Počas víkendu sa mení čas. Po prvýkrát o ňom uvažovali už v 18. storočí

Počas víkendu sa mení čas. Po prvýkrát o ňom uvažovali už v 18. storočí

30.10.2021 | Zmena času | Iveta Hricková

Zo soboty na nedeľu sa opäť mení letný čas na zimný. V noci si prestavíme hodinky o hodinu dozadu, vďaka čomu si dlhšie pospíme. Najviac sa to dotkne vlakových a autobusových spojov, ale i ľudí pracujúcich v nočných službách.

Už tento rok sme sa mali vrátiť k pôvodnému systému jedného času. Vďaka tomu by sme si prestali na jar i na jeseň presúvať hodinky, čo by uvítalo mnoho ľudí. No štáty Európskej únie nakoniec tento plán odložili. Hlavným problémom je dohoda, pre ktorý z časov by sme sa mali rozhodnúť. Bežní ľudia uprednostňujú skôr letný, aby si mohli užiť dlhé večery v tomto období. Politici a odborníci sa však prikláňajú skôr ku zimnému, pretože by to prinieslo ekonomické výhody. Navyše by sme nemali problém s neskorým svitaním, na ktoré nie sme v našich končinách zvyknutí. Z toho dôvodu sa rozhodli posunúť túto debatu na neskôr. Ďalší termín na zrušenie zmeny času stanovili na rok 2027.

O jeho zavedení uvažoval už Benjamin Franklin

Po prvý raz sa takéto posuny hodín začali zvažovať v 18. storočí. V roku 1784 Benjamin Franklin prišiel s nápadom, že pokiaľ by si ľudia v lete privstali, využili by celý deň oveľa efektívnejšie. Potom táto idea upadla do zabudnutia a na scénu opäť prišla až na začiatku 20. storočia. Vtedy sa predstaviteľom miest nepáčili vysoké platby elektrárňam za osvetlenie ulíc. Nechali si preto vypracovať štúdiu, ako by ich výdavky ovplyvnil takýto časový posun. A tu prichádza aj rozlúsknutie dilemy, ktorý z našich časov je ten „pravý“. Pôvodne sme sa teda riadili zimným a letný po prvýkrát zaviedli v roku 1916, konkrétne vo Švédsku. Krátko potom sa k nim pridali aj ostatné krajiny, vrátane Rakúsko-Uhorska.

Letný čas od roku 1979

Zavedenie takýchto zmien nebolo pre ľudí spočiatku prijateľné. Na letný čas si nedokázali zvyknúť, čiže ho prirodzene i odmietali. Aj na Slovensku bolo najskôr niekoľko pokusov, keď sa ho snažili uplatniť v rôznych mesiacoch roka. Na istý čas to vzdali a definitívne prišli s touto myšlienkou v roku 1979, keď ju natrvalo uviedli do platnosti. V tomto období sa menil ešte počas apríla a septembra, neskôr sa dané obdobie upravilo presne podľa aktuálnych potrieb.

Aký vplyv to má na organizmus?

Viacerí ľudia pociťujú kvôli časovým posunom rôzne ťažkosti. Rozhodí im to metabolizmus a trvá im niekoľko týždňov, kým si naň zvyknú. Ťažšie však znášame jarnú zmenu, pretože vtedy spíme o hodinu kratšie. No i návrat k zimnému času pre nás predstavuje problémy. Najčastejšie zmieňujeme nasledujúce skutočnosti:

  • zmena prirodzeného biorytmu, kvôli čomu mávame narušený už zabehnutý režim,
  • problémy so spánkom, keď sa kvôli vnútornému nastaveniu budíme i zaspávame v iný čas,
  • bolesti hlavy spôsobené nedostatkom oddychu,
  • zhoršenie zdravotného stavu u diabetikov a ľudí s kardiovaskulárnymi problémami,
  • komplikácie s trávením.