Mnohé spoločnosti sa v čase pandémie "vynašli"

Už to bude takmer rok, čo sa svet ocitol v stave, ktorý je pre nás úplne nový. Práca z domu sa zmenila z benefitu na nutnosť, ruky si dezinfikujeme už aj doma a rúško sa pomaly, ale isto, stáva nevyhnutným módnym doplnkom. 

Na aktuálnu situáciu v podaktorých sektoroch si posvietila aj naša redaktorka Naďa Trenčanská.

Opatrenia zasiahli snáď každého a tak sme sa chtiac-nechtiac presunuli z osobných kontaktov do online prostredia. Najmä rôzne obchody a služby sú striedavo viac zatvorené ako otvorené. No kým jedni bojujú, ako vedia aby prežili a vymýšľajú pre klientov všakovaké lákadlá a vychytávky, iným pojem proklientský prístup nehovorí nič.

Tí z nás, ktorým pandémia rodinné rozpočty nenapadla až tak agresívne, využívame čas strávený doma na zariaďovanie svojich príbytkov, alebo na práce, ktoré sme dlho odkladali. Zmierili sme sa s tým, že všetko, vrátane nábytku, objednávame prostredníctvom e-shopov a spoľahnúť sa musíme na fotografie s popisom na webe. Čo však občas nepríjemne prekvapí sú manipulačné poplatky, ktoré rastú rýchlejšie, než cena respirátorov na čiernom trhu.

Modrožltý obchod s nábytkom

...,ktorý sa ľahko skladá, prekvapuje azda najviac. Ako jedna z mála predajní si účtuje za službu „klikni a vyzdvihni“ poplatok, ktorý rastie spolu so sumou objednávky. Väčšina obchodných domov a e-shopov to má presne naopak. To znamená, že čím viac nakúpite, tým menej platíte, respektíve neplatíte vôbec. Kým si ostatní predajcovia chcú udržať svojich zákazníkov a vychádzajú im všemožne v ústrety, v tomto obchode si za to, že si pre tovar prídete a sami si ho naložíte, ešte aj zaplatíte.

Človek je tvor podnikavý. Ukázalo sa to už počas prvej vlny pandémie, keď nám rôzni podnikavci cez sociálne siete ponúkali úzkoprofilovú dezinfekciu, jednorazové rúška, respirátory a gumové rukavice za nehorázne ceny.

Napriek týmto jednotlivcom sme ale boli schopní zomknúť sa a navzájom si pomáhať. Šili sme rúška a zadarmo ich ponúkali zdravotníkom. Keď nastal akútny nedostatok ochranných pomôcok, mnohí sa vzdali vlastných zásob v prospech ľudí pracujúcich v prvej línii. Nakupovali sme susedom, podporovali domácich obchodníkov a lokálnych pestovateľov.

Druhá vlna je iná

Toto všetko dnes už neplatí, alebo aspoň nie v takej miere, ako tomu bolo ešte pred pár mesiacmi. Najsmutnejšie asi vyznievajú sťažnosti pozostalých, ktorých nemilo prekvapili účty za pohreby najbližších. Pohrebné služby patria v týchto ťažkých časoch medzi tie, ktoré si na nedostatok práce nemôžu sťažovať. Napriek tomu si do konečného vyúčtovania za pochovanie zosnulého zakalkulujú náklady, ktoré len ťažko považovať za oprávnené. Účty za poslednú rozlúčku s covidovým pacientom si dokážu navýšiť aj o 1.000,- eur. Dôvodom by mali byť zvýšené náklady na dezinfekciu a bezpečnosť pri práci. Lekári pracujúci v prvej línii však tvrdia, že riziko prenosu zo zosnulého na pracovníka pohrebnej služby je minimálne. Nebožtík totiž nedýcha, nekašle ani nekýcha. Pri manipulácii s telom teda plne postačia obyčajné gumené rukavice a rúško, prípadne štít. Rovnako ani argumentácia o zvýšených nákladoch na dezinfekciu miestnosti, v ktorej sa manipulovalo so zosnulým, neobstojí.

Lacné truhly sú nedostatkový tovar

So zvýšeným počtom úmrtí sa lacnejšie truhly stali nedostatkovým tovarom. Ak už pozostalí nemajú na výber a musia kúpiť drahšiu truhlu, určite to pre majiteľa pohrebnej služby znamená zisk v podobe vyššej  marže. Tá na drahších výrobkoch zvyčajne býva.

Ako sa k tomu všetkému postaviť?

Pre väčšinu z nás je to jednoduchá otázka. Ja osobne si pozorne všímam, kto a ako sa v týchto ťažkých časoch správa a podľa toho sa zariadim. Nielen dnes, ale najmä vtedy, keď sa náš život vráti do normálu, nebudem viac podporovať obchodníka, respektíve službu, ktorá zneužívala svoje postavenie v kritickom období a nesprávala sa k zákazníkom proklientsky.