Niektorí si ich možno pamätáte. Takto vyzerali najväčšie snehové kalamity na našom území

Zima udrela v plnej sile a väčšina nášho územia sa dnes prebudila do zasneženého rána. 

Obzrime sa však o pár rokov späť a zaspomínajme si na najväčšie snehové kalamity, ktoré nás v minulosti riadne potrápili. Snehová kalamita sa prejavuje napadnutím veľkého množstva snehu v rekordne krátkom čase. Najčastejšie spôsobuje nezjazdnosť ciest, zvýšený počet dopravných nehôd a ďalšie dopravné komplikácie, uviaznutie vlakov na železnici, poškodzuje energetické siete a podobne. Vyskytuje sa v zimných mesiacoch v kombinácii so snehom a vetrom.

Rok 1929

Počas kalamity v roku 1929 bola na našom území nameraná doteraz najnižšia teplota vzduchu, a to -41°C. Stalo sa tak v noci z 11. na 12. februára v obci Vígľaš-Pstruša, neďaleko Zvolena. Mrazy, ktoré tam priniesol studený arktický vzduch, boli také silné, až praskali stromy i múry domov. Mrazivý pocit znásoboval prudký vietor, majúci za následok vytváranie hlbokých snehových závejov.

Rok 1963

Bohatá snehová nádielka u nás napadla aj v polovici decembra 1963. Spolu so silným vetrom spôsobila najväčšie problémy cestárom a železničiarom. Postihnuté boli najmä cesty i železničné trate v Bratislavskom a Zvolenskom kraji, no s hromadami snehu bojovala i Košická oblasť. Železničiarom asistovala armáda, do akcie bolo nasadených približne päťsto vojakov, ktorí pomáhali spriechodniť trate do cieľových staníc.

Rok 1979

V novembri 1979 sa pod ťažkou bielou prikrývkou ocitla celá Podunajská nížina. Počasie na juhozápade Slovenska ovplyvňovala tlaková níž, prichádzajúca zo severu Talianska a od Jadranského mora. Vtedy u nás napadlo od 18 do 27 cm snehu. Výdatné sneženie sprevádzali silné mrazy a prudký vietor, ktoré vytvárali obrovské snehové záveje. Paradoxne, počas vianočných sviatkov sa už sneh v nižších polohách takmer vôbec nevyskytoval.

Rok 1987

V prvej polovici januára 1987 zažilo Slovensko ďalšiu veľkú snehovú kalamitu. Na začiatku mesiaca dosahovali teploty 12°C a nik už veľmi neočakával intenzívnejšie sneženie či dokonca fujavicu. No stačilo iba niekoľko dní na to, aby napadlo od 30 do 70 cm snehu. Najviac ho namerali v Bratislave 65 cm a v Dunajskej Strede 77 cm. Vďaka silnému vetru sa tvorili až dvojmetrové záveje, pričom tie úplne ochromili dopravu. Ľudia prichádzajúci do Bratislavy za prácou sa nedostali včas do zamestnania, viazlo zásobovanie základnými potravinami. Pod návalmi snehu sa lámali strechy i konáre stromov. Teploty sa v prvej polovici mesiaca pohybovali od -14 do - 32°C.

Rok 1999

Vo februári 1999 napadalo na východnom Slovensku približne pol metra snehu. To spôsobilo, že doprava bola úplne paralyzovaná. Už aj tak zúfalú situáciu ešte zhoršoval silný, nárazový vietor. Hromady snehu spôsobili značné škody na majetku občanov. Práce pri odstraňovaní snehovej kalamity prebiehali za pomoci a asistencie ľudí z krízových štábov, príslušníkov armády, cestárov, požiarnikov, policajtov, lekárov, záchranárov, železničiarov a množstva dobrovoľníkov. Maximálna výška snehovej pokrývky dosiahla v tom čase na mnohých miestach viac než 50 cm. Ešte horšia situácia bola v susedných štátoch, najmä v severovýchodnom Maďarsku, horských oblastiach Zakarpatskej Ukrajiny a v severovýchodnom Rumunsku.

Rok 2013

V marci 2013 zasiahlo niektoré časti Slovenska husté sneženie a tvorila sa nebezpečná poľadovica, čo spôsobilo problémy cestárom v Bratislave a na horských priechodoch. V Šturci spadla na cestu snehová lavína, na východnom Slovensku napadlo až pol metra snehu, ktorý vážne skomplikoval dopravu. Následkom toho došlo k viacerým dopravným nehodám, pod váhou snehu sa lámali stromy, popadali na cesty, a preto hasiči aj cestári pracovali v plnom nasadení, vrátane nočných hodín.