Poznáte najznámejšie vianočné zvyky a tradície počas Štedrého dňa?

Vianočné sviatky sú od nepamäti sprevádzané zvykmi a tradíciami, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Už od čias našich starých materí ľudia verili, že im prinesú zdravie, šťastie a prosperitu.

Toto sú najznámejšie ľudové obyčaje, ktoré mnohí z nás praktizujú dodnes.

Pôstny Štedrý deň

Hoci väčšina veriacich držala pôst štyri týždne, od príchodu adventu až do Štedrého večera, v niektorých rodinách bolo zvykom postiť sa až na Štedrý deň. Pôst sa mal skončiť s objavením sa prvej hviezdy na oblohe, teda v čase večere, medzi 17:00 a 18:00 hodinou. Motiváciou k dodržaniu pôstu mal byť hlavne pre deti sľub, že pokiaľ vydržia nejesť až do večera, uvidia zlaté prasiatko, alebo zlatú hviezdičku. Odmenou im potom bol sviatočný stôl plný jedál z tohoročnej úrody.

Zapaľovanie sviečok

Neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov sú už od nepamäti sviečky. V niektorých rodinách sa podáva štedrovečerné menu výlučne iba pri nich, často sa však používajú aj do vianočných dekorácií. Sviečky sa spravidla zapaľovali tesne pred večerou, pretože ich plameň bol pre stolovníkov symbolom Vianoc. Gazda zapálil sviečku, umiestnenú uprostred stola, každý člen rodiny postupne sfúkol plameň a sledoval, ako dym stúpa. Ak stúpal rovno, znamenalo to zdravie, ak zamieril do strany alebo ku dverám, znamenalo to smrť. V niektorých domácnostiach sa fúkalo iba raz a na koho dym šiel, ten mal do roka zomrieť.

Med, cesnak a oblátky

Gazdiná, ktorá pripravila štedrovečernú večeru, urobila všetkým členom rodiny krížik na čelo strúčikom cesnaku, namočenom do medu. Cesnak symbolizoval zdravie v nasledujúcom roku. Oblátky kedysi na dedine piekli učitelia. Do každej rodiny dali toľko kusov, koľko mala členov. Niekde sa dodnes jedia suché, respektíve ochutené medom a cesnakom.

Ryba ako hlavný chod

Už v 12. storočí naši predkovia považovali rybu za pôstne jedlo, preto sa na  sviatočnom stole objavovali vo väčšine kresťansky založených rodín. Dnes sa najväčšej obľube teší kapor a iné sladkovodné ryby, v posledných rokoch sú však čoraz žiadanejšie i morské ryby - tuniak, losos, treska či žralok.

Krájanie jablka

Na štedrovečernom stole nesmela chýbať ani misa s ovocím. Jeden člen rodiny  vybral jablko, a to rozrezal priečne na polovicu. Ak bol jadrovník zdravý a mal tvar hviezdy, znamenalo to šťastie a zdravie pre rodinu. Jablko sa následne rozdelilo medzi všetkých, ktorí sedeli za stolom. Ak mal jadrovník tvar, znázorňujúci kríž, znamenalo to chorobu či smrť. Rovnako aj v prípade, ak bol jadrovník hnilý alebo červivý, i to znamenalo chorobu alebo nešťastie. Ak si potom počas večere ktokoľvek z prítomných zobral nejaké ovocie zo stola, musel sa oň podeliť s celou rodinou.

Hádzanie orechov do kútov

Po sviatočnej večeri niektorí Slováci dodnes dodržiavajú tradíciu, hádzať orechy do rohov v miestnosti. V minulosti tento akt predstavoval jednu z foriem spomienky na zosnulých. Dnes majú orechy zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok, rovnako ako počas sviatkov.

Rybia šupina pod obrus

Šupinka zo živého kapra sa skryla pod slávnostný obrus, alebo sa dala do peňaženky ako symbol hojnosti. Niekedy ju nahradila minca, zrnko šošovice alebo obilie. Všetky tieto predmety mali udržať peniaze v rodine celý nastávajúci rok.

Tanier pre pocestného

Mnohé rodiny dodnes pridávajú na sviatočný stôl jeden tanier navyše. Nazývajú ho „tanier pre duše“ a je pripravený pre nečakaného hosťa alebo neznámeho pocestného. Inde sa týmto spôsobom prejavovala úcta členovi rodiny, ktorý v tom roku zomrel. Ďalším zvykom bolo kladenie železného predmetu, zvyčajne to bola sekera, pod stôl. Ľudia verili, že kto na ňu počas večere položí nohu, bude po celý rok šťastný. Okolo nôh stola sa tiež zvykla omotať reťaz, čo malo symbolizovať súdržnosť a silu rodiny.

Ďalšie zaujímavé zvyky:

Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere vstávať a odbiehať. Kto vstal, do roka zomrel. Preto boli všetky jedlá naukladané v blízkosti stola, aby nikto nemusel vstať zo stoličky.

Zvyšky jedla, ktoré zostali z večere, sa nevyhadzovali, no kŕmili sa nimi všetky zvieratá, ktoré žili na dvore.

Na Vianoce sa nesmelo prať, ani vešať bielizeň, v opačnom prípade hrozila jej majiteľovi smrť.

Na Vianoce pridávali ľudia do studne soľ, aby bola voda v nej po celý rok zdravá.

Na východnom Slovensku bolo zvykom, umyť sa vo vode, v ktorej bola hodená minca. Ľudia verili, že budú, vďaka tomu, ďalší rok zdraví a bohatí.

Štedrý deň sa končí tradičnou polnočnou omšou a začína sa oslava narodenia Ježiša Krista. Počas nej sa veriaci modlia a spievajú vianočné koledy.