Politická gramotnosť je odrazom toho, koho si vo voľbách zvolíme

Rozhovor s jedným z našich najznámejších politických analytikov - PhDr. Grigorij Mesežnikov.

Pôvodne ste chceli študovať žurnalistiku.
Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre štúdium filozofie a sociálnopolitických vied?

 

Áno, uvažoval som nad štúdiom medzinárodnej žurnalistiky, pretože už od svojich 8-mich rokov ma zaujímalo to, čo sa dialo vo svete. V novinách som čítal o kultúrnej revolúcii v Číne, arabsko-izraelskej vojne, o okupácii v Československu a tieto udalosti ma bližšie zaujímali. K žurnalistike som sa viac-menej dostal až po desaťročiach, keď som v rokoch 1993 – 1999 pôsobil ako freelancer pre Rádio Slobodná Európa popri vtedajšom zamestnaní. Na strednej škole bola novinárčina ako štúdium pre mňa nedosiahnuteľná méta, a tak som sa dal na štúdium na Filozofickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Začalo ma zaujímať zahranično-politické dianie v Afrike, preto som aj diplomovku a ďalšie záverečné práce mal z oblasti africkej politiky.

 

Čo Vás na politike vo všeobecnosti najviac zaujalo?

 

Že je to veľmi dynamická oblasť, v ktorej okrem iného zistíte, ako sa formujú mocenské inštitúcie. Politika nebola v období mojich študentských rokov reálna politika, teda bola v rukách fakticky iba jednej strany. Politika v súčasnej podobe vtedy neexistovala. Dnes už poznáme mnoho jej podôb. Na politike ma zaujal jej dynamizmus a možnosť odsledovať  ju a pokúsiť sa o interpretáciu, čo a prečo sa to deje. Veľa novinárov sa ma pýta na rôzne prognózy a scenáre, ako by sa daná aktuálna medializovaná udalosť či situácia mala vyvíjať, ale pokúšam sa tomu vyhýbať. Politiku analyzujem ako niečo, čo má všeobecne význam, ako súčasť veľkého počtu aktérov s obsiahnutým dynamizmom.

 

Ako ste vnímali príchod do Československa?

 

Keď som sa chystal na príchod do Československa, situácia bola iná ako to bolo písané vo vtedajších učebniciach. Samozrejme, politický režim sa prezentoval inak, aký v skutočnosti bol. Rýchlo som to pochopil... Vtedy boli informácie potláčané. Dospel som k presvedčeniu, že to, čo tu bolo a ako to ľudia vnímali, sa rozchádza s oficiálnym popisom a pocitom.

 

Vo svojich mnohých odborných príspevkoch sa venujete otázkam vývoja straníckych systémov a straníckej politiky, ale aj problematike nacionalizmu, extrémizmu, antisemitizmu a vonkajším hybridným hrozbám.

Podľa Vás prečo sú rôzne extrémistické hnutia v súčasnej dobe opäť „populárne“ medzi ľuďmi, nevynímajúc čoraz viac mladých ľudí?

 

Toto je téma na celú diskusiu či prednášku, ale skúsim to skrátiť. V rôznych krajinách sú všeobecné príčiny aj príčiny špecifické, ktoré sú spojené s danou krajinou. Aj sila danej príčiny je v rôznych štátoch iná. Napríklad také Nemecko je krajina, ktorá má spomedzi súčasných európskych krajín dejiny späté s fašizmom v najbrutálnejšie nacistickej podobe. Tento štát rozpútal 2. svetovú vojnu, spôsobil vyvražďovanie, ale aj utrpenie samotných Nemcov. Aj napríklad takáto história vytvára isté podhubie, prežívajúce formy prejavu nacionalizmu. Súčasné Nemecko však tvrdo bojuje proti podobným prejavom. Potom to zvyknú byť regionálne príčiny, ale ak si vezmeme západné krajiny - napr. bývalé NDR v porovnaní so stranou Kotlebu ĽS NS, sila extrémistov v Nemecku je výrazne nižšia ako kotlebovská strana. ĽS NS je najhoršia extrémistická strana v rámci Európy.

Ak by sme si to rozmenili na drobné, existujú v Európe stranícke združenia zastúpené poslancami – sú to napr. Európska ľudová strana – prevažne pravicovo orientovaná, ale aj  liberálno-konzervatívna, ďalej môžeme nájsť frakciu reformisti – konzervatívci, ale je tam aj skupina Identity a Democracy – združuje pravicovo-radikálnych, pravicovo-populistických i radikálnych nacionalistov, ktorí ale ešte neprekročili hranicu medzi okrajom mainstreamu a extrémizmom. Avšak strana ĽS NS patrí do iného zoskupenia – Aliancia za mier a slobodu, ktoré združuje aj iné krajiny. Zástupcovia kotlebovskej strany ju zastupujú v Európskom parlamente ako jediná neonacistická strana. Môžem poznamenať, že na Slovensku máme najhorších fašistov a túto extrémistickú stranu zastupuje v Európskom parlamente jedine Slovensko.

V strednej Európe to môžu byť aj ďalšie faktory – prebehol tu komplikovaný tranformačný proces, ktorý menil sociálne podmienky pre značnú časť obyvateľstva vo všetkých krajinách. Ale stále si krajiny nesú aj svoje historické dedičstvo. Na Slovensku bolo ešte priaznivejšie podhubie pre tento typ extrémistickej politiky, výsledkom čoho bol rok 2016, keď sa ĽS NS dostala do vlády. Populisti vtedy deformovali demokraciu a vytvárali podmienky pre tzv. antidemokratov, čiže prebiehala súťaž medzi demokratmi a populistami. Národní populisti v podobe SMER-u tvrdo bojovali so stranami a nechceli k moci pripustiť konkurenciu. Pre SMER bolo komfortnejšie vytvoriť výborné podmienky pre stranu ĽS NS, čoho dôkazom bola medializovaná xenofóbna kampaň voči migrantom. Je ale tiež zaujímavé, že strana ĽS NS vôbec bola zaregistrovaná a bola tolerovaná. Kedysi mala netolerantné výstupy voči menšinám aj strana SNS – radikálnejšie to bolo za Slotu. Tých faktorov môže byť hneď niekoľko...

 

Je to aj vplyvom sociálnych sietí, útok proti liberalizmu či neznalosť histórie?

Útok proti liberalizmu je určite ďalším faktorom. Liberálne hodnoty sa neprijímajú rovnako priaznivo každým jedným človekom. Ľudia si však neuvedomujú, že na Slovensku máme systém založený na liberálnych postupoch – ako príklad uvediem systém ochrany ľudských práv. Naše politické zriadenie je  liberálno-demokratické a žijeme v ňom na Slovensku už od roku 1990. Táto forma nie je síce dokonalá, ale všetci žijeme v liberálnej spoločnosti, čo nie každému vyhovuje, a tak útočia na oponentov, hľadajú si spojencov a pokúšajú sa o odstránenie tejto formy.

Vplyv sociálnych sietí je každým dňom čoraz väčší. Šírenie toxických informácií je v súčasnosti technicky jednoduchšie. Soc. siete poskytli ľuďom s nižšou úrovňou vzdelania alebo ľuďom s pocitom istej nevyžiadanosti a slabšej významnosti presne to prekonanie „bariér“, teda prekonanie bezvýznamnosti, že dnes takmer každý, kto má internet rieši svoj život a názory cez sociálne siete. V minulosti to bývalo to, že istému percentu ľudí stačilo, keď raz za čas išli do krčmy a posudzovali politiku vo svojom vlastnom prostredí, kde to zväčša aj zostalo a kde sa navzájom podporovali. V krčme alebo hoci aj v obývačke dve hodiny diskutovalo 5 ľudí  o politike a po 5 štamperlíkoch či 10 pivách diskusia skončila.

Sociálne siete sú akoby spolubojovníkmi tých, ktorým život na on-line platforme toto priniesol pocit vlastnej významnosti. Dajme si príklad: zverejním na Facebook-u politicky zameraný status, ktorý v priebehu 3 hodín videlo 200 ľudí, „lajklo“ 55 ľudí a zdieľalo ho 25 ľudí. Tomu, kto status zverejnil to dáva pocit „aký som významný, získavam podporu od iných.“ Soc. sieť podporujú a dávajú aj pocit mobilizovanosti – či už virtuálnej, alebo aj uskutočnenej, teda petičné akcie, manifestácie, atď. Soc. siete dokážu ovplyvniť v krátkom čase množstvo ľudí. A tí, ktorí nepoznajú históriu alebo jej nepripisujú veľkú vážnosť, môžu napríklad extrémistický status šíriť ďalej a ovplyvniť tým veľké množstvo ďalších ľudí.

Prečo prvovoliči volia vo voľbách extrémistov?

Na zodpovedanie tejto otázky sú potrebné aj prieskumy... V súčasnej dobe, teda v posledných voľbách by som polemizoval o tom, či sa prvovoliči môžu stále schovávať za neznalosť. ĽS NS je už v parlamente 4 roky. Nevolia ich len prvovoliči, ale aj starší ľudia. V prvých voľbách, keď strana kandidovala, sa mohli vyhovoriť na to, že nevedeli, o čom presne program ich strany je. Dnes už sa o ĽS NS v médiách píše až nadštandardne. Dnes si už o nich každý spraví obraz a nemôže povedať, že nevie koho volí. ĽS NS o sebe sama vytvára diskus. Povedal by som, že je nedostatočná informovanosť nie je dôležitý faktor a radil by som ho na spodok pomyselného rebríčka.

O voľbách 2020 – ak to porovnáme s voľbami v roku 2016, v týchto nebodovala strana ĽS NS u prvovoličov. V tejto vekovej skupine vyhral Matovič...

A aké faktory na nich môžu pôsobiť?: sociálne prostredie, v ktorom vyrastajú alebo žijú tam aj s priaznivcami extrémistických strán, ďalej rodinné väzby, rodinná výchova, vzťah k menšinám či etnikám, hodnotové nastavenie, vzťah k Slovenskému štátu či Európskej únii, ale aj vzdelanie, ktoré dostávajú v škole – teda výučba o demokracii, dejinách Slovenska, dejinách 2. svetovej vojny a pod. Na druhej strane sa pedagóg môže snažiť vysvetliť historické súvislosti, ak ich niekto neprijme už z akéhosi princípu. Ďalej to môže byť sklamanie mainstreamových strán, ale podľa mňa najdôležitejší faktor je sformované nastavenie u človeka. Je to tzv. autoritárska vlastnosť, ktorú človek má, teda že chce vytvoriť spoločnosť v homogénnych podmienkach a žiť v nej s ľuďmi, ktorí neprotirečia a ktorí majú rovnaké názory. V takých skupinách sa nachádza väčšia koncentrácia extrémistov zo strany voličov. A ak je politická strana aktivistická – v tomto prípade extrémni aktivisti, ktorí využívajú moderné soc. siete, ale majú poslancov aj v teréne – tam sa sústreďujú na kategóriu pre nich zaujímavú (menej vzdelaní, ďalej Slováci, ktorí si myslia, že Slovensko je objektom konšpirácií, má vonkajších nepriateľov zvonku, že Slovensko je pod nátlakom EÚ, atď.), vtedy sa tejto strane podarí zacieliť na „svojich“ a ľahko ich ovplyvniť.

 

Ste spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky.
V dnešnej dobe je v digitálnom svete nespočetné množstvo užitočných, ale bohužiaľ, aj klamlivých informácií.

Aká je politická gramotnosť Slovákov?

 

Myslím si, že nie veľmi sa odlišujúca od krajín s podobným typom režimu a s podobným historickým osudom. Keď sme robili prieskum medzi vyšehradskými krajinami, zásadne sa politická gramotnosť na Slovensku neodlišovala od blízkych štátov. Politická gramotnosť na Slovensku je odrazom toho, koho potom ľudia zvolia za zástupcu v parlamente. V krajine je dostatočná na to, aby prevažovali normálne zmýšľajúci politici aj na vyšších pozíciách a napomáhali demokracii.

 

Ste členom hudobnej skupiny, v ktorej hráte na elektrickú gitaru.
Aký štýl hudby hráte?

 

V rokoch 2011 – 2016 reálne existovala naša kapela s názvom Philanthropy band, kde hrali diplomati, primátori, ale aj pre ďalší ľudia. Boli sme amatérska skupina, ale odohrali sme asi 50 koncertov na rôznych filantropických podujatiach, festivaloch, hrali sme aj pre diplomatov a boli sme súčasťou bratislavského Kultúrneho leta. Hrali sme rock  'n' roll (piesne kapiel Deep Purple, Pink Floyd i Beatles). V súčasnosti je takmer každý bývalý člen rozcestovaný, ale raz do roka sa stretneme a zahráme si na multižánrovom podujatí Nestville Open Fest pri Starej Ľubovni. Naposledy sme hrali v roku 2019, keďže tento rok sa podujatie muselo zrušiť. Boli sme dokonca predskokanmi Davida Kollera z Lucie a minulý rok predskokanmi Samanthy Fox.

 

Išlo niektoré z Vašich detí vo Vašich šľapajách?

 

V štúdiu politológie nikto, ale môj 11-ročný vnuk sa o politiku veľmi zaujíma. Číta si knihy o T. G. Masarykovi, o 2. svetovej vojne, chodí na rôzne politické podujatia, zaujíma sa o českú aj slovenskú politiku a potom spolu diskutujeme. :-) Ale učí sa to sám...
Väčšina z mojich detí skončila hudobnú školu (hrajú na husliach, gitare, klavíri), ale hrajú sami pre seba a o hudbu sa zaujímajú skôr ako recipienti.

 

Čo by ste odkázali mládeži a študentom, ktorých síce štúdium politológie alebo žurnalistiky láka, ale vzhľadom na medializovanú situáciu okolo rozsudku obvinených zo smrti novinára a napojenie politikov na mafiánov ich v tomto vzdelávaní zároveň odrádza?

 

Ja by som poradil každému, kto uvažuje o štúdiu humanitného smeru, či už je to história, politológia, žurnalistika, sociológia, atď., aby do toho išli. Veď dobrý novinár sa môže stať aj dobrým politickým analytikom. Chcem im odkázať, aby sa nenechali odradiť od štúdia – skôr naopak, rôzne aktuálne (aj politické) situácie na Slovensku dokážu ľudí vyburácať natoľko, aby sa spojili... A ak sa tomu chcú naozaj venovať, nemali by sledovať iba internet, ale čítať kredibilné zdroje – knihy, kvalitných autorov. Ja síce neučím, ale kto sa už dostane napr. na politológiu, určite je pedagógmi oboznámený s tým, aby nečítal pochybné zdroje. Nech sa rozhodnú tak, ako to cítia. Držím im palce.