Najdetailnejšia fotografia slnka. Už ste ju videli?

Európska vesmírna agentúra ESA uverejnila detailné snímky Slnka, vytvorené sondou Solar Orbiter. Fotografie povrchu Slnka, s doposiaľ najvyšším rozlíšením, vyhotovil nový Solárny teleskop Daniela K. Inouyea.

Ten je umiestnený na vrchole sopky Haleakala na havajskom ostrove Maui. Svoje meno získal po bývalom senátorovi Danielovi Inouyeovi, ktorý v Senáte USA zastupoval štát Havaj od roku 1963 až do smrti v roku 2012. Teleskop stál neuveriteľných 344 miliónov dolárov, je najväčším zariadením tohto druhu na svete a v súčasnosti sa nachádza vo vlastníctve amerického Národného solárneho observatória.

Nenahraditeľná hviezda

Slnko odjakživa priťahovalo pozornosť vedcov aj obyčajných ľudí. Pre život na našej planéte je predsa nenahraditeľné. Pre všetko živé ide o zdroj tepla a svetla, závisí od neho charakter podnebia, príliv i odliv, ľuďom dodáva zdraviu prospešný vitamín D. O tejto našej najbližšej hviezde už vieme veľa, no vďaka sonde Solar Orbiter si teraz môžeme pozrieť doposiaľ najdetailnejšiu snímku celého disku i atmosféry Slnka.

Fotografia vznikla začiatkom marca 2022 pomocou prístroja Extreme Ultraviolet Imager, keď sa nachádzala vo vzdialenosti 75 miliónov kilometrov - to je približne polovica vzdialenosti medzi priemernou obežnou dráhou Zeme a Slnka. Podaktoré iné sondy vyslané do vesmíru sa nachádzali aj výrazne bližšie k Slnku, no nemali (alebo ešte nemajú) teleskopy, schopné fotiť priamo Slnko. Získané snímky jeho povrchu by mali byť nateraz najdetailnejšími snímkami Slnka, odfotografovanými cez atmosféru Zeme.

Slnko v detailoch

Fotografia sa skladá z 25-tich snímok, pričom vytvorenie každej z nich trvalo sonde 10 minút. Aby zachytila celé Slnko, zabralo jej to takmer 4 hodiny. Obrázok má vyše 83 miliónov pixelov a rozlíšenie 9148 x 9112. Výsledná fotografia zachytáva celé Slnko i jeho plazmovú atmosféru. Doteraz boli dostupné len málo ostré fotografie textúry slnečného povrchu, no z nových snímok je zrejmé, že povrch Slnka je posiaty hrudkovitými útvarmi o veľkosti rozlohy Francúzska. Tie spôsobujú množstvo malých slnečných erupcií blízko povrchu, ktoré sú miliónkrát až miliardukrát menšie, než aké pozorujeme zo Zeme. Mechanizmus ich fungovania zatiaľ nepoznáme, avšak vedci predpokladajú, že tieto malé erupcie prispievajú k zohrievaniu najvrchnejšej vrstvy atmosféry Slnka. Tá má viac ako milión stupňov, hoci samotný povrch Slnka má "iba" 5500°C.

Foto: ESA & NASA/Solar Orbiter/EUI team; Data processing: E. Kraaikamp

Ohrozujú slnečné erupcie Zem?

Získané fotografie sú užitočné najmä pre vedcov. Takéto vysoké rozlíšenie im umožní dozvedieť sa viac o slnečných erupciách, ktoré sú stredobodom záujmu odbornej i laickej verejnosti. Ak by niektoré z týchto erupcií smerovali k Zemi, mohli by slnečné častice, po zrážke s magnetickým polom a atmosférou Zeme, spôsobiť geomagnetickú búrku. Tá by pravdepodobne narušila bežnú prevádzku satelitov, činnosť niektorých informačných technológií aj leteckú dopravu.

Solar Orbiter

Sonda Solar Orbiter bola vyslaná na obežnú dráhu Zeme vo februári 2020. Jej úlohou bolo vykonávať detailné merania Slnka, ktoré nevieme získať zo Zeme. Prvý perihel dokončila 26. marca 2020, keď sa priblížila k Slnku na vzdialenosť 48 miliónov kilometrov. Tým sa ale jej úloha vo vesmíre nekončí. V nasledujúcich siedmich rokoch sa bude opakovane približovať k Slnku, získavať údaje o slnečných póloch a odoberať vzorky slnečného vetra.  V priebehu svojej misie by sa mala viackrát priblížiť aj k Venuši.

Zaujímavosti o Slnku:

• Slnko má takmer dokonalý tvar gule. Jeho povrch tvorí plazma, čo je vysoko ionizovaný plyn plný elektrónov;

• Má priemer 1,39 milióna kilometrov a 330 000x väčšiu hmotnosť ako Zem;

• Napriek týmto rozmerom ju niekedy vedci nazývajú „žltým trpaslíkom“;

• Vek Slnka je odhadnutý na 4,5 miliardy rokov. V súčasnosti sa nachádza približne v polovici svojho života;

• Teplota vo vnútri Slnka dosahuje až 15 miliónov stupňov Celzia;

• Svetlu trvá osem minút, kým dorazí na Zem;

• Tri štvrtiny hmotnosti Slnka tvorí vodík, jedna štvrtina je z hélia, kyslíka, uhlíka, neónu a železa.

Celú fotografiu, v ktorej sa dá zoomovať až do najmenších detailov, nájdete na stránkach Európskej vesmírnej agentúry.