Na zoznam nášho národného kultúrneho dedičstva pribudlo šesť nových zápisov

Slovensko je bohatou zásobárňou rôznych unikátov. Na zozname nášho národného kultúrneho dedičstva máme viaceré klenoty, ktoré nám môžu v zahraničí iba závidieť.

V decembri pribudlo k pôvodným dvadsiatim šiestim zápisom ďalších šesť. Ktoré sú to? :-)

Pomáhajú ich zachovať pre ďalšie generácie

Ministerstvo kultúry SR má záujem o zachovanie viacerých vzácnych prvkov z nášho kultúrneho dedičstva. Z toho dôvodu dalo vypracovať zoznam rôznych výnimočností, ktoré by mali zostať uchované pre ďalšie generácie. Ide najmä o nehmotné tradície, pripomínajúce rozmanitosť i krásu našej histórie a z kultúrneho hľadiska sú doslova neoceniteľné. Tento rok sa zoznam nášho národného kultúrneho dedičstva rozšíril o šesť nových zápisov. Tie poukazujú na ďalšie krásy z našich regiónov.

Skalický trdelník

Medzi šesticou zapísaných produktov sa nachádza aj jedna sladká pochúťka, a tou je skalický trdelník. Pochádza z 19. storočia a jeho autorom je údajne osobný kuchár tunajšieho grófa. Pripravuje sa z kysnutého cesta, ktoré sa namotá na špeciálnu palicu, a pečie sa na nej. Pôvodne sa pripravoval priamo nad pahrebou, no v modernejšej verzii býva pečený už aj v rúre. Hotový trdelník má na povrchu chrumkavú vrstvu, posypanú práškovým cukrom.

Goralská kultúra

Na hraniciach Slovenska a Poľska nájdeme viacero dedín, charakteristických goralskou kultúrou. Používajú osobité nárečie, ktoré je zmesou slovenčiny a jazyka našich severných susedov. Za centrum je považovaná rázovitá obec Ždiar. V tejto oblasti si Gorali stále zachovávajú bohaté ľudové tradície. Ich kroje sa vyznačujú pestrými farbami, klobúčiky majú zdobené drobnými mušličkami a v ich piesňach sa odráža ťažký život Goralov, ktorí sa živili chovom oviec, či ako lesní pracovníci.

Karička z Parchovian

Spojenie ženského spevu a tanca z Parchovian sa nazýva karička. Tancuje sa v kruhu, pričom tanečnice zároveň aj spievajú. Začína sa v pomalom tempe, a to sa postupne zrýchľuje. Okrem klasickej podoby, keď sú tanečnice otočené tvárou do stredu kruhu, má tanec niekoľko rôznych variantov. Môže sa tancovať obrátene, čiže ženy stoja tvárou von z kruhu, alebo vytvárajú elipsovitý i vlnovitý tvar, keď hlavná speváčka rozpojí karičku a v tvare hada presunie všetky členky súboru na iný koniec pódia. Tam sa opäť spoja do kruhu a pokračujú v tanci.

Jánošíkovská tradícia

Ďalší zápis sa týka legendárneho slovenského zbojníka - Juraja Jánošíka. Ten žil v okolí Terchovej a Liptova na prelome 17. a 18. storočia. Podľa historických zápisov patril k milosrdným zlodejom. To znamenalo, že bohatým a zlým šľachticom bral a chudobným zo svojho lupu rozdával. Príbehy o ňom sa objavujú vo viacerých ľudových piesňach. Jánošíkovská tradícia ovplyvnila nielen Slovensko, ale aj Moravu, Poľsko, Ukrajinu a Maďarsko.

Črpáky

Na Slovensku máme naše vlastné, tradičné nádoby na pitie nápojov. Nápad vyrábať črpáky vzišiel na salaši. Ľudia kedysi bežne používali drevené poháre a valasi ich počas voľných chvíľ premieňali na malé umelecké diela. Pridali k nim ozdobné ušká a vyrezávali na ne rôzne motívy. Každý črpák bol iný, originálny. V minulosti sa takéto nádoby používali na pitie žinčice alebo mlieka, a taktiež na meranie vody pri spracovaní syrov, respektíve bryndze. Dnes sa už s nimi stretávame výnimočne, zväčša na výstavách.

Tance s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti

Medzi naše národné kultúrne dedičstvo bude patriť i ďalší ľudový tanec. Kúbi, vrťená alebo vihadzovaná sú typické pre región okolo Myjavy a Trenčína. Tancuje sa vždy v pároch a pozostáva z niekoľkých častí. Tou najdôležitejšou je moment, keď si partner pritiahne partnerku bližšie k telu, potom ju nadhodí a ona vďaka tomu povyskočí. Následne si pokľakne na jeho koleno, stehno, prípadne bedro a odtiaľ zoskočí dole. Táto tanečná figúra sa opakuje aj viackrát za sebou.

Zdroj foto: YouTube