M. Horanič: "Na ľudí s mentálnym postihnutím sa firmy nepozerajú ako na pracovnú silu."

Sú medzi nami a chcú byť rovnako užitoční zamestnanci ako aj my. Ľudia so zdravotným postihnutím sa pri hľadaní zamestnania stretávajú s predsudkami. Neuvedomujeme si, že aj oni snívajú o normálnom živote, v ktorom si nájdu uplatnenie a dokážu sa o seba postarať.

Hotel BIVIO v Bratislave takúto šancu dáva a pomáha im postaviť sa na vlastné nohy.

Nová šanca na život

V zahraničí je koncept hotelov a reštaurácií so zdravotne postihnutými zamestnancami bežný už niekoľko rokov. Nájdete ich najmä v Nemecku, kde turisti vyhľadávajú podobné sociálne podniky, s cieľom prispieť na dobrú vec. U nás sme zvyknutí skôr na iný druh sociálnych služieb. Týchto ľudí vidíme pracovať v chránených dielňach a nevnímame, že dokážu byť skvelí aj v priamom kontakte s klientmi. Od tohto základu sa odrazila aj hlavná myšlienka hotela BIVIO, ktorý nájdete v krásnom prostredí bratislavskej Rače. Okrem ubytovacieho zariadenia poskytujú hosťom stravovacie služby a prevádzkujú tiež vlastnú práčovňu. Po prvýkrát otvorili jeho brány pred troma rokmi. V rozvoji ich zastavila aktuálna pandémia. Po čiastočnom uvoľnení opatrení sa však zákazníci postupne vracajú. Vďaka ním BIVIO funguje ďalej a dáva šancu na nový život ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

Ponúkajú služby porovnateľné s inými hotelmi

Hostia hotela BIVIO dostanú už od príchodu na recepciu kvalitné služby, porovnateľné s inými ubytovacími zariadeniami. Napriek tomu, že medzi zamestnancami sú aj ľudia s mentálnym postihnutím, zákazníci to na starostlivosti nepocítia. Naopak, ako bonus navyše dostanete hrejivý pocit pri srdci, že ste prispeli k dobrému projektu a aj vaším podielom pomohli niekomu so zdravotným postihnutím zapojiť sa do pracovného života.

O spolupráci s ľuďmi s mentálnym postihnutím a začiatkoch hotela BIVIO sme sa porozprávali s Mariánom Horaničom, ktorý tu pracuje ako zástupca riaditeľky:

Kedy ste otvorili váš hotel a ako ste dostali tento nápad? Začínali ste úplne od základov alebo prebrali už zabehnutú prevádzku?

Sociálny podnik BIVIO sme otvorili koncom roka 2018. Hlavným zámerom bolo vytvoriť priestor a podmienky, kde by mohli ľudia s mentálnym postihnutím získavať praktické pracovné zručnosti potrebné pre ich zaradenie sa na trh práce. Keďže na prevádzku takéhoto typu vzdelávacej inštitúcie by sme iba veľmi ťažko hľadali financie, rozhodli sme sa, že vytvoríme sociálny podnik, ktorý aspoň čiastočne vykryje náklady na jeho činnosť. Sociálny podnik sme otvárali ako úplne novú prevádzku. V priestoroch, kde BIVIO vzniklo, bola v minulosti škola i ľudová umelecká škola.

Čo konkrétne znamená názov hotela?

BIVIO pochádza z taliančiny a znamená niečo ako rázcestie. Ide o istú symboliku. Ľudia s mentálnym postihnutím môžu mať na výber z viacerých ciest, nielen tú, ktorá je vo všeobecnosti zažitá a očakávaná.

Vo vašej prevádzke pracujú zdraví zamestnanci spolu s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Musia pracovníci bez hendikepu prejsť pred začiatkom pracovného pomeru školením? 

Aktuálne v BIVIO pracuje 28 zamestnancov. Z toho je 13 zamestnancov so zdravotným postihnutím. Jedenásť z nich je s mentálnym postihnutím. Čo sa týka zamestnancov bez postihnutia, tých môžeme rozdeliť v podstate do dvoch skupín.

Prvou sú ľudia, zodpovední za chod jednotlivých prevádzok sociálneho podniku (hotel, reštaurácia, práčovňa). Tam je základnou podmienkou kvalifikácia pre konkrétnu pozíciu. Už pri prijímaní do zamestnania vedia, na aké pracovisko idú a preverujeme ich vzťah i pripravenosť na dennodenný kontakt s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Absolvujú školenie, na ktorom im predstavíme základné pravidlá komunikácie s takýmito ľuďmi, rovnako tak obmedzenia a komplikácie, ktoré môže spôsobiť mentálne postihnutie pri výkone povolania.

Druhou skupinou sú zamestnanci, ktorí majú na starosti vzdelávanie ľudí s mentálnym postihnutím a poskytovanie sociálnych služieb. Kvalifikačné požiadavky na týchto zamestnancov sú definované v Zákone o sociálnych službách. Títo pracovníci sú teda odborne pripravení na prácu s ľuďmi s mentálnym postihnutím.

Ako funguje spolupráca s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením? V hoteli ich iba zaškoľujete a musia po určitom čase odísť, alebo u vás pracujú dlhodobo?

Podobne, ako u zamestnancov bez postihnutia, aj ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí sa pohybujú v BIVIO, vieme deliť do dvoch skupín. Prvou sú zamestnanci. Tí u nás pracujú na pracovnú zmluvu, do práce chodia na základe rozpisov pracovných zmien, za svoju prácu dostávajú mzdu. Druhou skupinou sú klienti, ktorí sa na prácu pripravujú. Tí k nám chodia na základe individuálneho rozpisu, získavajú zručnosti a vedomosti v konkrétnej pracovnej činnosti.

Našou ambíciou je nájsť pre nich zamestnanie mimo sociálneho podniku BIVIO. Sociálny podnik BIVIO má dostatok zamestnancov a zvyšovať umelo zamestnanosť by bolo ekonomicky neefektívne. Nepomohlo by to ani samotným ľuďom s mentálnym postihnutím.

Aké predsudky sú podľa vás najväčším problémom pri zamestnávaní týchto ľudí? Prečo ich firmy často odmietajú?

Najväčším predsudkom alebo problémom je zrejme fakt, že spoločnosť, zamestnávatelia vo všeobecnosti, nevnímajú ľudí s mentálnym postihnutím ako potenciálnu pracovnú silu. Neveria tomu, že by mohli byť pre zamestnávateľa užitoční, že dokážu skutočne pracovať. Problémom je aj to, že na Slovensku ešte neexistuje veľa príkladov dobrej praxe, ktoré by ukázali zamestnávateľom, že sa týmto ľuďom oplatí dať šancu.

Čo je naopak pre zamestnávateľov dôležité, ak sa rozhodnú zamestnať ľudí s mentálnym postihnutím? Aké rady by ste im dali, aby bol ich vzájomný vzťah korektný a na dobrej úrovni?

Najdôležitejšie je samotné rozhodnutie, že chce dať príležitosť človeku s mentálnym postihnutím. Potom je dôležité nájsť pracovnú pozíciu, ktorú človek s mentálnym postihnutím dokáže vykonávať. Samozrejme, podstatné je aj nájsť takéhoto človeka. Motiváciou môže byť, že na zamestnávanie človeka s mentálnym postihnutím môže zamestnávateľ čerpať finančný príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Treba si uvedomiť, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinou nepodajú stopercentný pracovný výkon. A práve na kompenzáciu tohto rozdielu medzi takýmto človekom a zamestnancom bez postihnutia slúži spomínaný príspevok. Toto by mali chápať aj ostatní pracovníci, aby zbytočne nevznikali situácie, keď budú mať pocit, že človek s mentálnym postihnutím nemusí podať rovnaký pracovný výkon ako oni.

Zamestnávateľ by mal byť otvorený. Pokiaľ sa mu na svojom zamestnancovi niečo nepáči, mal by mu to dať primeraným spôsobom najavo. Konštruktívna kritika pomôže človeku s mentálnym postihnutím viac, než bezdôvodné chválenie.

Čo sa stane, ak sa títo ľudia dostanú pod tlak? Nahrnie sa im veľa práce, príde veľa hostí alebo majú pred sebou náročný deň. Ako tieto momenty zvládajú? Čo majú robiť ich kolegovia, pokiaľ "vybuchnú" a je potrebné ich upokojiť?

Na túto otázku je náročné odpovedať. Niektorí z nich dokážu pracovať aj pod stresom, niektorí to zvládajú ťažšie. Ostatne, v tomto sa vôbec nelíšia od ľudí bez postihnutia. Dôležité je, aby bol pri nich človek, ktorý im vysvetlí, že ide iba o dočasný stav a po jeho absolvovaní si môžu oddýchnuť.

Na druhej strane, treba brať do úvahy tiež to, čo som už spomínal - títo ľudia spravidla nie sú schopní podať na sto percent porovnateľný pracovný výkon. Na to by zamestnávateľ nemal zabúdať. Aj v BIVIO je bežné, že existujú časy, keď je práce podstatne viac. Ak sa tieto situácie pravidelné opakujú, aj zamestnanci s mentálnym postihnutím ich začnú brať ako pracovnú rutinu a budú na ňu pripravení. U nás je to povedzme čas obeda - v tomto období všetci vedia, že je u nás najviac hostí, a tým pádom najviac práce. Ale zamestnanci sú už jednoducho tak nastavení. Potom ale nastáva pokojnejšia časť pracovnej zmeny a priestor na neformálny rozhovor, kávičku či aspoň chvíľku oddychu na terase.

Zdroj foto: https://www.facebook.com/bivio.centrum