Mgr. Adriána Lešigová: "Vzdelanie v akejkoľvek forme ubližuje iba tomu, kto oň nemá záujem."

Dištančná výučba bola "škrt cez rozpočet" pre väčšinu pedagógov, Mgr. Adriánu Lešigovú nevynímajúc. Ona sa však rozhodla, že si z nej vezme len to najlepšie. Uchopila ju vskutku originálne a aj vďaka tomu sa deti na jej on-line hodiny vždy tešili.

Dlhšie to vyzeralo, že dištančná výučba sa stane bežným štandardom. Čo pre vás, ako učiteľku, takáto zmena znamenala?

To je široká otázka. Chcem pripomenúť, že som učila na prvom stupni prezenčne a na druhom dištančne. Spolu s dozormi a školským klubom detí, to bola veľká záťaž pre nás všetkých. Každá a každý z nás má ešte kopec povinností v rodine. Bolo toho dosť. Dištančné vzdelávanie je možno obtiažnejšie na prípravu, pretože žiadna „vata“ tam nemá miesto a starší žiaci sú aj náročnejší na formu, obsah či metódy vzdelávania. Hoci ja to nejako nerozlišujem a nevidím medzi nimi veľký rozdiel, hádam v metódach. Ale každá hodina sa dá pripraviť spôsobom, aby bola zaujímavá. Bez ohľadu na fakt, či sa vyučuje dištančne alebo prezenčne. Žiaci v nej musia nájsť zmysel i priestor pre sebarealizáciu.

Ako dlho vám trvalo, kým ste si zvykli na nový systém vzdelávania, a s tým spojené každodenné rituály?

Som človek, ktorý neustále niečo hľadá, stereotyp ma nudí a som presvedčená, že aj žiakov. Adaptovala som sa prakticky zo dňa na deň. Veď ani nič iné neostávalo. (smiech) Využila som iné organizačné formy vyučovania - skupinové, individuálne, online a aj v triede. 

Z pohľadu nezasväteného človeka to veľakrát vyzeralo, že učitelia zostali doma za plný plat a len dopoludnia sedeli pri počítači s deťmi. Ako v skutočnosti vyzerala dištančná výučba očami pedagóga?

K tomu dodám iba jedno. Vravia to tí, ktorí majú problém zvládnuť jedno / dve vlastné deti doma. Učiteľ ich má rádovo viac a nemôže sa tváriť, že dnes nemám chuť a bude iba sedieť za počítačom. Žiaci totiž majú svoje očakávania a veľmi rýchlo sa stanú pasívnymi, keď niekto s nimi nehrá fér. Dištančná hodina má samozrejme osobitosti. Tá moja pozostávala z prípravy deň vopred. Improvizácia je fajn, ale počítač nemôže byť prázdny. Hodina je teda naplánovaná vopred. Hlavná časť - výučba, prebieha rôznymi formami, ktoré som už spomínala. Nie je to iba dialóg spôsobom otázka, odpoveď a žiak má pokoj. Ja sa snažím žiakov vtiahnuť do deja hodiny, aby participoval. No a samozrejme súčasťou sú rutinné činnosti, preskúšavanie, kontrola úloh, testy, následne ich vyhodnocovanie a hodnotenie.  

Nie všetky deti sú rovnaké. Niektoré sú pomalšie, iné zas hyperaktívne a nevydržia sedieť dlho pri počítači. Bola vôbec rozumná dištančná výučba on-line? Alebo by bolo lepšie deťom látku vysvetliť a následne im zadať samostatné úlohy s termínom odovzdania?

Otázka podľa mňa nestojí tak, že aká forma výučby je lepšia alebo horšia. Deti vám hlavne musia uveriť, že to čo robia, má zmysel, alebo je to aspoň zábava. Majú úžasnú vlastnosť, na rozdiel od nás dospelých, že sa vedia zmotivovať prakticky okamžite. Akonáhle pobadám, že upadajú do monotónnej činnosti, meníme rytmus aj rýchlosť. Je jedno, či dištančne alebo prezenčne. Deti majú svoje osobnostné maximá, ktoré nie sú rovnaké. Tie treba nielen odhaliť, ale aj ich presvedčiť, že sa dajú aspoň o trošku prekročiť. Na to je skvelý kolektív a zapájanie sa doň. Živšie to býva v prezenčnom vyučovaní, ale aj v dištančnom to ide. Uvediem príklady. Na prvý pohľad banálnu hodinu výtvarnej výchovy v prvom ročníku sme premenili na dobrodružstvo, pretože sme maľovali špachtľou a zároveň  nenútene, suverénne zvládli i abstraktný obraz. Ten si ešte žiaci kolorovali klasickým spôsobom. Pomáhali jeden druhému a šlo to ako po masle. Na dištančnom vzdelávaní so staršími žiakmi sme zas rozbehli projekt SlovITA s partnermi z Talianska. Je zameraný na výučbu anglického jazyka. Keďže som národnou garantkou metódy Jolly Phonics na Ministerstve školstva, tak vo vyučovaní a zároveň projekte uplatňujeme aj túto metódu. Žiaci si osvojujú slovíčka a vety v anglickom, no ako hru i v talianskom jazyku. Nosičom informácií sú rôzne nenásilné témy zvykov, jedál, zaujímavosti oboch krajín a podobne. Výsledok? Žiaci sa nevedia dočkať pokračovaní.

Ako to vnímali žiaci? Bavila ich dištančná výučba?

Nadviažem na predchádzajúcu otázku. To podľa mňa nie vecou zvyku, ale motivácie. Jednoducho ich to musí baviť. Preto nie som presvedčená, že jedna metóda je od druhej lepšia. Obe majú svoje čaro a svoje miesto, ako aj nedostatky. Samozrejme, živý kontakt je nenahraditeľný, ale mimoriadne atraktívna je rovnako forma komunikácie a vzdelávania sa na diaľku, napríklad s rovesníkmi zo zahraničia.

Rozhodne je rozdiel medzi prváčikov na on-line výučbe a dieťaťom na druhom stupni. Ako dlho sú deti schopné sústrediť sa pri počítači?

Poopravím Vás, prváčikovia sa dištančne vzdelávali len pár týždňov. Prváčikovia nadobudli zručnosti v IKT, na hodiny sa nesmierne tešili, brali to ako hru a divadelné predstavenie, keď som si chystala hodiny s maňuškami. (smiech) Ale celkovo vo vyšších ročníkoch prvého stupňa by som sa neobávala ani ľahšej formy dištančného vzdelávania. Sústredenie, respektíve pozornosť žiakov, nemožno držať plných 45 minút. Hodina musí mať tiež voľnejšiu fázu, kde si deti oddýchnu. No v princípe by sa mal rešpektovať formát skrátenej hodiny s väčšími prestávkami. To by deti mohli zvládnuť.

Darilo sa vám postupovať podľa plánov a zavádzať nové učivo, alebo ste sa sústredili skôr na precvičovanie?

Ideálne je to mať skĺbené (smiech). No nie vždy to ide. Učitelia sú profesionáli, oni najlepšie poznajú svoje triedy a vedia nastaviť vyvážený model hodiny. Sú veci, ktoré sa nedajú obchádzať, povedzme tematické plány, hodnotenie, musíte s učivom napredovať, ale aj ho fixovať. To bolo v tejto dobe naozaj náročné, pretože neexistuje dokonalý formát hodiny a žiaci vždy budú hľadať i slabiny. Dištančná forma ponúka prirodzene väčší priestor pre manévrovanie. Tá práca cez dištančnú formu nie je priamym kontaktom, preto tu existuje väčší sklon k pasivite žiakov.

Čo sa samotnej prípravy na vyučovanie týkalo, bola náročnejšia / zdĺhavejšia v porovnaní s prezenčnou výučbou?

Už som to skonštatovala vyššie. Je to o každom učiteľovi osobitne. Niekto preferuje dôkladnú a podrobnú prípravu, niekto si necháva viac priestoru pre improvizáciu, iný zas využíva bohaté skúsenosti. Nemožno povedať, ktorý prístup je lepší. Ukazovateľom je výsledok. Nie známka, ale vedomosti a zručnosti žiaka. Tie sa skôr či neskôr ukážu a sú výsledkom interaktivity vzťahu učiteľ – žiak.

Aké metódy ste si zvolili, aby ste udržali pozornosť svojich žiakov?

V prvom rade motiváciu, kreativitu a časté striedanie foriem a metód výučby.

Na druhej strane, dištančná výučba nebola komfortná ani pre rodičov. Väčšinou majú vlastnú prácu a deťom sa nemohli počas dopoludnia venovať. Akú máte skúsenosť alebo spätnú väzbu od rodičov vy?

Bolo to ťažké aj pre nich, neraz sa musela zapojiť celá rodina. Ešte je priskoro na uzávery, myslím, že sa to trocha musí uležať. Tie reakcie nie sú jednoznačné, ale myslím, že každý rodič chce pre svoje dieťa iba to najlepšie, takže sú nároční aj na našu prácu. To je úplne v poriadku. Rodič predsa vidí, či sa s jeho dieťaťom pracuje, alebo nie. Vo všeobecnosti si myslím, že rodičia sú skôr spokojní, predovšetkým s výučbou. Čo im ale prekáža, je strata sociálnych kontaktov a izolácia detí.

Mala on-line dištančná výučba aj nejaké pozitíva?

Mala ich určite viac. Obojstranne. Učitelia zvládli nové formy vyučovania, rovnako aj žiaci. Otvorilo to nový priestor pre každého. Každého, kto chcel. Keď máte primerané vybavenie, dá sa prostredníctvom IT vyučovanie oživiť. Ja som však kombinovala klasiku s novými technológiami. Napríklad, zápis do zošitov určite nesmel chýbať.

Blíži sa záver roka. Je lepšie, podľa vás, slovné hodnotenie? Alebo sú deti, ktoré je lepšie známkovať?

Možno psychológ by sa vyjadril, že hodnotiť v tomto období je vhodné slovne, avšak ja som učiteľ z praxe, z toho vyplýva, že som za hodnotenie známkou. Dobrý učiteľ svojich žiakov pozná, preto nemá problém posúdiť, ako pracovali počas tohto obdobia a ohodnotiť ich známkou.

Môže dištančná výučba a zatvorenie škôl deťom z dlhodobého hľadiska "ublížiť"?

Vzdelanie, a to v akejkoľvek forme, ubližuje iba tomu, kto oňho nemá záujem.

Rozprávali sme sa s...

Mgr. Adriána Lešigová, ZŠ Šmeralova 25, Prešov. Okrem pedagogickej činnosti (22 rokov praxe) a rodiny sa venujem maľovaniu a športu. Som tiež rozhodkyňou v Slovenskej gymnastickej federácii, v sekcii modernej gymnastiky.