Mozgy sú všade, myšlienky nemajú hranice

Prof. Ruzena Bajcsy je neopakovateľnou a inšpiratívnou americkou vedkyňou, ktorá má slovenské korene. V súčasnosti stále pôsobí na University of California v Berkeley, kde je profesorkou elektrotechniky a informatiky. Špecializuje sa na robotiku a jej súčasné výskumné centrá sa zameriavajú na umelú inteligenciu, robotiku, výpočtovú biológiu a biosystémy, grafiku a interakciu človek – počítač i na kybernetickú bezpečnosť.

Je mi cťou predstaviť Vám bojovníčku, človeka s veľkým odhodlaním, obrovský talent, cieľavedomú americko-slovenskú vedkyňu a vynálezkyňu a profesorku svetovej úrovne, na ktorú môžeme byť právom hrdí – prof. Ruzena Bajcsy.

Boli ste vynikajúcou študentkou a excelovali ste v matematike a prírodných vedách. Vyštudovali ste elektrotechniku ​​a profesor John McCarthy Vás pozval na Stanford University.
Kedy nastal okamih, že Vás začala zaujímať informatika a robotika?

Bol to prirodzený vývoj vychádzajúci z môjho záujmu o matematiku, elektrotechniku ​​a robotiku. Počítačová veda taktiež vznikla ako prirodzený vývoj elektrotechniky v 60-tych rokoch 20. storočia.

Ako si spomínate na profesora McCarthyho?

Mám nespočetné množstvo spomienok a rada spomínam aj na vzájomnú spoluprácu s Johnom McCarthym. Bol to veľmi nezvyčajný človek, extrémne inteligentný s úžasnou pamäťou, a napriek tomu bol veľmi ľudský. Nebol veľmi náročný, ale veľmi inšpirujúci.

Foto: Vladimír Šimíček

Ľudia vo vašom veku sú zväčša na dôchodku. Užívajú si zaslúžený odpočinok a skutočnosť, že nemusia chodiť do práce. Je obdivuhodné, že stále pracujete a venujete sa vede a študentom.
Čo Vás naďalej inšpiruje k práci a výskumu?

Som veľmi šťastná, že môžem žiť tak dlho. A hlavne, že som svedkom všetkých nových vývojových trendov vo vede všeobecne, ale najmä počítačového hardvéru, softvéru, teórie. V tejto oblasti nás čaká vzrušujúce obdobie.

Na akom výskume v súčasnosti pracujete?

Zaujímam sa o premostenia rôznych reprezentácií vedomostí potrebných pre stroje interagujúce so svetom vrátane fyzického prostredia a ľudí.

Prežili ste smutné a ťažké roky v Československu... Ľudia sa väčšinou ľutujú a sú zatrpknutí. Vo svojom profesionálnom živote ste však urobili veľké objavy.
Čo Vám dáva chuť žiť?

Zlepšiť svet pre všetkých ľudí na tejto zemi.

Čo vás posúva vpred vo vedeckej práci a vo výskume?

Technologické a vedecké objavy sa počas celej ľudskej histórie používali dvoma rôznymi spôsobmi: jedným spôsobom, ktorý ľuďom umožňuje celkovo zlepšiť ich životný štýl v oblasti zdravia, životnej úrovne. Toto chcem docieliť ja.  Avšak je tu, bohužiaľ, druhý spôsob – ako efektívnejšie zabíjať ľudí a získať moc nad slabšími skupinami.

Ako sa cítite pri návšteve Slovenska?

Spočiatku som rozmýšľala a váhala - vzhľadom na moje dávne negatívne zážitky, ktoré sa týkali mojej rodiny. Ale v súčasnosti som optimistická, vidím potenciál budúcej generácie. Ľudia potrebujú iba uveriť, že SAMI môžu urobiť zmenu a časom upustia od hanebného postoja z minulosti.

Ste zakladateľkou a riadili ste laboratórium GRASP a výskumný ústav CITRIS. Boli ste tiež riaditeľkou NSF's. Pracujete na najlepších svetových univerzitách. Za svoju prácu ste získali mnoho dôležitých ocenení.

Kedy ste si povedali, že vaša práca stojí za to?

Nikdy som nepremýšľala o svojej práci v kontexte „či moja práca stojí za to“. Ja som len urobila to, čo som v tom čase považovala za najdôležitejšie. Za najdôležitejšie preto, aby som aj ja pomohla napredovaniu vedy a techniky a pomohla spoločnosti.

Vydanie časopisu Discover z novembra 2002 Vás vymenovalo na zoznam 50 najdôležitejších žien vo vede. Aké ste mali pocity?

Som vďačná za každé uznanie, pochvalu a ocenenie, ale to nie je to, čo ma poháňa vpred v mojej práci.

Ako by ste motivovali mladé ženy „vstúpiť do sveta“ vedy, techniky a výskumu?

Muži alebo ženy majú schopnosti robiť skvelé veci, ak na to čo i len myslia. Majte sen a choďte za ním! Nepoužívajte ospravedlnenie, že ste z malej krajiny. Mozgy sú všade, myšlienky nemajú hranice. Peniaze nemôžu byť hlavným dôvodom a poháňačom!

Ste inšpirujúca osobnosť, od ktorej sa veľa mladých ľudí z celého sveta - vrátane Slovenska - môže učiť.
Čo by ste povedali študentom, mladým vedcom, ktorí chcú „zmeniť svet“?

Ísť do toho! Vysnívajte si svoj veľký sen, vzdelávajte sa čo najviac, usilovne na sebe pracujte a verte v seba samého.

Kto je prof. Ruzena Bajcsy?
Táto významná vedecká osobnosť sa narodila v Bratislave v roku 1933 do židovskej rodiny. Druhá svetová vojna jej priniesla do života v bývalom Československu tragické a smutné obdobia. V roku 1944 jej totiž nacisti zabili takmer všetkých najbližších a bola vychovávaná v prísnej pestúnskej rodine.

Nič ju však neodradilo stať sa úspešnou vedkyňou. Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave získala magisterský aj doktorský titul z elektrotechniky. Ďalší titul Ph.D. získala v roku 1972 na Stanfordskej univerzite v Kalifornii v odbore počítačová veda. Jej školiteľom bol prof. John McCarthy, ktorý vymyslel pojem A.I. – umelá inteligencia.

Jej súčasný výskum sa zameriava na využívanie robotických technológií, a to na meranie a získavanie neinvazívne kinematických a dynamických parametrov jednotlivca s cieľom posúdiť jeho fyzické pohybové schopnosti alebo obmedzenia.

Založila CITRIS (Centrum pre informačné technológie výskum v záujme spoločnosti) a bola tiež zakladajúcou riaditeľkou GRASP (Laboratórium všeobecnej robotiky a aktívneho senzorického vnímania na University of Pennsylvania). Pôsobila ako riaditeľka Národnej vedeckej nadácie (National Science Foundation's) Computer and Information Science and Engineering Directorate.

Získala množstvo ocenení, ktoré sú vo svetovom kontexte veľmi významné. V roku 2001 získala čestný doktorát na University of Ljubljana v Slovinsku a tiež ocenenie ACM/AAAI Allen Newell Award. Vedecký magazín Discover ju v roku 2002 vymenoval na zoznam 50 najdôležitejších žien vo vede.

Bajcsy je taktiež držiteľkou Ceny Benjamina Franklina za počítačové a kognitívne vedy (2009) a ceny IEEE Robotics and Automation Award (2013) za príspevky v oblasti robotiky a automatizácie. V roku 2012 získala čestné doktoráty na University of Pennsylvania a na Kráľovskom technologickom inštitúte vo Švédsku. V roku 2017 jej udelili ocenenie John Scott Medal za jej prospešné vynálezy. 

Je členkou niekoľkých vedeckých organizácií, z ktorých spomeniem napríklad American Association for Artificial Intelligence či American Academy of Arts and Sciences.

Hlavná fotografia - zdroj: www.wikipedia.org,