Legendy a záhady pohoria Tribeč. Mnohé zmiznutia ostávajú dodnes neobjasnené!
27.02.2022 | Pohorie Tribeč | Dominika Varga / Naďa Trenčanská
O pohorí Tribeč ste už zrejme počuli. Záhadné zmiznutia, ktoré sa s ním spájajú, inšpirovali slovenského majstra hororov Jozefa Kariku k napísaniu príbehu “Trhlina“. Ten sa veľmi rýchlo dočkal aj filmového spracovania.
Záhady a mystérium od počiatku vekov ľudí fascinovali. Okrem toho sa mnohí z nás radi boja, preto sa téma pohoria Tribeč stala nielen záhadnou, ale i zaujímavou a diskutovanou. No je sa vlastne čoho báť?
História záhadných zmiznutí
Pohorie Tribeč láka svojím tajomstvom o zmiznutiach ľudí už vyše 70 rokov. Nazývajú ho tiež druhým Bermudským trojuholníkom. Veľa ľudí sa v priebehu času v lesoch tohto pohoria stratilo a nikdy sa nevrátili. Záhadné zmiznutia, ktorých bolo celkovo zaznamenaných 21, sa stali na území od Veľkých Uheriec až po Žirany. Prvé zo zmiznutí sa odohralo ešte v dvadsiatych rokoch minulého storočia, presnejšie v roku 1929. V tom čase sa bez stopy stratil miestny lesník A. Samšály. Zarážajúce je, že tamojšie lesy poznal lepšie než vlastnú dlaň. Pátranie po lesníkovi skomplikovali husté sneženie aj neochota miestnych žandárov, ktorí sa snažili celé vyšetrovanie čo najrýchlejšie ukončiť.
O rok neskôr zmizla mladá, iba 18ročná dievčina Mária Švajzerová. Odišla z Mankoviec do Zlatna navštíviť starých rodičov, ale nikdy tam nedorazila. Pátranie po nej, ako tiež informácie v miestnej i v bratislavskej tlači, boli oveľa intenzívnejšie. Napriek tomu jej prípad zostal nevyriešený. V tých časoch si tieto prvé dve zmiznutia nik nespájal s ničím záhadným, a pravdepodobne by "zapadli prachom", keby...
...si Tribeč nevyžiadal ďalšiu obeť záhadného zmiznutia. V decembri 1934 sa domov nevrátil pracovník kameňolomu pri Nitre – obec Žirany, istý A. Murgaš. On a ani jeho telo sa nikdy nenašlo. Domnienky, že mohol prepadnúť do priepasti na Žibrici sa rovnako nikdy nepotvrdili, keďže daná oblasť bola nepreskúmaná.
Zásadný zvrat priniesol prípad Waltera Fishera. Kým predchádzajúce zmiznutia spájala blízkosť miest, kde sa odohrali, ale aj fakt, že sa nenašli žiadne stopy, tentoraz tomu bolo inak. Fischer, ktorý v roku 1939 pracoval ako robotník v Baťových závodoch, v deň zmiznutia povedal kolegom v práci, že sa ide pozrieť na Čierny hrad. Celková trasa, ktorú by prešiel pešo, bola dlhá 50 kilometrov, čo znamená, že Walter nemal predstavu o dĺžke svojej „prechádzky“, prípadne na hrad ani nešiel. Pátranie sa začalo až o štyri týždne od jeho zmiznutia na podnet jeho manželky, no vzhľadom na čas, ktorý uplynul od samotného zmiznutia, obmedzilo sa výlučne na informačné letáky o nezvestnosti. V máji toho istého roka nastal zvrat a Fischera našli na poli neďaleko Zlatých Moraviec, zhruba 35 km od Partizánského, odkiaľ vyrazil. Žil, no bol vo veľmi zlom zdravotnom stave, v podstate v bezvedomí a ťažko popálený. Čo sa mu stalo, a kde bol celý ten čas, sa nedozvieme, keďže z tohto zážitku sa nikdy nespamätal. Bol umiestnený do ústavu pre duševne chorých v Žiline.
Aj keď sa Walter Fischer našiel, zmiznutia bez stopy pokračovali. Za všetky spomeňme ešte manželov Belanovičovcov z Bratislavy. Stratili sa vo februári 1966. V aute sa nenašli žiadne doklady a policajti neobjavili žiadne stopy, ktoré by naznačovali, že sa manželia chystajú odísť. Polícia podozrievala manželov z ilegálneho opustenia republiky a na celom území Československa bolo vyhlásené celonárodné pátranie. Zapojila sa doň aj široká verejnosť. Manželia Belanovičovi sa svojim príbuzným neohlásili a do dnešného dňa zostáva ich osud neznámy.
Zdroj foto: Wikipedia
Naspäť na začiatok - prvá legenda pohoria Tribeč
Prvé zdokumentované obete pohoria dodnes pripomína Jarmočný kríž na Javorovom vrchu. Informácie o tejto udalosti však ostávajú kusé. Malo k nej dôjsť na prelome 18. – 19. storočia. V tom čase viedla cez Javorový vrch furmanská cesta, križujúca pohorie Tribeč. Kráčala po nej skupina ôsmich predajcov z dediny, vracajúcich sa z jarmoku. Domov nedorazili. Ich telá objavili na mieste dnešného kríža. Boli dobití a doslova dolámaní, s hlbokými reznými ranami. Dohady o lúpežnom prepadnutí boli vylúčené, keďže im nič neukradli. Špekulovalo sa o tom, že sa navzájom dobili na smrť, ale kde je pravda vedia iba Tribečské lesy.
Aká je pravda? Fantázia verzus realita
Teórií je mnoho, jednou z nich je existencia vojenských zákopov, do ktorých mohli obete spadnúť, keďže lesy sú známe partizánskymi bunkrami. Inou je zas veľké magnetické pole, vychádzajúce z jeho geologického podložia, ktoré môže rušiť elektronické prístroje, vysielačky i kompasy. A nemožno zabudnúť ani na historickú ťažbu zlata v okolí Zlatna, ktorá mohla spôsobiť terénne zmeny, zodpovedné za prípadné nešťastia a zmiznutia.
Turistka, ktorá tieto lesy dobre pozná, nám ich atmosféru popísala takto: „Do hôr Tribeča chodievam od detstva. Osobne si myslím, že ide skôr o neznalosť prírody a strach z neznámeho. Niekomu sa môže zdať prirodzený les so všetkým, čo k nemu patrí - machy, pokrútené rozprávkové tvary stromov, ako niečo tajomné. Človek bez znalosti orientácie sa tu môže teoreticky stratiť. Ľudská predstavivosť dokáže zázraky.“
V Tribečských lesoch zmizlo veľa ľudí. Väčšina z nich sa však po pár dňoch objavila, hoci v zlom psychickom rozpoložení. Povedzme si ale otvorene, že blúdenie tmavým lesom (a ešte aj počas chladných dní), psychike určite neprospeje. Strateného Waltera nevedeli nájsť dlhé týždne. Je vôbec zázrakom, že prežil. Práve on mohol vysvetliť, čo sa mu v nehostinnom prostredí Tribeča stalo. Žiaľ, jeho psychický stav mu to neumožnil.
Odvážite sa na turistiku?
Ak áno, myslite na precíznu prípravu a nič neponechajte na náhodu. Mnohé lesy nemajú dobre označené turistické chodníky, vždy sa vyzbrojte mapou. Turistika v pohorí Tribeč nebýva náročná, no dokáže byť zradná. Záleží samozrejme aj od ročného obdobia, obtiažnosti trasy a jej dĺžky.
Nech už sa chystáte kamkoľvek, nezabudnite, že v opustených lesoch na vás môžu čakať rôzne prekážky. Preto si o danej lokalite zistite všetko podstatné. Osožné bývajú aj recenzie iných turistov, ktorí miesto navštívili, ale i zistenia, či na danom území žije divá zver, ktorá by vás mohla nemilo prekvapiť.