MUDr. Jarmila Fabianová: „Ak nemáme mať kvalitné slnečné okuliare, tak radšej žiadne.“

Oči sú najtajomnejším orgánom a nie nadarmo sa hovorí, že sú i oknom do ľudskej duše. V dôsledku každodenného namáhania si zraku by sme im mali dopriať potrebnú regeneráciu v podobe dostatočného, pravidelného spánku a zdravého stravovania.

Dívať sa na svet je ten najvzácnejší dar, aký môžeme mať. Preto by sme starostlivosť o svoje oči nemali podceniť. Na otázky týkajúce sa súčasných problémov so zrakom nám odpovedala primárka očného oddelenia vo Vyšných Hágoch, MUDr. Jarmila Fabianová.

Oči sú vraj najcitlivejší ľudský orgán, je to pravda?

Najcitlivejší asi nie je to správne slovo, skôr by som použila výraz najzraniteľnejší. Mnohé ochorenia oka ohrozujú pacienta zhoršením až stratou zraku. Existuje aj prirovnanie "strážiť ako oko v hlave," čo vystihuje podstatu nenahraditeľnosti očí ako orgánu zraku.

Čo by sme mali robiť, aby sme si zachovali dobrý zrak? Ako sa správne starať o svoje oči?

V súčasnosti sa oftalmológia zaoberá epidémiou rôznych civilizačných ochorení, ktorých jednoznačnú príčinu nepoznáme. Považujeme ich za multifaktoriálne a jedným z podstatných faktorov ich vzniku je dramatická zmena životného štýlu. Praveký človek, lovec, určite nebol krátkozraký, díval sa hlavne do diaľky, aby včas zbadal nebezpečenstvo a aby niečo ulovil. Oproti tomu, dnes sa mnoho ľudí za celý deň nepozrie ďalej ako na 40 až 70 cm. Aj to je jedna z príčin epidémie krátkozrakosti. Pred sto rokmi väčšina ľudí pracovala v poľnohospodárstve, síce od svitu do mrku, ale keď sa zotmelo, posedeli trochu pri petrolejke, v dobe elektriny večer pri rádiu a išli spať. Dnes je človek tvor kancelársky. Mnohí skoro vstávame a dlho ponocujeme. Naša doba spánku je bežne päť hodín, čo je veľmi málo. To je čas, ktorý necháme naše oči odpočívať, regenerovať sietnicu a resyntentovať dôležité fotosenzitívne pigmenty sietnicových fotoreceptorov tyčiniek a čapíkov, ktoré nám sprostredkúvajú podstatu procesu videnia. Aj preto čelíme epidémii degeneratívnych ochorení makuly, ochoreniu, ktoré kedysi trápilo 80-ročných ľudí a dnes je postrachom päťdesiatnikov. Naše oči, tak ako celý náš organizmus, potrebujú zdravý životný štýl. Určite je to dostatok spánku a pestrá strava.

Keď už musíme celý deň pracovať na počítači, nepozerajme sa ešte aj počas obeda do mobilu, choďme domov aspoň časť cesty pešo a snažme sa večer, ak je to len trochu možné, obmedziť čas strávený pohľadom na obrazovku mobilu, tabletu či televízie.

Existuje nejaký šport, ktorý je vhodný na zachovanie dobrého zraku?

Už dlhú dobu sa vedci venujú problematike dramatického nárastu krátkozrakosti vo svete. Ich objav je veľmi jednoduchý. Je ním pohyb. Zistilo sa, že čím viac času dieťa od útleho detstva strávi vonku v prirodzenom pohybe, tým je menšie riziko, že bude v dospelosti krátkozraké. Samozrejme s výnimkou geneticky predisponovanej krátkozrakosti. Dieťa do veku šiestich rokov by malo byť denne vonku až 8 hodín, ktoré by malo stráviť hrou na ihrisku či v parku, na preliezkach, hraním sa na schovávačku, naháňačku a podobne. Pre dospievajúceho človeka do 18 rokov sú to tri až päť hodín pohybových aktivít vo vonkajšom prostredí denne, nuž a dospelý človek by mal denne venovať pohybu v prírode dve hodiny, pričom stačí prirodzená chôdza.

Ako treba regenerovať a nechať oči odpočívať?

Tejto problematiky som sa už trochu dotkla v predchádzajúcich odpovediach. Čím je naša práca náročnejšia na zrak a na prácu do blízka, tým viac by sme sa mali starať o regeneráciu očí. Je potrebné predĺžiť dobu spánku aspoň na sedem hodín, a to pravidelného spánku. Dospávanie cez víkend toho, čo sme cez pracovný týždeň zameškali, nestačí. Ďalej je dôležité zamyslieť sa nad tým, čo jeme. Jesť stravu pestrú, bohatú na bielkoviny, vitamíny, antioxidanty a zdravé tuky. Nuž a hýbať sa. Vziať partnera, deti či domácich miláčikov na každodennú prechádzku a nedívať sa pritom do mobilu. V práci si dať každú hodinu aspoň päťminútovú pauzu. Vstať od počítača, ísť sa napiť či vyvetrať miestnosť, pozrieť sa von oknom, párkrát sa zhlboka nadýchnuť, ponaťahovať stuhnutú krčnú chrbticu či končatiny, aj to pomáha.

Na akej úrovni bola medicína v období, keď ste študovali a začínali svoju prax? Čo sa za tú dobu zmenilo?

V čase, keď som študovala medicínu na lekárskej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe, bola oftalmológia vo vtedajšom Československu na vysokej, prakticky svetovej úrovni, o čo sa zaslúžili vtedajšie oftamologické vedecké autority. Bola to doba už rozvinutej mikrochirurgie predného segmentu oka a dramaticky sa rozvíjali techniky operácie sklovca či sietnice. Samozrejme, poznanie a pokrok idú nezadržateľne dopredu. Neustále sa zdokonaľujú mikrochirugické postupy operácií očí, kvalita vnútroočných šošoviek, nástroje sú stále menšie a jemnejšie, prístroje a ich softvéry stále sofistikovanejšie, čo sa prejavuje najmä v očnom lekárstve, ktoré je na kvalitné prístrojové vybavenie veľmi náročne. Veľký progres nastal a stále prebieha v zobrazovacích technikách. Obrovský posun sme zaznamenali v oblasti farmakológie objavom cielených monoklonálnych protilátok, ktoré sa už viac ako dve desaťročia používajú v liečbe aj očných chorôb.

Musíte ako lekárka sledovať nové trendy, neustále sa vzdelávať a investovať do nových prístrojov?

Určite áno, ale nielen preto, že som lekárka. Žijeme v dobe štvrtej priemyselnej revolúcie a čelíme ére, kedy množstvo práce v priemysle, ale aj v medicíne nahradia roboty. Človek by to však mal mať vždy pod kontrolou. Informácií je dnes toľko, že v snahe obsiahnuť veľa, môžeme pociťovať až úzkosť či paniku. Preto je okrem všeobecného prehľadu nevyhnutá špecializácia, aby sme neboli len dobrí vo všetkom, ale skôr výnimoční v niečom, čomu sa venujeme.

Ako ovplyvňuje práca s počítačom či mobilným telefónom zrak? Škodí žiarenie z monitorov, displejov / televízorov našim očiam?

Dnes sú tieto zobrazovacie jednotky veľmi kvalitné a pod drobnohľadom odborníkov, preto sa práce s certifikovanými výrobkami nemusíme obávať. Problematika tzv. vyžarovania už bola viac menej vyriešená vývojom kvalitných displejov. Problémom je čas, ktorý pri práci či pri zábave s týmito zobrazovacími jednotkami venujeme. To by sme mali mať pod kontrolou.

Vytvára vám súčasná doba veľa nových pacientov? Čím je to zapríčinené?

Keďže sa venujem hlavne problematike vnútroočných zápalov, počet pacientov s nárastom autoimunitných ochorení pozvoľne narastá. Mení sa i závažnosť a agresivita mnohých ochorení.

Aké bývajú najčastejšie problémy vašich pacientov s očami?

Ako som už spomenula venujem sa problematike vnútročných zápalov - uveitíd. To znamená zápalom dúhovky, sklovca, sietnice, ciev a zrakového nervu.

Aká veková kategória ľudí s očnými problémami prevláda? Dá sa to komplexne zhodnotiť?

To je veľmi všeobecná otázka. Zodpoviem ju s ohľadom na už spomenuté vnútroočné zápaly – uveitídy. Tie sa vyskytujú hlavne medzi dvadsiatym až päťdesiatym rokom života, ale zriedkavo postihujú aj deti od dvoch rokov života a v podstate aj seniorov v už pokročilom veku.

Odporúčate používať dioptrické okuliare alebo kontaktné šošovky? Čo uprednostňujú pacienti?

Refrakčné vady hlavne v detskom veku je najlepšie riešiť správnou okuliarovou korekciou. Výber a kvalita okuliarových rámov a skiel je naozaj bohatá a okuliare, okrem zdravotnej pomôcky, môžu byť aj kúskom našej identity či výnimočnosti. Samozrejme, hlavne v dospelom veku je možné riešiť refrakčnú vadu laserovým alebo mikrochirurgickým výkonom. Kontaktné šošovky ja osobne nepovažujem za vhodnú alternatívu k okuliarom, snáď aj preto, že riešim hlavne komplikácie po nesprávnom nosení kontaktných šošoviek. Kontaktné šošovky odporúčam len na príležitostné a liečebné použitie.

Spomenuli ste, že v rámci vašej profesie sa ako primárka oddelenia venujete liečbe vnútroočných zápalov. Aké sú ich príznaky? Na základe čoho môžeme usúdiť, že je potrebné navštíviť očného lekára?

Vnútroočné zápaly predstavujú veľkú skupinu samostatných, odlišných chorôb a sú vždy spojené s rizikom poškodenia či straty zraku, takže pacient s vnútroočným zápalom by mal lekára navštíviť bezodkladne. Zápaly dúhovky sa prejavujú červeným, často veľmi bolestivým okom, slzením, svetloplachosťou a bolesťou pri pohľade do blízka. Zápaly sklovca či sietnice sú síce nebolestivé, ale pacient pozoruje, že sa mu náhle zhoršuje zrak, a to ho privedie k lekárovi. Žiaľ, sú aj zápaly, ktoré dlhší čas prebiehajú takmer bez príznakov, a preto nezriedka príde pacient už v pokročilom štádiu ochorenia. Našou snahou je vždy zachrániť, čo sa dá.

Ktoré sú najčastejšie príčiny vzniku vnútroočných zápalov?

To je veľmi zložitá problematika, preto na ňu skúsim odpovedať čo najzrozumiteľnejšie.

Veľmi malá časť vnútroočných zápalov v našich geografických podmienkach je infekčná, t.j. spôsobuje ju nejaký mikrogranizmus, ako napríklad vírus, baktéria či parazit. Najčastejšie liečime herpetické zápaly či očné formy toxoplazmózy. Vzácne sa vyskytuje aj tuberkulóza oka.

Väčšina zápalov je neinfekčných a ich príčinu úplne nepoznáme. Môžu byť izolované a vtedy ich označujeme ako endogénne, alebo sú prejavom alebo prvým príznakom mnohých systémových chorôb, napríklad reumatizmu, psoriázy či roztrúsenej sklerózy a podobne.

Je liečba vnútroočných zápalov náročná?

Liečba je veľmi náročná, hlavne u neinfekčných zápalov. Používajú sa kombinácie rôznych tzv. imunosupresívnych liekov s možnými nežiadúcimi účinkami, preto si vyžadujú nielen erudovaný prístup zo strany lekára, ale aj veľkú zodpovednosť zo strany pacienta. V posledných rokoch sa v liečbe vnútroočných zápalov používa aj tzv. biologická liečba. Medikácia je nezriedka dlhoročná, niekedy celoživotná.

MUDr. Jarmila Fabianová

V lete je trendy chrániť si zrak slnečnými okuliarmi. Naozaj nás dostatočne chránia okuliare s UV či polarizačným filtrom? Môže nám zrak poškodiť aj slnko?

Slnko či iný zdroj UV žiarenia môžu oko poškodiť. Môže vzniknúť tzv. solárna retinitída (zápal sietnice zo slnka) ak sa priamo dívame do slnka, napríklad pri pozorovaní zatmenia slnka. Môže vzniknúť fotoelektrický zápal spojoviek, ak sa dívame do výboja pri zváraní. Rovnakým mechanizmom vzniká zápal spojoviek tzv. conjunctivitis nivalis pri lyžovačke na snehu či polihovaní na pláži alebo opaľovaní sa na tzv. horskom slnku bez slnečných okuliarov či inej primeranej ochrany očí. Dlhoročná práca v poľnohospodárstve s celodenným pobytom pri prácach na poli, vedie k včasnejšiemu rozvoju sivého zákalu šošoviek, následkom nadmerného UV žiarenia.

Dokážu zrak poškodiť aj lacné slnečné okuliare, ktoré si ľudia kupujú iba kvôli imidžu?

Ako spotrebitelia, pohľadom na slnečné okuliare môžeme zhodnotiť len ich vzhľad ale nie kvalitu. Prítomnosť nálepky o hodnote UV filtra nám, žiaľ, nedáva žiadnu záruku kvality výrobku. Preto je vhodné nakupovať slnečné okuliare v optikách alebo športových obchodoch. Na slnku sa nám zrenička zúži a tým zníži vstup slnečných lúčov do oka a dopad UV žiarenia na sietnicu. Ak si nasadíme nekvalitné slnečné okuliare, vplyvom tmavého skla sa naša zrenička rozšíri a do oka vstúpi viac slnečných lúčov a viac UV žiarenia. Ak okuliare nemajú kvalitný UV filter, je to ako keby sme ich vôbec nemali na očiach. Preto, ak nemáme mať kvalitné slnečné okuliare, tak radšej žiadne. Ako sa hovorí: „Imidž je nanič.“

MUDr. Jarmila Fabianová , očné oddelenie NÚTPCHaHCH Vyšné Hágy 1, Vysoké Tatry