Máme tu fašiangy plné zábavy a dobrého jedla. O týchto zaujímavostiach ste tušili?

Ešte sme sa nestihli spamätať z Vianoc či osláv Nového roka a už tu máme ďalšie slávnosti. Fašiangy boli odjakživa sprevádzané zábavou, stretávaním sa rodín, priateľov a tiež konzumáciou dobrého jedla.

Všetky tieto pôžitky sme si mohli užiť ešte prv, než sa začalo ďalšie obdobie pôstu.

Aspoň raz si urobte šišky

V každej krajine sa fašiangy spájajú s nejakým typickým, tradičným jedlom. Na Slovensku sú to nepochybne šišky. Použiť môžete klasický recept, prípadne vyskúšajte modernejšiu verziu. Výborné sú napríklad španielske churros či americké donuty. Pokiaľ dáte prednosť niečomu tradičnejšiemu, skúste si urobiť fánky.

Čas priadok a svadieb

Fašiangy sa u nás oslavujú od 9. storočia. Je to obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá má pohyblivý dátum, a preto je dĺžka ich trvania každý rok iná. Napríklad, v roku 2022 si fašiangy užijeme až do 2. marca, pretože Veľkú noc oslávime trošku neskôr. Po ich skončení sa už tradične začína 40-dňový pôst. Preto sa ľudia v minulosti snažili využiť voľnejšie dni na začiatku roka a organizovali rôzne zábavné podujatia. Šľachta usporadúvala bály a poddaní si užívali ľudové veselice. Fašiangy sa spájali aj so zabíjačkami a približne v tomto čase sa končili priadky. V priebehu januára a februára prebiehalo tiež najviac svadieb. Jar, leto a jeseň bývali vyplnené prácou v poľnohospodárstve a ľudia nemali na oslavy či zábavu toľko času. Všetky tieto milé udalosti sa snažili absolvovať po Novom roku, keď dni boli oveľa pokojnejšie.

Aké boli fašiangy na dedine a v meste?

Na vidieku sa do príprav fašiangovej zábavy zapájala zväčša celá dedina. Ľudia tam vtedy žili družným životom, udržiavali medzi sebou dobré susedské vzťahy a radi sa pri každej takejto príležitosti stretávali. Týždeň pred fašiangovou veselicou mládenci obchádzali domy i chalupy a pozývali mladé dievčatá k tancu. Pri tejto príležitosti každá rodina darovala nejaké potraviny na spoločný fašiangový stôl. Tí majetnejší dodali slaninku alebo klobásky, chudobnejší zas múku, med, ovocie či orechy. Mládenci odniesli všetky dary richtárke, pričom tá mala na starosť prípravu tradičných dobrôt, servírovaných na fašiangovej zábave.

V meste sa fašiangy oslavovali najmä v cechoch. Ich členovia usporadúvali vo svojich domoch oslavy, na ktorých prijímali učňov za tovarišov. Tieto oslavy pôsobili noblesnejšie a podobali sa skôr na bály.

Plesová sezóna

Obdobie fašiangov sa neskôr začalo spájať s organizovaním plesov. Dnes je už častejšia táto forma osláv, tradičné ľudové veselice sa usporadúvajú len výnimočne. Poctu otvoriť plesovú sezónu má každý rok, s výnimkou pandémie, Ples v opere v našom hlavnom meste. Po ňom sa už organizujú plesy aj v ostatných mestách na Slovensku. Menej honosné, ale veľmi obľúbené, sú tematické večierky a fašiangové zábavy, organizované ľudovými súbormi, hasičmi, prípadne inými významnými inštitúciam. Často bývajú spájané aj s charitatívnymi zbierkami.

Súťaže o najšikovnejších gazdov

Ľudia na vidieku sa snažili stráviť voľný čas v období fašiangov všakovakými aktivitami. Takmer v každej obci sa konala súťaž, ktorej cieľom bolo nájsť najšikovnejšieho chlapa v dedine. Svoje sily si zmerali napríklad v pílení dreva, rúbaní stromov, váľaní sudov, jazde na voze, ťahanom koňmi alebo v prenášaní ťažkých vriec. Víťaz zvyčajne získal, okrem hodnotnej ceny, i rôzne výhody. Tie mohol využívať nasledujúci rok a samozrejme, tešil sa úcte a obdivu spoluobčanov. Mnoho zaujímavých súťaží sa na vidieku koná dodnes. V mestách medzi sebou súperili jednotlivé cechy aj členovia jedného cechu navzájom.