Lekárska profesia si vyžaduje celoživotné štúdium

Prof. Koller je expertom vo svojom odbore, o čom svedčia výsledky jeho práce. Bol spoluzakladateľom odboru na liečbu popálenín na Slovensku, v Bratislave založil pracovisko, ktoré je dnes porovnateľné svojou úrovňou s európskymi a svetovými centrami a zároveň založil 1. oficiálnu tkanivovú banku na Slovensku. V súčasnosti je jediným profesorom v oblasti popálenín a plastickej chirurgie na Slovensku.

Prečo ste si vybrali práve plastickú a rekonštrukčnú chirurgiu?

Po promócii na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach som sa dozvedel, že sa bude otvárať nová nemocnica VSŽ v Šaci (Košice), kde bude zriadené aj popáleninové oddelenie - prvé na Slovensku. Tak som tam podal žiadosť o prijatie do zamestnania a zobrali ma. Neskôr som bol menovaný do funkcie primára novootvoreného popáleninového oddelenia NsP Ružinov v Bratislave. A tak som zostal v hlavnom meste.

Ako začala a následne pokračovala Vaša cesta na Lekárskej fakulte UPJŠ?

Nemocnica VSŽ patrila organizačne pod Mestský ústav národného zdravia Košice, nebola súčasťou LF UPJŠ. V roku 1974 som v Bratislave absolvoval atestáciu z chirurgie a prihlásil som sa na externé doktorandské štúdium v odbore chirurgia na LF UPJŠ, kde som bol aj prijatý. Súčasne som bol prijatý aj na nadstavbové špecializačné štúdium v odbore plastická chirurgia, kde som atestoval v roku 1979 v Bratislave. Dizertačnú prácu som obhájil v roku 1981 na UPJŠ v Košiciach.

Okrem toho, že ste vynikajúci plastický chirurg, máte hneď niekoľko ďalších funkcií. Pôsobíte ako hlavný odborník MZ SR pre transplantácie tkanív a buniek, založili ste Centrálnu tkanivovú banku s výučbovou základňou Lekárskej fakulty UK na vysokej medzinárodnej úrovni. Absolvovali ste množstvo zahraničných kongresov, kde ste boli zároveň spoluzakladateľom a viceprezidentom a v súčasnosti ste jediný profesor v oblasti popálenín a plastickej chirurgie na Slovensku.

Ako všetky svoje funkcie a povinnosti dokážete skĺbiť?

Je to dosť náročné, ale za tých posledných 28 rokov som sa naučil, že sa to dá zvládnuť. Samozrejme, aj s prácou mimo riadneho pracovného času.

Máte čas aj na relax? Ak áno, ako zvyknete oddychovať?

Oddychom pre mňa je šport – celoročne bicykel, v zime k tomu lyžovanie zjazdové aj bežecké a v lete plávanie.

Zaujímavosťou je, že vo Vašej rodine sú všetci lekári, teda Vaša manželka aj deti. Každý ale vyštudoval iný odbor.
Zvykli ste alebo zvyknete si vymieňať skúsenosti z rôznych lekárskych oblastí?

Áno, často.

Nechceli ísť deti vo Vašich šľapajách, teda stať sa plastickými chirurgmi?

Tak to vyzerá, že nie. Dcéra je úspešná očná lekárka, syn je docentom vnútorného lekárstva na LF UK a navyše špecialista v gastroenterológii a hepatológii.

Získali ste domáce i zahraničné ocenenia za svoju dôležitú prácu. Zaslúžili ste sa o to, že plastická chirurgia na Slovensku má významné meno aj v rámci zahraničných stykov.

S čím sa spájajú tieto ocenenia? Ktoré z nich si ceníte?

Je ich viacero, prvým bol Zlatý odznak rektora UPJŠ za ukončenie štúdia s vyznamenaním (červený diplom). Bol som spoluzakladateľom a dve funkčné obdobia prezidentom Európskej asociácie tkanivových bánk (EATB), dve funkčné obdobia členom prezídia Európskej popáleninovej asociácie (EBA). Od roku 1987 som viac rokov pracoval ako externý expert pre radiačnú sterilizáciu transplantátov tkanív a buniek Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) so sídlom vo Viedni. Bol som vysielaný na expertízu do viacerých rozvojových krajín v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Slovenská lekárska spoločnosť ma ocenila striebornou a zlatou medailou. Som čestným členom Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně, prvým držiteľom Medaily profesora Rudolfa Klena (udeľuje EATB) a čestným členom Argentínskej spoločnosti pre liečenie popálenín.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí sa rozhodujú nad štúdiom rovnakého odboru? Ako by ste ich inšpirovali k tomu, aby sa aj z nich raz stali kvalitní plastickí chirurgovia?

K tomu je predovšetkým potrebná silná motivácia a stanovenie cieľa, ktorý chcete dosiahnuť. Vyžaduje si to celoživotné štúdium a tvrdú prácu. Je to náročné najmä skĺbiť s rodinou. Mne sa to, chvalabohu, podarilo vďaka podpore zo strany manželky a neskôr aj detí.