Na návštevu najkrajších botanických záhrad na Slovensku máte stále čas. Viete, kde ich nájdete?

Ak radi trávite voľný čas v prírode a uprednostňujete ľahší a nenáročný terén, prechádzka botanickými záhradami bude pre vás určite výborným programom.

Nájdete v nich rozličné druhy exotických rastlín i drevín z celého sveta. Vybrali sme pre vás tie najkrajšie a najzaujímavejšie. :-)

Botanická záhrada Univerzity Komenského, Bratislava

V bratislavskej mestskej časti Karlova Ves je situovaná najstaršia botanická záhrada na Slovensku. Spravuje ju Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského. Domov v nej našlo viac ako 5000 druhov rastlín. Osobitnú pozornosť si zaslúžia skleníkové expozície tropických a subtropických druhov, akými sú: palmy, kaktusy, paprade, austrálska flóra či okrasné kvety a rozárium s vyše 150 druhmi prevažne novošľachtených ruží. Medzi návštevníkmi vzbudzujú najväčší záujem práve teplomilné rastliny v skleníkoch. Prechádzku po záhrade vám spestria jazierka s leknami druhu viktória kráľovská, pričom tušili ste, že sú najväčšími na svete? Areál dopĺňajú skalky, letničky, japonská záhrada, kakaovníky i banánovníky. Parkom vedú chodníčky vhodné aj pre kočíky, nechýba tu ani niekoľko prístreškov a posedení. Vstup je možný iba od apríla do októbra.

Arborétum Mlyňany, Vieska nad Žitavou

V roku 1892 založil Arborétum Mlyňany uhorský šľachtic dr. Štefan Ambrózy-Migazzi. Dnes patrí k najväčším v Strednej Európe. Dominuje tu romantický, novoklasicistický Ambrózyho kaštieľ z 19. storočia. V jeho interiéri sa nachádza knižnica, učebňa Svet stromov, Tvorivé dielne a Ambrózyho pamätná izba. V súčasnosti arborétum patrí pod správu Slovenskej akadémie vied. Rastú tu vzácne druhy cudzokrajných drevín a rastlín, ktorým sa podarilo aklimatizovať a prispôsobiť nášmu podnebiu. Asi 2300 druhov rastlín pochádza z celého sveta od Východnej Ázie a Kórei, až po Severnú Ameriku. Vzácnym kúskom je vyše 30 metrov vysoký sekvojovec mamutí. Jadro areálu tvorí Ambrózyho park a ten je i najstaršou časťou. Otvorené je takmer celoročne.

Botanická záhrada Banská Štiavnica a Arborétum Kysihýbeľ

Približne v polovici 19. storočia vysadili pod dohľadom odborníkov z miestnej Baníckej a lesníckej akadémie štiavnickú botanickú záhradu. Vysadených je tu viac než 200 domácich i cudzokrajných drevín. Medzi najvýznamnejšie patria: céder libanonský či obrovská sekvoja mamutia, medzi návštevníkmi mimoriadne obľúbená. V areáli nájdete aj historické budovy spomínanej školy. Verejnosti je prístupná v stanovených hodinách počas celého roka. Neďaleko mesta vzniklo aj lesnícke arborétum v Kysihýbli, rozčlenené do štyroch oblastí. V nich rastú cudzokrajné dreviny, vysadené na ploche 7,73 ha. Arborétum slúži hlavne na štúdium aklimatizácie cudzokrajných drevín. K najcennejším druhom patrí korkovník amazónsky, breza papierovitá, cyprušteky, duglaska a sekvojovce. Zároveň má výchovno-osvetovú funkciu a dnes cez neho prechádza náučný chodník. Areál je vyhlásený za chránený.

Arborétum, Liptovský Hrádok

Hrádocké arborétum je najvyššie položené arborétum v strednej Európe, rozprestiera sa v nadmorskej výške 646 metrov nad morom. Rovnako patrí k najstarším na Slovensku. Spravuje ho Stredná odborná škola lesnícka Jozefa Dekreta Matejovie. Nachádza sa priamo v centre mesta Liptovský Hrádok a je vyhľadávanou oddychovou zónou. Leží tu i jedna z najrozsiahlejších dendrologických zbierok na Slovensku. Areál sa delí do ôsmich zón: Severná Amerika, Euroázia, zbierky rododendrónov, zbierky vždyzelených drevín, Východná Ázia, vresoviská, zbierky vŕb a popínavé dreviny. Aktuálne je v ňom vysadených 740 druhov drevín. Neďaleko sa nachádza chránená lipová aleja, ktorú obyvatelia mesta či návštevníci využívajú na prechádzky. V parku je vybudované jazierko, chodníky i lavičky. Arborétum je otvorené celoročne, bez vstupného.

Botanická záhrada Expozícia tatranskej prírody, Tatranská Lomnica

V botanickej záhrade, rozprestierajúcej sa pod mohutnými Vysokými Tatrami, je sústredených približne 300 druhov tatranských rastlín. Tie možno vidieť na rôznych miestach tohto pohoria. Prehliadková plocha sa člení na tri hlavné časti: rašelinisko s palisádovým chodníkom, žulová a vápencová skalka. V areáli sa nachádza aj malá geologická plocha, pamätné miesto venované tým, ktorí presadzovali a uskutočnili myšlienku Tatranského národného parku, ale i niekoľko jazierok. Záhrada má kultúrno–výchovnú funkciu, a to s cieľom objavovať prírodu, chrániť, zachovať vzácne aj ohrozené druhy jej flóry, ale tiež ochraňovať, prípadne edukovať ľudí k aktívnemu vzťahu k tatranskej prírode. Môžete si tu zakúpiť sadenice a semienka tatranských rastlín. Pre návštevníkov je botanická záhrada otvorená v mesiacoch máj až september.

Botanická záhrada Univerzity P.J. Šafárika, Košice

Vďaka svojej rozlohe je botanická záhrada na východe Slovenska tou najväčšou. Vznikla v roku 1950 ako súčasť Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Slúži na výskumné a pedagogické účely, od roku 2002 má štatút chráneného areálu. Nachádza sa tu takmer 4000 druhov rastlín, čím sa radí medzi najvýznamnejšie v strednej Európe. Najvzácnejšia je zbierka asi 1200 kaktusov a sukulentov, čo je údajne najväčšia zbierka kaktusov na celom území bývalého Československa. Upúta aj expozícia orchideí, hmyzožravých rastlín i ďalších druhov tropickej a subtropickej flóry v skleníku. Areál ročne navštívi okolo 50 tisíc návštevníkov. Jeho súčasťou je Herbár, Thaiszová knižnica, ale aj včelársky náučný chodník, pozostávajúci z 13 informačných tabúľ. Skleníky sú prístupné celoročne cez pracovné dni, dni pracovného pokoja a sviatky. Vonkajší areál je otvorený sezónne.