Najväčšie a najničivejšie víchrice, ktoré sa prehnali Slovenskom

Občas nás vedia riadne potrápiť prírodné živly, ktoré môžu spôsobiť značné katastrofy. Jedným z nich sú aj veterné kalamity, ktoré sa opakujú vo viacročných fázach a postihujú lesy, obydlia i celkovú infraštruktúru na celom svete. 

Ani Slovensko nie je výnimkou. Pripomeňme si tie najdesivejšie, ktoré u nás spôsobili ničivé škody.

1915

Historicky najväčšia veterná kalamita na Slovensku sa odohrala v novembri 1915, pričom jej dôsledky sa naprávali až do roku 1981, a to v dôsledku podkôrnej kalamity. Víchrica trvala až 21 hodín. Väčšina vtedajších budov zostala kompletne bez striech a komínov. Mnohé z nich mali vytlačené okná a strhnuté dekoračné prvky zo štítov, balkónov i fasád. Obrovské škody utrpela aj tatranská elektrická železnica. Trolejové stĺpy boli zohnuté do výšky jedného metra od zeme a zničené bolo tiež elektrické vedenie, pretože naň popadali kmene stromov. Cestu medzi postihnutými osadami uvoľňovali do konca roka 1915.

1965

Najsilnejšia víchrica z historického hľadiska, ktorá sa prehnala územím Slovenska, bola v novembri 1965. Vietor dosiahol na skalnatom plese v Tatrách maximálnu nárazovú rýchlosť až 283 kilometrov za hodinu. Možno to porovnať s piatou kategóriou hurikánu.

1996

V júli 1996 zasiahla územie Slovenska veterná kalamita Ivan, a tá sa prehnala prevažne územím Horehronia. Poškodených bolo 1,5 milióna metrov kubických dreva na ploche viac než 2 000 hektárov. Víchrica zasiahla územie štyroch lesných závodov - Beňuš, Čierny Balog, Kriváň a Slovenská Ľupča. Podľa obyvateľov žijúcich v postihnutých oblastiach vietor zosilnel večer o 18.50, no samotná veterná smršť trvala iba desať minút. Najväčšie škody zaznamenal Lesný závod Čierny Balog najmä v okolí Osrblia - takmer 60 percent z celkového množstva. Počas dvoch rokov sa podarilo spracovať viac než 80 percent popadaných stromov.  

2004

Obrovskú tragédiu priniesla víchrica Alžbeta v novembri 2004 na severe Slovenska. Bola jednou z najsilnejších na našom území. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa sponad Britských ostrovov presunula do stredu Európy. Veterná kalamita postihla územia v Nízkych a Vysokých Tatrách, na hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji a na Kysuciach. Prírodný živel zničil vtedy 12 600 tisíc hektárov lesa na území Vysokých Tatier, ktoré ňou boli najviac postihnuté. To predstavovalo okolo 3,5 milióna metrov kubických dreva. Okrem toho prišli v dôsledku ničivej sily prírody o život dve osoby – vo Vysokých Tatrách spadol strom na vodiča auta a v Nízkych Tatrách zahynul český turista. Rýchlosť vetra bola v tom čase medzi 170 až do 230 kilometrov za hodinu. Tatranský les zasiahli obrovské škody, v krízovej situácii pomáhali záchranári, hasiči i dobrovoľníci, organizovali sa peňažné zbierky. Poškodené bolo totiž elektrické vedenie a prerušená cestná i železničná doprava. Mimoriadna situácia trvala v regióne dva týždne. Finančné prostriedky, ktoré sa podarilo získať z fondu solidarity EÚ, sa použili na vyčistenie postihnutých oblastí a na obnovu infraštruktúry. Odvtedy bolo vysadených zhruba 8 miliónov sadeníc ihličnatých a listnatých stromov.

2014

V máji v roku 2014 sa našou krajinou prehnala vetrová kalamita Žofia, bola druhou najväčšou za ostatné desaťročia. Najviac postihla územie stredného Slovenska - hornú Oravu, Slovenské Rudohorie, Revúcku Vrchovinu. Vyskytovala sa na území celej krajiny od Malých Karpát po Poloniny. Zaujímavé je, že v minulosti sa vetrové kalamity objavovali predovšetkým lokálne alebo regionálne, vo vyššie položených ihličnatých lesoch, čoho je víchrica Žofia výnimkou. Veterná smršť poškodila viac než 3,7 milióna metrov kubických drevnej hmoty.  

Čo je to veterná kalamita?

Pod pojmom kalamita rozumieme rozsiahle poškodenie porastov či celých lesných komplexov jedným alebo viacerými činiteľmi. Existujú prípady, keď ju spôsobí iba jeden činiteľ, povedzme vietor. Postupne sa ale môže rozšíriť do kalamity spôsobenej aj ďalšími faktormi, napríklad podkôrnym hmyzom. Ten dokáže rozsah škôd značne zvýšiť.