Mária Fáziková: „Najdôležitejšia pri rozvoji obce je ochota obetovať niečo pre komunitu."

Na Slovensku máme prevahu dedín nad mestami, vďaka čomu sme, z hľadiska charakteru osídlenia, vidieckou krajinou. V poslednom období badať čoraz väčší odliv vidieckeho obyvateľstva do miest, najmä za prácou.

Je tak úlohou miestnych samospráv podporovať rozvoj obcí, zlepšovať obecnú infraštruktúru a prilákať nielen nových obyvateľov, ale aj dostatočne využiť potenciál obce na rozvoj turizmu v regióne. Z hľadiska rozvoja vidieckeho turizmu je nesmierne dôležitá vzájomná spolupráca všetkých aktérov cestovného ruchu. O súčasnom stave rozvoja vidieka sa s nami rozprávala docentka Ing. Mária Fáziková, CSc., ktorá pôsobí na Katedre regionalistiky a rozvoja vidieka na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Donedávna bol veľkým problémom odliv mladých ľudí z obcí do väčších miest. Myslíte si, že pandémia niečo zmenila na tejto skutočnosti? Ak áno, budú sa ľudia sťahovať späť do väčších miest, keď sa život vráti do starých koľají?

Pandémia urýchlila niektoré procesy, trend však zásadne nemení. To, či sa mladí ľudia vrátia z dedín do miest závisí od viacerých faktorov. Hlavnými sú poloha obce (či je blízko mesta alebo na cestnom ťahu), vybavenosť obce (v súčasnosti je veľmi dôležitý, okrem iného, širokopásmový internet) a ekonomická vyspelosť regiónu. Vo vyspelých regiónoch, kde je v mestách nedostatok bytov, tam sa mladí vracať nebudú, pretože majú vhodné podmienky pre život v priľahlých dedinách. V menej vyspelých regiónoch sa časť mladých rodín bude vracať do miest. Mnoho mladých ľudí z takýchto regiónov odchádza do tých vyspelejších, alebo ešte horšie – do zahraničia.

Ako možno využiť súčasnú situáciu pre rozvoj vidieka?

Pandémia naznačila viaceré možnosti pre rozvoj vidieka. Do popredia sa dostáva predovšetkým potreba zlepšiť situáciu v poľnohospodárstve, aby toto bolo schopné vo väčšej miere zásobovať obyvateľstvo domácimi potravinami. Veľkou šancou pre vidiek je rozvoj informačných technológií a SMART riešení, ktoré umožňujú efektívne diverzifikované riešenia, napr. v odpadovom hospodárstve, v sociálnych službách, ale aj v poľnohospodárstve a v malom a strednom podnikaní na vidieku vôbec. Pandémia ukázala aj to, že vidiecke komunity sú väčšinou súdržné a dokážu riešiť svoje problémy, ak na to majú dostatok zdrojov.  

Čo je vo všeobecnosti podstatné pre rozvoj vidieckej obce?

Je dôležité, aby si celá spoločnosť uvedomila, že vidiek nie je izolovaná časť územia, ale že je to priestor, ktorý všetkým a najmä obyvateľom miest poskytuje významné benefity. Napríklad tým, že udržiava environmentálnu rovnováhu v celej krajine, že ešte stále máme čistú vodu, máme kam vyjsť do prírody za relaxom, máme kvalitné potraviny, zachovávame si národné kultúrne hodnoty. Toto sú všetko výhody, ktorých význam si niekedy plne neuvedomujeme. Ak ich však stratíme, stratíme aj možnosť plnohodnotne v tejto krajine žiť. 

Akým výzvam ľudia čelia vo vidieckych oblastiach?

Vidiecke obce sa v ostatnom období veľmi rýchlo menia. Menia svoj urbanistický charakter, sociálnu aj ekonomickú štruktúru. Rýchly rozvoj priemyslu spôsobil, že ekonomické aktivity sa sústreďujú do miest. K tomu sa pridávajú významné štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve, čo má za následok stratu pracovných miest na vidieku. Väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva odchádza denne za prácou do miest. Mnohé obce sú cez deň takmer prázdne, čo má, samozrejme, vplyv na spoločenský život v nich. Ďalšou výzvou je strata vidieckeho charakteru obcí. Noví prisťahovalci prinášajú so sebou vlastné predstavy o bývaní. Presadzuje sa mestský štýl bývania. Domáce záhrady miznú a menia sa na trávniky s bazénmi, ubúda aj domácich zvierat. Novým obyvateľom vadí kikiríkanie kohúta alebo štekot psov. Na dedinách nájdete zmes rôznych architektonických štýlov a mestských prvkov. No sú  oblasti, kde sa ako by zastavil čas. Sú to najmä odľahlé dediny v problémových regiónoch. Bez obecného vodovodu, kanalizácie, so slabými sociálnymi službami. Tieto obce veľmi rýchlo vymierajú. Mladí ľudia odchádzajú, obce strácajú svoj rozvojový potenciál.

V čom je spolupráca samosprávy, samotných občanov a občianskych združení dôležitá?

Spolupráca samosprávy a občanov (občianskych združení), ale aj podnikateľov je alfou a omegou pre rozvoj vidieka. Ak sa všetci títo aktéri nedohodnú, akým smerom chcú obec rozvíjať, čo sú najväčšie problémy obce, ktoré treba riešiť a ak ich nebudú spoločne aj riešiť a plniť svoje predstavy o fungovaní obce, bude jej rozvoj živelný, závislý od skupiny jednotlivcov, ktorí  v miestnych voľbách získajú moc. Obec, v ktorej vládne atmosféra dôvery v miestne zastupiteľstvo, starostu a miestne inštitúcie, kde vedia všetci, podľa svojich schopností a možností, priložiť ruku k dielu, sa rýchlo rozvíja aj bez pomoci zvonka. Najdôležitejšia je vzájomná dôvera a ochota obetovať niečo pre komunitu. Takýchto príkladov máme na Slovensku dostatok.  

S rozvojom vidieka súvisí aj rozvoj turizmu. Prispela alebo prispeje pandémia k tomu, že ľudia začnú vyhľadávať pokojné prostredie vidieka na trávenie dovolenky?

Určite, pandémia prispela k tomu, že mnohé slovenské domácnosti objavili čaro slovenskej krajiny, slovenského vidieka. Vidiecky turizmus je veľkou príležitosťou pre tieto oblasti. Samozrejme, najmä pre podnikateľov. Ale nie iba pre nich. Ak má slovenský vidiek poskytovať také kvalitné možnosti pre oddych a rekreáciu, ako napr. Rakúsko, musí sa do tohto procesu zapojiť aj miestna a regionálna samospráva a aj miestni obyvatelia. Keď turista príde na vidiek, tak okrem peknej, čistej a upravenej krajiny, kvalitného ubytovania a stravovania hľadá ešte niečo navyše. Niečo špecifické, čo inde nie je. Sú to najmä miestne zvyky, tradície, podujatia, ale aj celkový obraz obce, jej genius loci. Mestský turista netúži po tom, aby si na dedinskom námestí mohol posedieť na betónovej lavičke pri fontáne. On by si radšej posedel pri dedinskej studni pod lipou. Obec má v rozvoji vidieckeho turizmu veľkú a nezastupiteľnú funkciu. Musí však mať predovšetkým víziu, kam sa chce rozvíjať. Musí koordinovať aktivity rôznych podnikateľov, občianskych združení aj občanov tak, aby tieto smerovali k stanovenému cieľu. Obec by mala spolupracovať s okolitými obcami, pretože vidiecky turizmus sa dá efektívne rozvíjať iba v širšom meradle. A nemala by zabúdať na propagáciu svojho územia v spolupráci s inými obcami. Turisti sa musia dozvedieť, že naša obec, náš región je to, po čom túžia.

Ako vidíte súčasné postavenie rozvoja agroturistiky a vidieckej turistiky na Slovensku?

V oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky Slovensko pokročilo, nie však tak ako by mohlo. Vznikli mnohé agroturistické zariadenia, penzióny, kempingy, ktoré sú turisticky naozaj atraktívne. Pre plné využitie potenciálu, ktorý má slovenský vidiek naozaj veľký, však ešte mnohé chýba. Absentujú určité časti turistickej infraštruktúry, napr. nedobudované cykloturistické cesty, chýbajúce stravovacie zariadenia, informačné centrá. Ale aj nedostatočný manažment a marketing. Turisti sa ťažko dostávajú k informáciám o kultúrnom a spoločenskom dianí v obciach, hoci takýchto aktivít je na slovenskom vidieku naozaj dosť. Chýba komplexná stratégia a koordinácia aktivít na všetkých úrovniach verejnej správy.

Zmenila sa kvalita poskytovaných služieb v posledných rokoch k lepšiemu?

Prístup k podnikaniu vo vidieckom turizme sa v ostatnom období podstatne zmenil. Podnikatelia už nevnímajú vidiecky turizmus ako možnosť vytĺcť peniaze od návštevníkov, ale chápu, že je dôležité návštevníkov uspokojiť, aby sa opäť vrátili. Kvalita ubytovacích a stravovacích služieb sa vo väčšine turistických zariadení na vidieku podstatne zlepšila. V čom zaostávajú za mestskými, to sú rôzne doplnkové služby a animačné aktivity. Súvisí to aj s veľkosťou a kapacitou týchto zariadení. Logicky, nemôžu poskytovať taký rozsah služieb ako v mestách. Práve túto slabú stránku by mali vykompenzovať spoluprácou s inými turistickými zariadeniami, s miestnou samosprávou a inými podnikateľmi. Sieťovanie a vzájomná koordinácia sú vo vidieckom turizme mimoriadne dôležité.

Na Slovensku majú na rozvoji vidieckych oblasti zásluhy príslušné miestne, regionálne, neziskové, akademické i štátne inštitúcie. Mohli by ste uviesť konkrétny príklad na Slovensku, kde je vidno dosiahnuté výsledky?

Infraštruktúra, pokiaľ ide o cesty, chodníky, verejné priestranstvá, vodovod, kanalizáciu, ale aj školy, kultúrne domy a pod. má na vidieku rôznu úroveň. Sú obce, najmä tie väčšie nad 2000 obyvateľov, ktoré majú komplexne vybudovanú infraštruktúru. Sú však aj také, ktoré týchto prvkov majú veľmi málo. Je to obrovský investičný dlh, pochádzajúci ešte z dôb socializmu, ktorý sa nám veľmi ťažko spláca. Budovanie infraštruktúry je časovo a finančne náročný proces, ktorý obce bez externých finančných zdrojov zvládajú.

Spolupráca obcí a neziskového resp. akademického sektora je viditeľná v rôznych oblastiach. Akademický sektor sa angažuje najmä v expertnej činnosti v rôznych oblastiach, najmä formou rôznych expertných štúdií, stratégií a koncepcií, poradenstvom pri vypracovávaní projektov, vzdelávacími aktivitami šitými na mieru vidieka, ale aj priamou osobnou angažovanosťou pri riešení problémov obcí. Úlohou neziskového sektora je poskytovať služby tam, kde ich nemôže alebo nevie zabezpečiť štát, obec, alebo podnikatelia. Na slovenskom vidieku existuje mnoho rôznych foriem záujmových združení a neziskových organizácií ktoré sa snažia zapĺňať biele miesta. Napriek tomu na vidieku chýba množstvo dôležitých služieb a aktivít, najmä v sociálnej oblasti.

Príklad, kde všetko funguje ako má, nájdeme asi ťažko. Všade chýbajú najmä ľudské kapacity a peniaze. Môžeme však nájsť obce, ktoré sa snažia priblížiť k tomuto cieľu a podarilo sa im to aspoň v niektorej oblasti. Nebudem ich uvádzať menovite, lebo je ich dosť. Sú to, napr. obce ktoré zvíťazili v súťaži „Dedina roka“, ale aj iné, ktoré zatiaľ neboli ocenené, ale robia dobrú prácu. Kľúčom k úspechu v takýchto obciach je vždy proaktívne obecné zastupiteľstvo, silný líder - najčastejšie starosta/starostka, aktívny a spolupracujúci občiansky sektor a miestni podnikatelia, zapájajúci sa do rozvojového procesu.

Dôležitou pomocou pre slovenský vidiek je možnosť čerpania príslušných fondov, grantov a dotácií. Regionálny rozvoj podporuje rad programov Európskej únie. Sú, podľa vás, dostatočne využívané?

Zdroje eurofondov ktoré je možné čerpať pre rozvoj vidieka sú relatívne dostatočné. Vidiek môže čerpať európske zdroje z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka prostredníctvom „Programu rozvoja vidieka.“ Môže čerpať prostriedky napr. z Európskeho sociálneho fondu, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Medzi možnosťou čerpať a skutočným čerpaním je však dlhá cesta. Sú to mnohé, najmä inštitucionálne bariéry, ktoré sú na Slovensku takmer neprekonateľné. Tak sa stalo, že Slovensko je na posledných miestach v rebríčku EÚ, pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Na vidieku to platí dvojnásobne. Mnohým obciam využitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ pomohlo, napr. zrekonštruovať školy, sociálne zariadenia, kultúrne domy, opraviť cesty, vybudovať vodovod či kanalizáciu, zveľadiť verejné priestranstvá. Je ale pravda aj to, že rozvoj je skôr bodový. Obce koordinujú svoje investičné aktivity veľmi málo, takže rozvoj širšieho územia vidieka je problematický. Vynaložené investície často neprinášajú taký multiplikačný efekt, na aký majú potenciál.

Ako vnímate pôsobenie miestnych akčných skupín v našich regiónoch?

Miestne akčné skupiny, ktoré fungujú v rámci programu LEADER sú veľkým prínosom pre vidiek. Učia, ako by mala fungovať spolupráca medzi obcami, občianskymi združeniami aj podnikateľmi. Už samotné spracovávanie spoločnej integrovanej stratégie skupiny obcí je školou občianskeho uvedomovania sa, partnerstva a spolupráce. Prinášajú na vidiek zdroje, ktoré miestni aktéri vedia veľmi dobre využiť, lebo si ich sami naplánovali, na základe vlastných potrieb. Mnohokrát dokážu s relatívne malými zdrojmi vyriešiť z pohľadu miestnych obyvateľov veľké problémy. Princípy partnerstva, spolupráce, vzájomného zdieľania kapacít a zdrojov, ktorými sa miestne akčné skupiny riadia, to je obraz budúcnosti vidieka.

Aké sú doterajšie výsledky vo vidieckych oblastiach, a to s prihliadnutím na financie všetkých darcov i programom intenzívnej obnovy?

Ako som už spomenula skôr, výsledky sú. Zlepšila sa infraštruktúra obcí, zlepšili sa sociálne služby, zlepšila sa kvalita poskytovaných služieb. Problém je v tom, že tento pokrok je skôr bodový. Zďaleka nie všetky obce profitujú z týchto zdrojov. Vzhľadom na problémy vidieka a množstvo obcí je prostriedkov veľmi málo. Mnohé, najmä menšie obce, nevedia na tieto zdroje dosiahnuť, či už preto, že nemajú potrebnú kapacitu, alebo nemajú dostatok zdrojov na spolufinancovanie projektov, alebo jednoducho nie sú oprávnenými žiadateľmi.

Program obnovy vidieka má určitú tradíciu. No jeho finančná podpora je stále nedostatočná. Máte odhad na vyhliadky do budúcnosti?

Program obnovy je veľmi dobrý nástroj na zviditeľnenie nedostatkov, ale aj úspechov  obcí. Finančné prostriedky, ktoré sú do neho vložené sú malé, riešia teda malé, nie systémové problémy. Napriek tomu sú to efektívne vynaložené prostriedky, pretože vidiek dokáže aj s malými zdrojmi spraviť veľa. Ocenenie v tejto súťaži je už aj otázka prestíže obce, takže rozhodne má opodstatnenie a mal by sa rozvíjať. Má perspektívu najmä pre malé obce pod 2000 obyvateľov, nakoľko tieto majú nedostatočný prístup k externým zdrojom, ale aj obmedzené možnosti marketingu. Podľa môjho názoru by v budúcnosti bolo užitočné finančne podporovať a oceňovať spoločné projekty a aktivity obcí, lebo tieto vedú k najefektívnejším riešeniam.

Ako sa pozeráte na vidiecke osídlenie a úlohu malých obcí pri obnove vidieka?

Sídelná štruktúra Slovenska je roztrieštená, s veľkým počtom malých obcí. Na Slovensku je 65 percent obcí s počtom obyvateľov do 1000. Podiel obyvateľstva žijúceho v týchto obciach je 15,7 percenta. Malé obce majú veľký význam pri zachovávaní kultúrneho obrazu krajiny, avšak ich udržiavanie je finančne nákladné. Táto dilema je ťažko riešiteľná. Väčšina expertov sa nazdáva, že schodná cesta je v dobrovoľnom združovaní obcí alebo v municipalizácii. V rozvíjajúcom sa regióne majú malé obce šancu, pokiaľ budú vedieť poskytnúť priestor na bývanie a relax obyvateľom miest. Šancu tu má rozvoj vidieckeho turizmu, ekologické poľnohospodárstvo, ale aj u nás zatiaľ nedoceňované odvetvia ako strieborná ekonomika, bioekonomika alebo sociálna ekonomika.

Osud malých vidieckych obcí v nedostatočne rozvinutých regiónoch je otázny. Už teraz sa boria s odchodom mladých ľudí a s celkovým úbytkom obyvateľstva. Obraz takýchto obcí je smutný. Prázdne, neobývané domy, zanedbané verejné priestranstvá, zanedbaná infraštruktúra, slabo fungujúce, alebo neexistujúce služby. Oživenie takýchto obcí je otázne. Nie je však nemožné. Vo veľkej miere závisí od vonkajších trendov vyvolávaných globálnymi hnacími silami. V rozvoji vidieka veľkú úlohu zohrávajú napr. technologické zmeny, najmä pokrok v informačných technológiách a digitalizácii, ovplyvňujú ho demografické trendy aj klimatické zmeny.  Riešenie je teda vo veľkej miere v rukách príslušných rezortov, pretože tie rozhodujú o tom, na čo sa spoločné zdroje rozdelia a kto ich konkrétne dostane.