Magdaléna Sosňaková: "Slovenky sú oveľa samostatnejšie, na Ukrajine väčšina žien nepracuje."

Pred trinástimi rokmi sa Magdaléna Sosňaková presťahovala do Kyjeva, kde vyštudovala prestížnu dizajnérsku akadémiu. Dnes má vlastnú značku a’la Magdalena, vytvorenú z nádherných látok z celého sveta.

Zaujímalo nás, ako zvládla štúdium v odbore, ktorý predtým nepoznala, aký je život u našich ukrajinských susedov a prečo si zvolila práve módu?

Módny dizajn ste študovali v Kyjeve. Ako ste sa tam dostali?

Pôvodne som robila niečo celkom iné. Vyštudovala som francúzsky jazyk a literatúru. Po spustení výroby v Peugeote na Slovensku, bola mi ponúknutá manažérska pozícia, vďaka ktorej som mohla spolupracovať s francúzsky hovoriacimi manažérmi na riešení a uzatváraní zmlúv. Kvôli sťahovaniu do Kyjeva som zo dňa na deň v tomto zamestnaní skončila, pretože nebolo možné v Kyjeve v tejto práci pokračovať. Okrem toho, hoci som tento biznis zvládala, zdalo sa mi, že pre ženu je príliš tvrdý.

Prečo tvrdý?

Som emotívny človek a táto práca bola veľmi neosobná a chladná. Na obchodných stretnutiach sa nemôžete ani usmiať. Krátky čas som pracovala pre Orange, to bola kreatívnejšia práca a cítila som sa tam dobre. Potom už nasledovalo sťahovanie do Kyjeva. Kolegov som ubezpečovala, že tu zostaneme pár mesiacov a že si beriem iba pracovné voľno. Odvtedy prešlo 13 rokov. V Kyjeve sme sa udomácnili, vychovávame tu našu 12-ročnú dcéru, ktorá sa tu narodila.

Kedy ste sa rozhodli, že je čas vyskúšať módu?

Keď mi skončila materská a dcérka nastúpila do škôlky. Premýšľala som, čo ďalej. Pôvodné zamestnanie neprichádzalo do úvahy. Počas materskej som sa sice niečo naučila, ale moja ruština nebola na takej úrovni, aby som mohla zastávať rovnakú, alebo podobnú pozíciu ako na Slovensku. Rozhodla som sa preto pre štúdium ruského jazyka na vysokej škole v Kyjeve. Uplatnenie na pracovnom trhu však bolo pre mňa aj po ukončení štúdia  problémom. Našťastie, náhoda mi do cesty prihrala Akadémiu módy, kde som začala študovať odevný dizajn.

Nebolo náročné vyskúšať si niečo úplne mimo váš odbor?

Najprv som bola presvedčená, že nemám talent, napríklad na kreslenie. Na moje prekvapenie to však vôbec nebol problém. Po vyštudovaní odevného dizajnu nasledovalo štúdium konštrukcie, šitia a tvorby odevov. Stále som si ale nebola istá, či by ma takáto práca bavila. A vlastne ma to ani moc nelákalo. Dovtedy mi totiž robilo problém  prišiť obyčajný gombík.  Napriek tomu som si povedala: “Nič za to nedám, čo ak náhodou...”. A ta náhoda bola taká silná, že ma práca okamžite chytila za srdce a móda sa stala mojím koníčkom a prácou zároveň.

Išlo o klasické vysokoškolské vzdelanie?

Nebola to klasická univerzita, ale akadémia, ktorú založil najznámejší ukrajinský dizajnér André Tan. Tento mladý, 38 ročný módny návrhár sa pravidelne zúčastňuje na Fashion weekoch po celom svete a jeho tvorba už prekročila hranice Ukrajiny. Snahou pedagógov na Akadémii módy je vychovávať novú generáciu módnych dizajnérov inak, než to robia klasické odevné školy. Učí sa tam to, čo je vo svete aktuálne a moderné, nie to, čo udávajú učebnice spred dvadsiatich rokov. Štúdium je veľmi dynamické, prednášajúci zoznamujú študentov s najvyššou úrovňou módnej tvorby. Akadémia má niekoľko stupňov. Po absolvovaní nižšieho stupňa môže absolvent pokračovať vo vyššom stupni štúdia, ale nemusí, ak sa tak rozhodne. Akadémia nepatrí pod ministerstvo školstva, je to súkromný sektor, takže nejde o klasické vysokoškolské vzdelávanie.

Máte nejaké tvorivé know-how, ktoré ste si odtiaľ doniesli?

Celá moja tvorba a moje know-how je založené na skúsenostiach z tejto akadémie. Od návrhu na papieri, alebo ešte skôr v hlave, cez samotný strih, šitie, to, ako je model obšitý vnútri, stehy, výber materiálov. Na škole som mala možnosť pracovať s látkami, ktoré používa Prada či Dolce&Gabanna.

Prečo ste sa rozhodli začať šiť vlastné kúsky?

Keď som si ušila prvú sukňu, pričom som si myslela, že sa k tomu nikdy nedostanem, prišla aj láska k šitiu. Tú sukňu mám dodnes. Najprv som začala šiť pre dcéru a potom pre seba veci, ktoré som v obchodoch nenašla. V reťazcoch mi nevyhovovala kvalita materiálov a preto som sa rozhodla, že si budem oblečenie šiť sama. Nejde o to, že človek vymyslí niečo, čo nenájde v H&M alebo v Zare, ale o kvalitu látky a šitia. Potrpím si na prírodné materiály, ktoré sú príjemné, nie sú tvrdé, neškriabu, nepichajú. Látky si vyberám osobne, najradšej v Kyjeve. Všetko potrebujem držať v ruke. Začala som teda šiť pre seba a postupne sa pridali kamarátky.

Kedy sa šitie zmenilo na značku?

Postupne prišiel nápad s e-shopom. Prvá kolekcia vznikla metódou pokus - omyl, dovtedy som totiž netušila, ako funguje internetový obchod. Na začiatku som si všetko sama šila aj fotila.

Čo obnáša vlastná značka?

Spočiatku veľa stresov. Ani vo sne by ma nenapadlo čo všetko je treba splniť, aby bolo moje podnikanie papierovo čisté. Vôbec som sa v tom nevyznala. Nevedela som ani to, ako dať fotky na e-shop. Vlastná značka mi však dáva radosť, že robím sama pre seba. Že môžem niečo nové vytvárať. Najkrajšie sú pre mňa momenty, keď mi zákazníčky napíšu a ďakujú, pošlú fotky, na ktorých je vidieť, že sú v šatách odo mňa šťastné. Spätná väzba je najväčšie zadosťučinenie. Pomáha mi to, keď sa pri práci trápim. Raz, pri šití filtrovaných šiat som sedela pri šijacom stroji so slnečnými okuliarmi a flitre mi lietali spod ihly. Myslela som, že oslepnem. Pri niektorých látkach až neskôr zistím, čo som si to zas vymyslela. Keď sa ale kúsky predávajú, vidím, že to malo zmysel. 

Pre vašu značku sú charakteristické ženské kúsky - volány, kvety a podobne. Prezraďte nám viac. :-)

Nemám vyhranený vkus iba týmto smerom. Myslím si, že znesiem všetko, ak je vec ušitá z kvalitnej látky. Výnimkou je asi najelegantnejšie oblečenie, ako je prísny dresscode, kostýmy, plesové šaty. K tomu nemám vzťah. Naopak, som veľmi otvorená cassual kúskom, ktoré sa dajú skombinovať s voľnočasovým oblečením. Nie som vyhranená ani voči minimalizmu či oversized, v lete ma to ťahá k niečomu inému ako v zime. Do kolekcií zapracujem prvok, ktorý sa mi páči, no niektoré kúsky prispôsobujem aj tomu, čo potrebujú ženy. Snažím sa tvoriť tak, aby si zákazníčky k mojej sukni mohli dať sako či lodičky a večer tenisky a rifľovú bundu.

Ktorý kúsok oslovuje zákazníčky najviac?

Určite šaty. Záleží však od každej kolekcie. Občas mňa samu prekvapí, že sa prvé vypredajú šaty, pri ktorých som si nebola celkom istá. Nedá sa to vždy odhadnúť, hoci si myslím, že sa v móde celkom vyznám. Na 100% však vkus nikdy nebudem vedieť odhadnúť.

Zvyknete obľúbené kúsky vracať do kolekcie?

Módu robím príliš krátko na to, aby som mala potrebu vracať sa k predchádzajúcim kolekciám. Nových nápadov mám dosť a musím ich zredukovať do zhruba desiatich modelov, ktoré zvládnem ušiť. Napríklad teraz je aktuálna kolekcia jeseň/zima, no ja už mám pripravenú kolekciu jar/leto.

Predávate šaty aj ukrajinským zákazníčkam?

Nie, e-shop som robila naozaj len pre slovenské zákazníčky. Na Ukrajine je veľmi silno zastúpený trh hand-made tvorcov a prerážať medzi nimi by bolo náročné. Keďže šijem všetky modely sama, nemám veľa kúskov. Už aj tak mi slovenský trh zaberá veľa času, preto sa na Ukrajine predávať ani nepokúšam.

Na Ukrajine žijete už roky. Vedeli by ste porovnať, ako sa obliekajú Ukrajinky v porovnaní so Slovenkami?

Pred pár rokmi bol rozdiel oveľa markantnejší, teraz sú Ukrajinky viac európske. Keď sme sem pred 13 rokmi prišli, človek nestretol na ulici ženu, ktorá by nemala vysoké opätky, minisukňu, dokonalý make up, upravené vlasy, manikúru a pedikúru. Museli byť dokonalé za každých okolností. Ja som viac za prirodzenosť, neutrálnosť, takže skôr mňa tu považovali za čudnú :). Ukrajinky obľubujú všetko, čo je vyzývavé, trblietavé a značkové. Na Ukrajine je neobmedzený trh s napodobeninami značiek. Čím viac značiek, tým lepšie. Ja uprednostňujem minimalizmus, ale oproti ich štýlu je všetko ostatné minimalistické. Našťastie sa už aj tu objavujú dievčatá, ktoré dávajú prednosť pohodliu, móda sa mení.

Hlavným trendom je teda dokonalosť?

Keď prídu na Ukrajinu muži zo Slovenska, idú na ukrajinských dievčatách oči nechať. V každom dome sú aspoň štyri, nonstop otvorené salóny krásy a sú plné. Dievčatá sa o seba extrémne starajú, pretože sa túžia dobre vydať. Od malička sú vedené k tomu, aby sa dobre vydali. Dbajú o seba a veria, že raz nájdu muža, pri ktorom nebudú musieť nič robiť. Slovensky sú oveľa samostatnejšie, na Ukrajine väčšina žien nepracuje.

V čom je život v Kyjeve, okrem prístupu k móde, iný?

Je to úplne iná mentalita a priznám sa, že som si tu ťažko zvykala. Bývame tu však už 13 rokov a som tu doma, hoci ten pravý domov budem mať vždy na Slovensku. Stále je tu veľmi cítiť vplyv východu, ktorý bol kedysi aj u nás.

Aká tam vo všeobecnosti panuje kultúra?

Kyjev má štyri milióny obyvateľov. Je to krásne mesto, na každom kroku na vás dýcha história. Je tu množstvo parkov, ľudia piknikujú, navštevujú koncerty, milujú byť vonku. Deti i dospelí majú široké možnosti kultúrneho vyžitia. Jednoducho, užívajú si život, možno aj viac, ako ľudia u nás

Viete si predstaviť, že by ste sa vrátili späť na Slovensko?

Určite áno. Závisí to však od manželovej práce. Na druhej strane tu mám látky, z ktorých šijem, na dosah. Domov je však pre mňa Slovensko, žije tu moja rodina, takže neplánujem žiť v Kyjeve navždy.

Vašim trhom je však práve Slovensko. Vedia Slovenky oceniť kvalitu a ručnú výrobu?

Pomaly sa to učíme. Mnohé veci si stále radšej kúpime v reťazci, a často to nie je len o peniazoch. Myslím, že moje ceny sú nastavené primerane, keďže nemusím platiť ateliér či krajčírky. Slovenky však stále majú pocit, že aj o päť eur lacnejší kúsok z obchodu sa im  oplatí viac, alebo si počkajú na výpredaj. Takéto výpredaje ja nerobím a keď, tak až na konci sezóny. No zľavy ako Black Friday dať neviem. Našťastie sa aj u nás pomaly dostáva do povedomia otázka, kto za prácou stojí a že je treba jeho tvorbu ohodnotiť. Slovenských žien, ktoré vedia kvalitu oceniť, pribúda.

Je to spoločnosťou?

Určite áno. Hnutí na podporu domácej tvorby, ktoré robia osvetu, našťastie pribúda. Na druhej strane si stále veľa žien myslí, že slovenská tvorba, to je Hanka Pištejová, Boris Hanečka či Fero Mikloško, ktorých róby stoja možno aj tisíc eur. Drobných tvorcov potom zákazníčky ďalej nehľadajú.

Čo budeme nosiť na jar a v lete 2021?

Najnovších trendov sa veľmi nedržím, aktuálne sa nosí všetko. Ja dávam prednosť nadčasovosti, kúskom, o ktorých viem, že z módy nevyjdú hneď ďalšiu sezónu. Kolekciu na jar/leto mám už viac-menej pripravenú. Veci najskôr ušijem na seba, aby som ich ponosila a rozhodla sa, čo je treba upraviť. Moja nová kolekcia bude celá ľanová a z mojich doterajších bude najviac minimalistická a dobre kombinovateľná.

Ako znie vaša rada ženám, ktoré si chcú vybudovať šatník z kvalitnejších kúskov?

Kedysi som mala plný šatník lacných vecí, a predsa som nemala čo na seba. Určite by som odporúčala začať kúskami, ktoré sa dajú kombinovať na viac spôsobov. Sama sa snažím šaty navrhnúť tak, aby si ich žena vedela skombinovať do kancelárie aj s kamoškami na kávu. To je kľúč - nositeľné šaty s čižmami večer do divadla, ktoré vymením za tenisky a idem do mesta. Takéto rozmýšľanie by malo byť základom - viem daný model vynosiť na viac príležitostí? Ak je kvalitný a nadčasový, vydrží viac sezón. Náročnejšia môže byť údržba. Vlnený sveter nemôžete šupnúť do bežného prania, starostlivosť oň je náročnejšia. Nemusíte mať ani šatník plný basic kúskov. Šaty nech sú pokojne aj kvetované. Ak ich viem vynosiť, budú mať v skrini svoje miesto.