Lucia Ledvényiová: "Členstvo v Mense upokojilo veľa mojich pocitov menejcennosti."

Ako sa dostanete od geológie k postu šéfredaktorky časopisu Mensa? Stačí patriť medzi najinteligentnejšie ženy na Slovensku a byť v správnom čase na dobrom mieste. Lucia Ledvényiová sa túžila venovať astronómii, no osud ju zavial inam. Vďaka geológii sa dostala k možnosti skúmať pradávnu históriu Zeme.

Ako všetci mladí ľudia, aj ona má množstvo aktivít, vďaka ktorým nepozná slovko nuda. Istú časť života dokonca uzatvorila päť zamestnaneckých kontraktov súčasne. Dnes už na to spomína len s úsmevom a aj ona sa snaží viac venovať svojmu súkromiu.

Na univerzite ste študovali odbor geológia. Ako ste sa dostali k tejto oblasti a čím vás zaujala?

Od malička som sa hrávala s dinosaurami. V dospelosti som chcela byť astronómka alebo paleontologička. Zaujímali ma aj planéty, vesmír a prírodné katastrofy, takže keď som končila strednú školu, podala som si prihlášku na obe - Matfyz aj Prírodovedeckú fakultu. Na obe ma aj prijali, tak som si musela vybrať. Nakoniec som si povedala, že ak chcem poznať vesmír, musím najprv poznať jeho najbližšiu časť - planétu Zem. A to bola priamočiara letenka na geológiu.

Najprv som si hovorila, že pôjdem na obe, na astronómiu potom ako skončím geológiu. Odbor fyziky sa ale výrazne opiera o matematiku a počas štúdia na geológii som veľa vecí z oboch predmetov - matematiky aj fyziky, zabudla. Tam sa počas bakalárskeho štúdia veľmi neučia. Nakoniec bolo jasné, že výmena škôl sa už konať nebude.

Nemáte chuť vrátiť sa k štúdiu astronómie alebo sa jej venujete aspoň na amatérskej úrovni, formou záľuby?

Stále sa jej venujem ako svojej záľube, neviem si predstaviť, že by som prestala. Napísala som v rámci tohto odvetvia aj niekoľko príspevkov do časopisu – písala som o pulzaroch aj o hviezdach pri konci ich životného cyklu. Vlastne ani počas štúdia geológie som si celkom nedala pokoj – moja bakalárska práca bola na tému geológie terestriálnych planét našej Slnečnej sústavy. V budúcnosti si plánujem moje vedomosti o ich geologickej stavbe obnoviť – určite už vyšlo množstvo nových vedeckých článkov na túto tému.

Kde pôsobíte momentálne?

Pracujem v pobočke americkej firmy, ktorá sa zaoberá geologickým výskumom zameraným na vyhľadávanie ropy vo svete. Začala som tam robiť brigádne ešte počas školy a odvtedy som ešte neodišla. Prešla som si síce viacerými prácami, v geológii aj mimo nej, no pár hodín do týždňa som vždy venovala aj tejto mojej prvej práci. Výrazne sa mi tam zlepšila angličtina, pretože je tam oficiálny prvý jazyk.

Aké geologické zaujímavosti má Slovensko?

Ako prvé mi napadá množstvo pekných jaskýň. A vždy sa mi páčili aj paleontologické lokality, v ktorých môžete nájsť fosílie. Pripomína mi to niečo ako hľadanie pokladu. Svoju obľúbenú paleontologickú lokalitu ale nemám. Mňa osobne pre môj záujem o prírodné katastrofy vždy viac zaujali najmä vulkanické pamiatky. Pre laikov aj pre odborníkov je svetovo veľmi zaujímavý Kamenný vodopád Šomoška, ktorý leží na hranici s Maďarskom. Tvoria ho päť a šesťboké lávové stĺpy z bazaltu. Tieto stĺpy vznikajú pri chladnutí a tuhnutí lávy, keď bazalt praská vo svojich zónach odlučnosti a vytvára tak hranaté stĺpy. Pre laikov už menej zaujímavý je môj obľúbený odkryv pri Putikovom vŕšku, čo je naša najmladšia sopka. Keď sme tam boli zo školy na výlete, pri odchode som si tam takmer zabudla kladivo. Viac ma zaujímalo obzeranie sa a lezenie od jednej skaly k druhej. To, že namiesto kladiva so sebou veľmi spokojne vlečiem nazad iba veľkú skalu so stopami po tečení lávy, mi vôbec nenapadlo. Až pri autobuse som zistila, že to kladivo akosi nemám. Musela som utekať zase nazad na odkryv, kým ostatní na mňa čakali. No nájsť tmavé kladivo opreté o rovnako tmavé skaly dá trochu zabrať. Najmä, ak skaly váš pohľad priťahujú omnoho viac ako zem okolo nich.

Keď sa vy osobne vyberiete na dovolenku, aké miesta preferujete?

Keď idem na dovolenku, geológiu si vopred takmer nezisťujem, ani ma hľadanie atrakcií veľmi nezaujíma. Chcem si iba oddýchnuť a nemyslieť na prácu. Sú tu však aj výnimky. Napríklad keď som išla do Írska, išla som tam s tým, že chcem vidieť aj Mohérske útesy. Na Madeiru som zase išla najmä preto, lebo je to vulkanický ostrov a pláže sú tvorené tmavým vulkanickým pieskom. A hoci obyčajne geologické lokality nevyhľadávam, ani náhodou to neznamená, že ak na nejakú náhodou natrafím, dokážem len tak prejsť okolo. Skôr naopak, zvyčajne som ako decko v cukrárni po týždennom pôste, ktoré navyše práve zbadalo svoju obľúbenú lahôdku. Keď som raz bola v Taliansku, vôbec som nemyslela na geológiu. Zaujímalo ma len more, taliančina a vyhýbanie sa medúzam v mori. A čo sa nestalo? Odrazu som bokom pri pláži zbadala útes vankúšových láv a bolo to – nepohla som sa odtiaľ asi dve hodiny a keď sa ma dnes opýtate, čo si z tej dovolenky pamätám najviac, odpoveď znie: vankúšové lávy.

Vo vlastnom profile na webe Mensy uvádzate, že sa venujete toľkým veciam naraz, že sa vám to ani nechce všetko písať. Prezradíte nám teraz, čím zaujímavým si vypĺňate svoje dni?

To sa týkalo najmä zamestnania, hoci trochu to platí aj pre moje záľuby. Vtedy som však pracovala naraz v dvoch firmách a v oboch som vykonávala dve pracovné funkcie naraz. V jednej z nich som si ešte navyše vzala aj upratovanie, lebo sme na to nikoho nenašli. Aj keď to boli práce na polovičný úväzok, v konečnom dôsledku som vykonávala päť funkcií naraz. Časovo sa to síce dalo zvládnuť, boli to malé firmy, no držať v hlave všetky tie rôzne povinnosti a termíny bolo dosť náročné. Vo svojom voľnom čase väčšinou čítam knihy alebo píšem, niekedy ešte hrávam na gitare alebo vyšívam. Moje hlavné koníčky sú však čítanie a písanie. Ich nevýhodou je, že pri nich veľmi rýchlo ubieha čas, takže všetky ostatné záľuby sa musia uspokojiť s časovými omrvinkami, ktoré im zostanú.

Nie je to pre vás vyčerpávajúce? Dokážete si popri tom nájsť čas pre seba a oddýchnuť si?

Keď som mala všetky tie práce bolo to zložité, to je pravda. Veľa času (alebo chuti čokoľvek robiť keď konečne prídem domov) mi neostávalo. V súčasnosti som jednu z tých dvoch prác už nechala, takže dve pracovné funkcie mi odpadli. Mám teda viac voľného času. Mojou reakciou na to bolo, že som si hneď našla úplne novú aktivitu, namiesto toho, aby som viac rozvíjala potlačené koníčky. Začala som sa učiť taliančinu.

Pri akých záľubách a činnostiach si najlepšie oddýchnete?

Pri čítaní beletrie, bez debaty. Ak je to dobrá kniha, úplne sa pohrúžite do deja, dostanete sa do úplne iného sveta a váš vlastný svet na nejaký čas takmer prestáva existovať. A od sveta a iných povinností si najlepšie oddýchnete práve tak, že ich načas úplne opustíte :) Tesne za čítaním nasleduje písanie, pri tom sa tiež pohrúžim do deja. No oddýchnem si menej, lebo vtedy práve sama pracujem. Zato ten pocit dobre vykonanej práce, keď vám všetky kúsky skladačky pekne zapadnú na svoje miesto, pri čítaní nedostanete.

Ako ste sa dozvedeli o Mense a čo bolo pre vás impulzom, že si chcete vyskúšať inteligenčný test a zistiť svoje IQ?

Inteligenčné testy a hádanky sa mi dlhšie celkom páčili. Keď som bola malá, jedno testovanie IQ robili v televízii a zistila som, že tie úlohy ma bavia. Neboli ako testy v škole, kde som musela napísať zapamätaný text – musela som rozmýšľať. Počas strednej školy som aj išla na inteligenčný test k školskej psychologičke – len tak, chcela som vedieť koľko mám, no hlavne som sa chcela zabaviť na tých úlohách. Z nejakého dôvodu som výsledok toho testu nikdy nezistila. Po čase som si na to znova spomenula a hľadala som si nejaké testy inteligencie na internete, aby som tentokrát aspoň ten výsledok dostala. Až vtedy som zistila, že na Slovensku vôbec nejaká Mensa je, dovtedy som to vôbec nevedela.

Čo vám prinieslo členstvo v tejto organizácii? Spoznali ste tam ľudí, ktorí vám pomáhajú v súkromnom či profesnom živote?

Myslím, že mi to dalo taký nejaký pocit vnútorného pokoja. Predtým ako som sa stala členom a spoznala ostatných členov, mávala som niekedy pocit, že do spoločnosti a svojho okolia veľmi nezapadám. Mám svoju skupinu známych a kamarátov, ale v našich konverzáciách sa občas objavovali tie také neisté rozpačité chvíľky, keď ste tak načisto na inej frekvencii, že by ste rovno mohli byť aj z inej dimenzie. S ostatnými členmi Mensy mám naopak väčšinou pocit, že niekam patrím, že sú na rovnakej vlne ako ja. Mám pocit, že to upokojilo veľa pochybností a pocitov menejcennosti, o ktorých som ani nevedela, že ich mám, kým som ich už nemala.

V Mense sa okrem iného venujete aj internému časopisu. Ako ste sa dostali k tejto ponuke? Potrebovali ste niekde uplatniť svoju kreatívnu stránku?

Určite asi áno. Začalo to tým, že som zrazu začala prispievať do časopisu s článkami. Popravde som nad tým, prečo som začala prispievať, nikdy nerozmýšľala. Tak nejako sa to jednoducho stalo. Napadlo mi niečo, čo mi pripadalo ako zaujímavá informácia a novinka, ktorú som v časopise ešte nevidela, tak som napísala článoček. A potom akoby samy od seba prišli ďalšie a ďalšie. Rozmýšľala som, že by som celkom rada pomohla aj inak, ak bude treba, a stala som sa členom redakčnej rady. Ako všeobecný člen som nemala špecifické povinnosti, no spoločne s vtedajšou šéfredaktorkou Dankou som zvykla kontrolovať prvotný náhľad časopisu, keď náš grafik jednotlivé príspevky nahodil do formátu a vytvoril PDF celého čísla. Neskôr, keď bola Danka veľmi pracovne aj dobrovoľnícky vyťažená, prišla som im ako vhodný kandidát, ktorý by šéfredaktorstvo mohol aspoň dočasne prevziať.

Čo ponúka váš časopis členom tejto organizácie? Mapujete chod a akcie Mensy alebo prinášate užitočné tipy, ako pracovať s inteligenciou?

Píšeme o všetkom možnom, okrem reportáží o akciách Mensy publikujeme aj články, ktoré majú za úlohu priniesť členom niečo nové - informácie, vedomosti, novinky. Napríklad články z rôznych vedeckých a pracovných odvetví, články o inteligencii ale aj zaujímavosti, na ktoré niekto niekde natrafil a chcel sa o ne podeliť. Často publikujeme aj cestopisy z výletov našich členov, cez ne sa trochu zblížite s charakterom vybranej krajiny a dozviete sa, čo sa tam dá nájsť, prípadne čomu sa vyhnúť. Občas publikujeme aj hádanky alebo úlohy na vyriešenie.

Aký typ článkov píšete najradšej? Čo vás najviac baví na práci šéfredaktorky?

Najradšej píšem články z oblastí, ktoré ma zaujímajú. To je občas trochu široký pojem, pretože si rada zisťujem nové veci a každú chvíľu sa objaví niečo, čo si uchmatne záujem. Väčšinou to však znamená články prepojené s geológiou, astronómiou, alebo prírodou. Na práci šéfredaktorky ma najviac baví, keď dostanem náhľad čísla od grafika. Dovtedy sú príspevky iba osobitné zložky a súbory, nemáte potuchy o tom, ako to bude vyzerať zalomené na formát časopisu so všetkým príslušenstvom, čo k tomu patrí. Až grafik to všetko ponahadzuje do formátu, zalomí to ako treba, vloží obrázky a okrajové texty. Je to prvotný náhľad, ktorý treba skontrolovať, dokončiť a upraviť, ale odrazu to už je číslo časopisu, nie hrsť súborov. Vždy ma to tak trochu prekvapí. Niekedy by som zaradila medzi pozitíva aj to, že vidím všetky príspevky ešte predtým, než sú publikované, no to je niekedy dvojsečný meč - na doručenie tlačenej verzie sa teraz už neteším tak ako predtým. Dobre viem, čo v nej nájdem.

Angažujete sa v Mense aj iným spôsobom? Napríklad pri organizovaní podujatí?

V súčasnosti nie. Pred vypuknutím pandémie som sa zapájala ako dobrovoľník pri výpomoci počas regionálnych kôl IQ olympiády, občas som chodievala pomáhať aj na testovania v Bratislave. Postupne sa mi začalo hromadiť viac povinností v pracovnom aj osobnom živote a zúčastňovala som sa menej. Teraz počas pandémie sa sústredím výhradne na časopis.