Oslavujeme deň Braillovho písma. Pre nevidiacich predstavovalo malý zázrak

Štvrtý január patrí Dňu Braillovho písma. Jeho vynájdenie znamenalo obrovskú revolúciu v oblasti vzdelania nevidiacich.

Dovtedy boli títo ľudia v úzadí a spoliehali sa predovšetkým na pomoc blízkych, ktorí im z kníh po celý čas predčítali.

Pokusy s latinkou

Už od dávnej minulosti sa rôzni vedci, učitelia, ale i laici snažili prísť na to, ako umožniť aj nevidiacim čítať a komunikovať písomnou formou. Hlavný problém spočíval v tom, že všetky pokusy boli pomocou latinky a tú nedokázal slepý človek prečítať pomocou prstov. V 17. storočí vzišiel prvý nápad premietnuť písmo do sústavy znakov, ktoré by boli ľahšie čitateľné. Veľký prelom nastal v roku 1815, keď dôstojník Charles Barbier vytvoril dvanásťbodové písmo a to sa medzi nevidiacimi stretlo s veľmi dobrým ohlasom. Jeho vynález mal však dve zásadné chyby. Jednotlivé znaky foneticky prepisovali francúzsku výslovnosť písmen, čiže neboli univerzálne ľahko rozoznateľné a na výšku boli veľmi veľké, takže ich nedokázali dobre rozoznať pomocou jedného prsta.

Braille ho zmenil na praktické písmo

Barbierovo písmo vystavovali aj v Národnom ústave pre mladých slepcov. Louis Braille prišiel o zrak nešťastnou náhodou v otcovej dielni ako trojročné dieťa. Celkom prirodzene sa tak zaujímal o to, ako uľahčiť aj ostatným nevidiacim vzdelávanie a umožniť im čítať. Počas návštevy ústavu ho kamaráti oboznámili s týmto originálnym bodovým systémom. Vtedy požiadal Barbiera, či by s ním spolupracoval na jeho vylepšení. Ten ponuku odmietol, preto sa do toho pustil Braille sám. Zjednodušil jeho čítanie, písanie, urobil ho univerzálnejším, aby sa dalo použiť vo viacerých jazykoch, a pridal doň rozdeľovacie znamienka. Jednotlivé body rozmiestnil tak, aby sa jednoducho čítali iba s vrchnými vankúšikmi prstov. Všetky vylepšenia konzultoval so skupinou nevidomých žiakov. Vďaka tomu v roku 1824 predstavil plnohodnotné slepecké písmo, mimochodom dodnes nenahradené žiadnou inovatívnejšou verziou.

Napriek veľkému nadšeniu sa v realite Braillovo písmo neuplatnilo okamžite. Ďalších päť rokov trvala príprava tlačového návrhu. V roku 1837 vyšla aj prvá kniha o francúzskych dejinách a postupne sa udomácňovalo tiež v iných krajinách. Uhorsko ho prijalo ako oficiálne písmo nevidomých na konci 19. storočia. Prvá kniha v slovenčine vyšla v roku 1923. Následne sa postupne rozšírilo do zvyšku sveta a stalo sa medzinárodným, oficiálnym písmom pre slepcov.

Sprístupňujú pre nich aj pamiatky

V súčasnosti je samozrejmosťou, že viaceré atrakcie a pamiatky sú sprístupnené aj pre hendikepovaných ľudí. Bezbariérovo riešené budovy čoraz častejšie pridávajú i ďalšiu novinku, ktorou sú informačné tabuľky v Braillovom písme. Hoci absolvujú prehliadku bez sprievodcu, môžu si spokojne "obzrieť" pamiatky či múzeá. Dokonca v podaktorých z nich im ponúkajú makety historických budov, ktorých sa môžu dotýkať a podľa ďalšieho vnemu si tak predstaviť ich skutočnú podobu.

Zaujímavosti o Braillovom písme

• Naša abeceda využíva 64 rôznych kombinácií bodového značenia.
• Keď Louis Braille vytvoril prvú verziu svojho písma, mal v tom čase iba dvanásť rokov, dokončil ho v šestnástich.
• Odborníci ho pravidelne upravujú podľa nových slov a znakov, ktoré pribúdajú do jednotlivých jazykov.
• Nevidiaci dokážu písať aj SMS-ky. Majú na to špeciálnu klávesnicu, ktorá pomocou softvéru premení znaky do klasického písma, a odošle správu.
• Na čítanie tohto písma sa používa bruško ukazováka, pretože má najviac nervových zakončení a je tým pádom najcitlivejšie.