Matej Farkalín sa venuje dobrovoľníctvu a mladým ľuďom. Čo ho motivuje aj po pätnástich rokoch?

Staršie generácie sa s obľubou sťažujú, že súčasná mládež je drzá, nechce nič robiť a keď ich začnete poučovať, vysmejú vás a otočia sa chrbtom. Aká je pravda?

Matej Farkalín, ktorého kamaráti volajú Farky, sa venuje práci s mladými ľuďmi a dobrovoľníctvu už 15 rokov. Vzdeláva ich aj v oblastiach, o ktorých tínedžeri často odmietajú hovoriť s dospelými. Napriek tomu im v jeho občianskom združení dokážu hravou formou poskytnúť všetky dôležité informácie a voľný čas vyplniť množstvom aktivít a programov, ktoré im pomáhajú vyhnúť sa lákavým nerestiam.

Občianske združenie Mladí ľudia a život sa venuje prevencii medzi mladými ľuďmi, ktoré robia "peer to peer" spôsobom. Čo to presne znamená? 

Z angličtiny môžeme „peer to peer“ preložiť ako „rovesník rovesníkovi“. To v praxi znamená, že zážitkové besedy, zaujímavé a originálne debaty so žiakmi na základných, stredných, ale aj vysokých školách, moderujú naši PEER aktivisti, čiže vyškolení stredoškoláci. Jedinečné podanie a prevedenie je pre študentov nielen zabáva, ale v prvom rade ich zásobuje informáciami, ktoré im internet, či kamarát neponúknu. Nejde o žiadne poúčanie, vyhrážanie, či ovplyvňovanie našimi názormi, ale o jednoduché, zrozumiteľné posúvanie odborných a užitočných informácií. Tie sú predpokladom pre vytvorenie si vlastného názoru na danú tému. Tomu pomáha tiež diskusia, ktorá je základom dobrej besedy.

Náš program prináša okrem zážitkov ešte jednu výnimočnosť - nedebatujeme len o drogách. Venujeme sa duševnému zdraviu, partnerským vzťahom, látkovým a nelátkovým závislostiam, životnému štýlu, gynekológii a antikoncepcii, násiliu a šikane, pohlavne prenosným infekciám a téme HIV/AIDS. Jedna beseda trvá ako bežná vyučovacia hodina a podmienkou je absencia pedagóga.

Začínali ste osvetou o HIV/AIDS, pohlavne prenosných chorobách a o drogách. No dnes sa snažíte edukovať mladých ľudí aj prostredníctvom sociálnych sietí. V akých všetkých oblastiach im poskytujete informácie?

Ako som už spomenul, naše združenie sa zaoberá viacerými témami. Čo sa týka sociálnych sietí, venujeme sa „online prevencii“. Je to názov, ktorý sme si vymysleli sami a schováva sa pod ním pravidelné pridávanie príspevkov s informáciami z našich tém. V pondelok sú to tipy, ktoré vám prezradia napríklad to, ako sa zdravo stravovať, zbaviť nespavosti či riešiť kyberšikanu. V utorky sú to zaujímavé fakty z oblastí, ktorým sa venujeme a vo štvrtok zas dlhšie texty pod hashtagom #nachvilkuodborne. Raz do mesiaca vychádza kvíz, a pokiaľ sa objaví zaujímavý Svetový deň, pripravujeme k nemu obsiahlejší článok.

Minulý rok sme si dokonca dovolili vymyslieť vlastný deň - Deň duševnej lahody. Oslavuje sa 19. septembra a podmienkou je robiť celý deň to, čo lahodí vašej duši. Chceli sme tak poukázať na fakt, že doba je uponáhľaná, ľudia v čoraz väčšej miere prežívajú stres, z ktorého vznikajú rôzne choroby a poruchy. Preto by sme nemali zabúdať na svoju duševnú pohodu.

Ako zaujať mladých ľudí, aby nebrali niektoré závažné problémy na ľahkú váhu? Aký spôsob komunikácie zvoliť, aby na tieto rady nezanevreli?

V našom združení ide o komunikáciu založenú na humore a veľmi pomáha to, že sa ich nesnažíme zaplaviť odbornými výrazmi, ale rozprávame ich jazykom. V spätnej väzbe po besedách žiaci pravidelne vyzdvihujú to, že prišiel ich rovesník, že tam nebol učiteľ a mohli tak byť otvorenejší a nehanbili sa rozprávať.

V čom robia v komunikácii so svojimi deťmi najväčšie chyby rodičia? Ako by k ním mali pristupovať, aby si nezhoršili vzájomný vzťah a naozaj im pomohli?

Môj laicky názor je, že pri vekovej kategórii, ktorej sa venujeme my - a síce stredoškoláci, sa robí najčastejšie chyba, že na nich rodičia a starší ľudia pozerajú stále ako na deti. Mali by ich vnímať trošku viac za seberovných a viac komunikovať. Nie iba prikazovať či povedať, ale rovnako vysvetľovať a zaujímať sa o ich názor. 

Ktoré sú tie najpodstatnejšie témy, ktoré by mali rodičia rozobrať s deťmi, aby ich „pripravili na život“?

Z môjho pohľadu je najdôležitejšie zaujímať sa o ich duševné zdravie. Dnes sú na mladých ľudí vyvíjané väčšie nároky v porovnaní s minulosťou. Ovplyvňuje ich množstvo informácií v televízií a na sociálnych sieťach. Mladí sledujú osobnosti „influencerov“, ktorí prezentujú svoj „dokonalý“ život a nie všetci chápu, že to nie je realita.

Na to, aby sa mladí ľudia nedostali na zlé cestičky, je dôležité zaujať ich. Preto OZ Mladí ľudia a život organizuje množstvo aktivít, ktorými im vypĺňate voľný čas. Aké zaujímavé podujatie ste pripravili v minulosti?

Cítili sme, že v Spišskej Novej Vsi chýbali podujatia zamerané primárne na mladých ľudí, a preto sme ich začali organizovať. Našou najstaršou akciou je Svetový deň HIV/AIDS, v rámci ktorého pripravujeme rôzne informačné kampane, sviečkový pochod a v minulosti i pár koncertov.

Z tých novších, ktoré organizujeme na našom námestí, je to napríklad Deň tanca. Tu dostávajú priestor na prezentáciu tanečné skupiny a zároveň prebiehajú tanečné workshopy pre verejnosť. V lete pri príležitosti Dňa mládeže organizujeme Lepšejší deň, na ktorom sa ukážu šikovní mladí ľudia zo Spišskej Novej Vsi, ale aj z celého kraja. Obľúbenou letnou akciou sú Novoveské sídliská, keď s hudbou, tancom a rôznymi športovými aktivitami zavítame na sídliská v našom meste. Všetky tieto podujatia majú spoločné to, že chceme mladým ukázať, ako môžu užitočne tráviť voľný čas.

Organizovali sme Deň študentstva - pre verejnosť boli pripravené workshopy a rozhovory s úspešnými osobnosťami s cieľom motivovať ľudí k tomu, aby sa nebáli rozbehnúť vlastný projekt či biznis.

Všetky tieto akcie spája myšlienka „bavíme sa bez alkoholu“ a či na koncert, alebo akcii s plným námestím je zakázaný predaj a konzumácia akýkoľvek alkoholických nápojov. Chceme tak mladým ukázať, že sa vedia zabaviť aj bez neho a môžem povedať, že sa nám to darí.

Spolu s mladými ľuďmi sa venujete aj dobrovoľníckej činnosti. Hovorí sa, že súčasní tínedžeri nie sú ochotní pomáhať, no vy viete, že to tak nie je. Ako ich na takú pomoc navnadíte?

Všetko to, o čom ste doteraz čítali, robíme dobrovoľnícky. Som rád, že v Spišskej Novej Vsi neplatí, že mladí nechcú robiť nič a už vôbec nie zadarmo. Okrem našich akcií pomáhame aj na podujatiach mesta a iných organizácií. A ako ich navnadíme? Tak v prvom rade im ukážeme, čo robíme, aká skvelá atmosféra sprevádza každú našu akciu, školenie či besedu. Tiež pracujeme na tom, aby ľudí bavilo byť súčasťou niečoho takého a snažíme sa ich pravidelne odmeňovať rôznou formou teambuildingov.

Aj Vy sám sa venujete pomoci iným. Nezaháľate ani počas pandémie koronavírusu. Pomáhate napríklad s nákupmi pre zdravotníkov z nemocnice, aby si po náročnej službe mohli oddýchnuť. Aké boli ich reakcie, ako sa tento projekt ujal?

Dobrovoľníkom som už niekoľko dlhých rokov a aj v čase pandémie je pre mňa prirodzené pomáhať. Poviem úprimne, že projekt pre zdravotníkov sa nerozbehol tak, ako sme čakali a išlo iba o pár nákupov.

Čo funguje veľmi dobre sú nákupy pre seniorov, pre ktorých nakupujeme a dovážame potraviny aj lieky. Seniori sú nesmierne šťastní, že sa o nich niekto týmto spôsobom stará, a že nemusia cestovať a chodiť do obchodov sami.

Veľa z nás len rozpráva o tom, že by radi pomáhali ľuďom v núdzi. Často to skončí nanajvýš tým, že pošlú niekde peniaze, ale nepriložia ruku k dielu. Ako by mali začať? Kde sa hlásiť a pýtať, komu môžu (nielen) v čase pandémie pomôcť?

Možno v každom meste či obci je nejaká organizácia, ktorá sa dobrovoľníctvu venuje. Ak nie organizácia, treba sa obrátiť na vedenie mesta, ktoré sa určite poteší a existujú aj dobrovoľnícke centrá so širším záberom pôsobnosti, napríklad v kraji či na celom Slovensku.

No začať pomáhať sa dá úplne jednoducho. Napríklad zazvoňte staršiemu susedovi či susedke a spýtať sa, či nepotrebuje niečo z obchodu, pomôžte s odprataním snehu, umytím chodby. Pri prechádzke v prírode pozbierajte smeti, opravte lavičku na sídlisku. Jednoducho pomáhať sa dá všade naokolo a nemusí to byť pod hlavičkou žiadnej organizácie.

Pomocou iným veľa dávate, avšak čo sa vám dostáva späť? Čo vás neustále poháňa vpred?

Získavam dobrý pocit, priateľov a zážitky, ktoré mi nik nevezme. Som dobrovoľníkom 15 rokov a vďaka tomu som spoznal množstvo ľudí. Mnohí z nich sú mojimi dobrými priateľmi až dodnes. Prácou pre združenie som sa naučil oveľa viac než v škole. Získal som zručnosti, ktoré v našom vzdelávacom systéme neučia. A v mojom prípade som sa vďaka dobrovoľníckej práci dostal k práci mojich snov a s mladými pracujem už aj v Centre voľného času.

Pre viac informácií sledujte OZ Mladí ľudia a život aj na Facebooku.