, ktorý v roku 1979 bol zvolený za predsedu Odbornej skupiny pre tribológiu a tribotechniku. V období po roku 1989 nastali v činnosti Spoločnosti slovenských tribológov podstatné zmeny. Odborná skupina pre tribológiu a tribotechniku, ako už bolo uvedené, vykonávala činnosť v rámci ZSVTS Spoločnosti pre priemyselnú chémiu. Vzhľadom na nové podmienky a zámery vznikla požiadavka na vytvorenie Slovenskej spoločnosti pre tribológiu a tribotechniku. Na základe toho bol vypracovaný a predložený návrh stanov „Slovenskej spoločnosti pre tribológiu a tribotechniku“ na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré potvrdilo predložený návrh a spoločnosť bola zaregistrovaná 15. septembra 1992. Prvé zhromaždenie spoločnosti sa uskutočnilo 24. novembra 1993 v Dome techniky v Bratislave.

Za dôležité informácie ďakujeme aj Ing. Jozefovi Stopkovi.