Patrón poľovníkov, jazdcov a rybárov viedol kedysi zhýralý život. Všetko zmenilo jedno zjavenie

Pred pár dňami, presne tretieho novembra, sme si pripomenuli sviatok svätého Huberta. Ten sa stal ochrancom všetkých poľovníkov, ale tiež jazdcov či rybárov. 

Čo o ňom vieme? Ako si ho dnes pripomíname?

Kto bol svätý Hubert?

Akvitánsky šľachtic Hubert žil v 7. storočí a bol vášnivým poľovníkom, ktorý viedol pomerne zhýralý spôsob života. K prírode a zvieratám nemal takmer žiadnu úctu. Podľa legendy uzrel jedného dňa na poľovačke Boha a ten sa mu prihovoril. Zjavil sa v podobe kríža medzi parohmi jeleňa, ktorého chcel uloviť. Po tomto ohromnom zážitku sa Hubert zmenil a začal viesť pokorný život s ohľadom na prírodu a všetky živé bytosti. Neskôr prijal kresťanstvo, aby sa stal kňazom. Bol žiakom a nástupcom biskupa svätého Lamberta, ktorý zomrel ako mučeník. Ako misionár pôsobil v južnom Brabantsku a Ardenách, súbežne viedol i biskupskú diecézu. Po svojej smrti bol vyhlásený za svätého a na celom svete sa stal patrónom všetkých poľovníkov, jazdcov a rybárov.

Prípitok poľovníkov ľavou rukou

Vďaka Hubertovi sa zaužívala tradícia poľovníckeho prípitku ľavou rukou. Raz po vydarenej poľovačke sa šiel zabávať, aby zapil svoj úlovok. Keď bola veselica v plnom prúde, sadla mu na kolená príťažlivá žena. Pravou rukou sa dotýkal jej lona, čo sa nepáčilo prítomnému duchovnému. Ten preto vstal a predniesol prípitok „lovu zdar" s pohárom v pravačke dúfajúc, že to odpúta Hubertovu pozornosť od tela ženy. Ten ale zobral pohár do ľavej ruky so slovami: „Keď pravá poľuje, ľavá pije." Odvtedy si poľovníci pripíjajú ľavačkou.

Jazda Hubertka

Každoročný záver jazdeckej i poľovníckej sezóny reprezentuje Hubertova jazda, konajúca sa na jeho počesť. Medzi milovníkmi koní je známa aj ako Hubertka a predstavuje symbolický hon na líšku. Prostredníctvom nej sa vzdáva hold jazdcom, športovcom i koňom, slúžiacim človeku po celý rok. Celý priebeh jazdy riadi najstarší a najskúsenejší jazdec Master, vedie ju a vydáva ďalším účastníkom pokyny. Zvyčajne ide o osobu, ktorá začína a následne aj ukončuje akciu. Ak niekto regule nedodrží, býva náležite potrestaný.

Najdôležitejšiu funkciu zohráva osoba „líšky“ v podobe človeka na koni - ten je označený pripnutým líščím chvostom na rukáve alebo kožušinou na kabáte. Master určí plochu, na ktorej bude hon prebiehať. Ostatní potom naháňajú označeného jazdca a snažia sa získať jeho korisť. Ten, komu sa to podarí, sa stáva líškou v ďalšom ročníku. Počas naháňania môžu získanie koristi sťažovať rôzne prekážky. Náročnosť honu spočíva najmä v tom, že trofej musí jazdec strhnúť v plnom cvale. Zvyčajne to trvá dve až tri hodiny. Toto podujatie sa organizuje najčastejšie v októbri.  

Hubertove dni

Podľa spomínaného svätca boli pomenované tiež Dni svätého Huberta, čiže celoslovenské poľovnícke slávnosti. Zväčša prebiehajú počas víkendu ešte začiatkom septembra a organizuje ich múzeum vo Svätom Antone. Podujatie dáva príležitosť k priateľským stretnutiam poľovníkov a širokej verejnosti. Lákadlom pre návštevníkov je bohatý kultúrny program, predajné trhy, divadelné i hudobné koncerty, súťaže, prehliadka poľovníckych psov či sokoliarske vystúpenia. Súčasťou osláv je rovnako široká škála sprievodných podujatí, akými sú súťaže vo vábení jeleňov, v streľbe z historických zbraní alebo kuše, Hubertova jazda, poľovníckych 5F, hádzanie flinty do žita a podobne.

Obdobnú akciu zvykne organizovať aj kaštieľ Betliar. Ten pre svojich návštevníkov ponúka počas jednodňového podujatia možnosť vzhliadnuť slávnostný sprievod, zúčastniť sa Svätohubertovskej omše, prípadne odovzdávania medailí svätého Huberta. K obľúbeným aktivitám patria súťaže o najkrajší nôž, poľovnícky šperk, naj bradu, najpútavejší klobúk a iné.