Michaela Králiková: "Nevolajte ma kuchárka! :)"

Michaelu si mnohí pamätajú z relácie Masterchef, kde zažiarila napriek tomu, že varenie je pre ňu "len" hobby, nie práca. Hoci si ju ľudia spájajú s kuchyňou, sama sa pokladá skôr za tvorcu, než kuchárku.

Stará sa o tri deti, prevádzkuje e-shop s raňajkovými produktami, prednáša a práve dopísala poslednú kapitolu svojej knihy.

Ľudia vás poznajú najmä vďaka vareniu, no pôvodne ste vyštudovali teológiu. Prečo práve tento odbor?

Dostalo sa mi tradičnej náboženskej výchovy, aj preto som sa v dospelosti pridala k skupine mládežníkov, združujúcich sa pri našom kostole. Tu som si našla svoje miesto, tešilo ma, že niekam patrím. Vždy som túžila pomáhať ľuďom, inšpirovať ich a táto túžba sa vo mne spájala so štúdiom teológie.

Po maturite ma lákala psychológia, rovnako aj medicína a teológia. Nakoniec zvíťazila teológia, ktorú som nevnímala len duchovne, ale aj ako spojenie vecí, ktoré ma bavili: jazyky - latinčina, gréčtina, hebrejčina, ale aj filozofia, psychológia či dejiny. V spoločnosti prevláda názor, že teológiu študujú iba ľudia, ktorí chcú byť farárom. Pravdou ale je, že po ukončení štúdia majú absolventi teologickej fakulty viacero možností, ako sa uplatniť.

Po škole ste šli úplne iným smerom.

Ešte počas školy sa mi podarilo absolvovať stáž v Amerike. Bola to pre mňa veľká inšpirácia, ktorá ma posunula ďalej.

Vždy som mala rada deti. Syn sa nám narodil vo 4. a dcéra v 5. ročníku VŠ. Preto som sa rozhodla, že po ukončení štúdia zostanem nejaký čas doma na materskej. V tom čase prišiel na Slovensko Masterchef, tu súťaž som poznala ešte z Ameriky, kde bola veľmi populárna. Ja som odjakživa rada varila a tým, že sme s mamou veľa cestovali, mi bola gastronómia blízka. Lákalo ma, vyskúšať si to. Nemala som ambíciu vyhrať, a byť kuchárkou nebol ani môj sen. Jednoducho som len rada varila.

Masterchef vám nakoniec priniesol veľký úspech.

Áno, motyka vystrelila a ja som sa tam udržala až do konca. Na dva mesiace sme odišli z domu a bývali v jednej vile v Bratislave. Myslela som si, že sa za týždeň - dva vrátim domov, veď dcérka mala v tom čase len osem mesiacov. Súťaž nakoniec vyhral Čech, ale Slováci ma vnímali ako slovenskú víťazku.

Potešilo vás to?

Prišlo mi veľa pracovných ponúk a varenie už nebolo len môj koníček. Ľudia si ma spájali s varením: „Králiková, to je tá kuchárka z televízie.“ Časom mi to začalo prekážať. Do rozbehnutého vlaku však treba naskočiť, tak som sa začala vareniu venovať. Účinkovala som v reklame, publikovala články, prijímala ponuky na rôzne spolupráce. Po nejakom čase som začala v gastronómii podnikať a otvorila si sieť kaviarní.

Mali ste malé deti a rozbiehali ste úspešnú značku. Nevybral si stres a únava svoju daň?

Určite áno. Na jednej strane som mala flexibilnú prácu, na druhej strane, bolo zrejmé, že moja materská nie je klasicky trávená doma. Som však veľmi aktívny človek a neviem si predstaviť, že by som bola doma na materskej a prechádzala sa po ulici s kočíkom. Takáto materská by ma nudila. Mne sa popri deťoch naskytol priestor robiť to, čo ma naozaj baví. Otvoriť tri kaviarne bolo náročné časovo, finančne aj kreatívne. Našťastie, v tom čase už boli naše deti väčšie. Neskôr sme otvorili aj zásobovaciu firmu – supporting produktov, koláčov i ďalších vecí. Tento tovar sme skúšali dodávať aj do ďalších kaviarní.

Sieť kaviarní aj výrobňu koláčov ste založili spolu s manželom ako rodinnú firmu?

Áno. Manžel bol praktická zložka, ja ta kreatívna, ktorá vymýšľala obsah - recepty, promo, marketing, komunikácia s ľuďmi. Manažment som sa učila za pochodu.

Čo ste sa v podnikaní naučili?

Ako motivovať a ako nemotivovať ľudí. Existuje dobrá metafora. Dáte polievať kvetinu rôznym typom zamestnancov. Niektorí ju polejú, len keď to majú v zmluve. Niekto ju polieva, lebo sa chce zapáčiť šéfovi. A niekto preto, lebo vidí, že je suchá. To je cieľ, kam chceme zamestnancov posunúť.

Časom som sa naučila, čo je to time management. Že sa nedá robiť všetko naraz. Hoci mám v hlave veľa nápadov, počíta sa iba ten, ktorý zrealizujeme. Určite som sa naučila veľmi veľa aj o spolupráci. Na to, aby bol človek úspešný, potrebuje byť obklopený otvorenými a kreatívnymi ľuďmi. Samozrejme, urobila som aj množstvo chýb.

Aké napríklad?

Napríklad to, že som si neverila. Pochybovala som, či takýto biznis zvládnem, či na to mám.

V tomto období ste vyhľadali pomoc psychológa?

Áno, dôvodom bolo, že som strácala sebaúctu. Prestala som si vážiť toho, čo som dokázala. Ako matka, ktorá sa stará o deti, aj ako podnikateľka. Uverila som tomu, že som neschopná. Až u psychológa mi došlo, že to boli klamstvá, ktoré sa podpísali na strate sebaúcty k sebe samej. Pred dvomi rokmi som podala žiadosť o rozvod. Bolo to ťažké, ale vďaka ľuďom, ktorí ma poznajú a veria mi, som toto obdobie prekonala. Otvorila som si vlastnú výrobňu koláčov a dúfala, že to najhoršie už mám za sebou. Po mesiaci sa však kaviarne, kvôli pandémii koronavírusu, zatvorili a ja som prišla o klientov. Premýšľala som, ako ďalej.

Pandémia bola pre podnikateľov veľký šok. Ako ste ju zvládli?

Rozhodla som sa transformovať podnikanie do on-line biznisu a ponúkať produkty na e-shope www.michaelakralikova.sk. Začala som aj viac písať a dokončila moju knihu. Nie kuchársku, ale osobnú, v ktorej rozprávam svoj príbeh. Chcem inšpirovať iné ženy, aby videli svoju hodnotu nie prostredníctvom niekoho iného, ale cez seba. Mám pocit, že kruh sa uzatvára a ja sa vraciam k téme, ktorú som vyštudovala - k inšpirovaniu a pomoci druhým.

Na Instagrame hovoríte veľa o selfcare, aké je dôležité nájsť si čas na seba. Existuje pri podnikaní a troch deťoch šanca mať vlastný priestor?

To je jedna z vecí, ktorú som zmenila. V minulosti som sa prispôsobovala, všetko robila a odovzdávala ostatným, stratila som vlastný názor. Teraz vidím, že starosť o seba je číslo 1. Ak sa nebudem starať o seba, nebudem mať silu starať sa o iných, dávať sa deťom, byť kreatívna v práci. Snažím sa nájsť si čas na seba, cez víkendy, po večeroch. Neznamená to, že si vyložím nohy. Niekedy sa idem prejsť, čítam knihu alebo píšem. Každý človek by si mal nájsť čas pre seba. Starostlivosť o seba nie je sebectvo. Nedá sa odlievať z prázdneho pohára.

Ide vám to?

Učím sa. Aj si veľakrát poplačem, posťažujem sa, pochybujem o sebe.

Máte za sebou náročné životné obdobie. Je niečo, čo spätne ľutujete?

Ľutujem, že som viac nepočúvala svoje telo. Bola som hladná, nejedla som. Bola som unavená, nespala som. Bolel ma chrbát - dvíhala som ťažké veci. Bola som nešťastná vo vzťahu, hovorila som si, že musím vydržať, že to nie je až také zlé. Veľa vecí som robila nasilu. Ak by sa mohol vrátiť čas, viac by som počúvala samú seba, verila vlastnému úsudku.

Ženy na seba často zabúdajú. Je to preto, lebo sme k tomu vychovávané?

Je to určite spôsobené kultúrou aj náboženstvom. Nie sme s mužmi úplne rovnocenné, v práci bývame slabšie ohodnotené. V domácnosti sú stále práce rozdelené na ženské a mužské. Malé dievčatá sú vedené k poslušnosti, tichosti, nežnosti, nemôžeme byť vášnivé, tvrdé, ísť si za svojím. A to je zlé. Nemyslím, že ženy by mali ovládnuť svet. Ale ženy a muži by si mali byť rovnocenní. Sme odlišní, aby sme sa dopĺňali. Vzťahy majú byť založené na spolupráci. Do dcér treba vštepovať uvedomenie si svojej sebahodnoty a do synov to, aby si vážili ženy.

Ako sa o seba staráte?

Mení sa to podľa toho, čoho mám málo. Keď strávim veľa času s inými ľuďmi, potrebujem byť sama a zresetovať sa. Sú dni, keď idem na prechádzku do lesa, do prírody alebo si sama s knihou vyjdem sadnúť na kávu na terasu. Užívam si, že si môžem dať vonku pracovný obed, to sme, žiaľ, takmer rok kvôli covidu nemohli. Cez víkend sa snažím spať dlhšie, urobím si do postele raňajky a čítam si. Mám rada umenie, chodím do galérií inšpirovať sa. Nadovšetko milujem kníhkupectvá a vôňu kníh, cítim sa tam ako v lese. Nasávam vôňu kníh ako inšpiráciu. Mám google kalendár, kde si píšem pracovné veci, čo mi pomáha zorganizovať si čas. Snažím si prirodzene čas rozdeliť.

Máte veľmi veľa pracovných aktivít. Nestrácate v nich prehľad?

Jednou z mojich aktivít je e-shop, kde predávam svoje produkty, ako kaše, kávu a darčekové balíčky. Tu si môžu zákazníci vybrať aj tortu, ktorú im sama upečiem. Ďalej píšem knihy. Teraz dokončujem knihu o starostlivosti o seba. Pred Vianocami vydám aj jednu kuchársku. Venujem sa tiež vzdelávaniu - pripravujem prednášky pre iniciatívu Lean In, ktorá pomáha ženám rásť profesionálne aj osobnostne. Začínam mentorovať študentov na škole Leaf Academy a robím kurzy v škole varenia. Okrem toho tvorím content na Instagram a spolupracujem s rôznymi značkami.

Koľko času denne venujete práci?

Ťažko povedať. Moje meno je moja značka, môj brand. O to je to zložitejšie. Môj e-shop sa nevolá Breakfast Queen, ako som pôvodne chcela, ale Michaela Králiková. Moju značku ovplyvňuje, ako sa správam aj v bežnom živote.

Zvyčajne vstávam okolo pol siedmej. Poobliekam najmladšieho syna, pripravím raňajky, desiaty, ostatní sa vychystajú sami a potom vyrážame do škôlky a do školy. Po návrate domov si dám raňajky, kávu, zapnem laptop a idem pracovať. Kontrolujem maily, objednávky, píšem, komunikujem s dodávateľmi, klientami. Keď mám objednávku, nachystám ju a zabalím. Idem na poštu, na stretnutie s dodávateľmi, vydavateľom, redaktorom na rozhovor. Poobede sa snažím rýchlo dokončiť, čo treba a idem pre deti. Dvakrát do týždňa majú krúžky, inokedy sa vyberieme niekam do prírody. Doma sa učíme, robíme úlohy, nakúpim, pripravujem večeru. Keď sa deti hrajú alebo pozerajú rozprávku, sadnem si za počítač a dokončujem prácu. Niekedy pracujem aj cez víkendy, inokedy mám zas v pondelok voľno.

Ste v úlohe mamy samoživiteľky. Dá sa to zvládnuť?

Je to náročné. Gastro veľmi poznačila korona, plus, riešili sme rozvod. Najskôr som sa musela nastaviť spôsobom, že všetko zvládnem sama a robím pre to všetko, čo je v mojich silách. Zmena myslenia sa potom odráža aj v reálnom živote. Začínam odznova, viem, že čo si vybudujem, bude len moje.

Vedeli by ste si po náročnom období predstaviť ešte ďalší vzťah?

Žijem si svoj vlastný život a mám pocit, že konečne robím to, čo ma baví. Verím tomu, že to zvládnem, pretože sa stalo to, čo som si predtým nedokázala ani predstaviť. Ostala som sama a bola som šťastná. Sama. Uvedomila som si, že k životu nepotrebujem druhého človeka, aby ma urobil šťastnou, ale že byť šťastná je moja zodpovednosť. Rozhodla som sa, že zostanem pár rokov sama a budem sa venovať sebe, deťom a kariére.

A práve vtedy vstúpil do môjho života niekto, kto narušil všetky moje plány. Ako to už býva, život píše vlastné príbehy. Zaľúbila som sa. Napriek tomu, že som žiadny vzťah nehľadala, len som sa učila byť sama a začínala byť sama so sebou konečne spokojná. Keď som si uvedomila, že ja som to jediné, čo mám. Tá láska prišla nečakane. Až tak, že som sa najprv zľakla. Prišla tak prirodzene, autenticky a spontánne, že som sa jej nevedela a nechcela brániť. Ale prišla presne vtedy, a až vtedy, keď som ju vôbec nehľadala. Keď som pochopila, že nehľadám k sebe chýbajúcu polovicu, ale som kompletná sama o sebe. Toto poznanie mi prinieslo nadhľad nad vecami, v ktorých mi dovtedy nadhľad chýbal. Teraz spolu rastieme, spolupracujeme, potrebujeme sa. Akokoľvek to dopadne, život už nikdy nebude ako predtým. Aj preto sa predposledná kapitola mojej knihy volá „Ako prišla láska“.

Zdroj foto: Michaela Králiková

Sledujte i web tejto inšpiratívnej mamičky www.michaelakralikova.sk