Koronavírus očami epidemiológa...

„Koniec akejkoľvek epidémie v minulosti nastal po objavení a zavedení vakcinácie!“

Tento rok sa nesie v znamení pandémie Covid-19, o tom niet pochýb. Je to však situácia, ktorej sa nielen Slovensko a jeho obyvatelia, ale celý svet musí prispôsobiť. Zasiahla naše zdravie, pohodlie, slobodu, ekonomiku a donútila nás zmeniť pohľad na životné priority. Známe ROR - teda rúško, odstup, ruky, nás sprevádzajú na každom kroku. Práve v súvislosti s pandémiou koronavírusu sme sa s pomerne frekventovanými otázkami obrátili na hygieničku a epidemiologičku, Mudr. Danielu Križanovú.

Ste odborníčkou v oblasti epidemiológie. Čo vás priviedlo k tomu, venovať sa práve tomuto odboru?

Štúdium medicíny som skončila v čase, keď vyberať si smer a zameranie v praxi nebolo veľmi možné. Pracovný trh v zdravotníckych zariadeniach bol v Bratislave pomerne obsadený. Keďže som chcela zostať ako rodáčka doma, prijala som miesto v preventívnom zdravotníctve, na Úrade verejného zdravotníctva hlavného mesta Bratislavy. Dostala som možnosť zaoberať sa zdravotníckymi zariadeniami na území mesta a podieľať sa na komplexnom riešení ich problémov. Od posudzovania a dozorovania výstavby, cez rekonštrukciu, vrátane návrhov a kontroly preventívnych, proti-epidemických postupov na ochranu pacientov pred infekciami, spojenými s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Neskôr som v rámci nadstavbovej špecializácie pracovala na odbore preventívneho pracovného lekárstva. Situácia sa však na úradoch politicky zmenila a spolu s tým sa vykryštalizovalo aj ťažisko zamerania našej práce, hlavne na kontrolnú činnosť. V tejto pozícii stratilo lekárske povolanie na význame a odbornom uplatnení. Preto som prijala ponuku, ktorá mi umožnila vrátiť sa do praxe v zdravotníctve. Ako hygienik-epidemiológ som mohla využiť a uplatniť nadobudnuté skúsenosti a vedomosti pri riešení i usmerňovaní protiepidemických opatrení v našom ústave.

 Ako vnímate súčasnú situáciu v súvislosti s koronavirusom? A kde sú možno najväčšie rezervy pri jej riešení u nás na Slovensku?

Možno Vás prekvapí moja odpoveď, no ľudstvo si koledovalo o takýto stav!  Vnímanie rizika infekcií bolo pred pandémiou na veľmi nízkej úrovni. Pozorovala som to už dávnejšie. Žiaľ, aj vo svojom okolí. No moje rady a návrhy na opatrenia, zamerané na zníženie rizika infekcií, ako aj komplexný prístup k nim, boli vyhodnotené ako prehnané a zbytočné. Nehovoriac o vírusových a respiračných ochoreniach, keď nosenie rúšok malo byť pravidlom. Najmä v chrípkovej sezóne, a to aj u zdravotníckych pracovníkov. Nekonalo sa. Bralo sa to na ľahkú váhu. Nehovoriac o očkovaní proti chrípke. Patríme medzi krajiny s pomerne nízkou preočkovanosťou.

Čo odporúčate naším čitateľom? Ako sa chrániť?

O odporúčaniach sa napísalo už veľa. Ja by som chcela len zdôrazniť, že proti vzdušným nákazám niet iné riešenie, než je izolácia, respektíve dostatočný odstup a ochrana dýchacích ciest. Dezinfekcia rúk a kontaktných plôch, ako sekundárny krok. Rastúce čísla chorých na Covid-19 v tomto období ukazujú, že dané odporúčania sa nedodržujú! Blízke kontakty, tzv. socializácia, je v našej spoločnosti silne zakorenená a vzdať sa jej na istý čas je pre mnoho ľudí nemysliteľné.

Koranavírus mnohí z nás podceňujú. Najčastejšie je prirovnávaný k bežnej chrípke, dokonca je nazývaný chripôčkou. Viete definovať rozdiel medzi chrípkou a koronavírusom?

Rozdielov medzi chrípkou a COVID-19 je mnoho. Odborníkov najviac zaskočila rôznorodosť prejavov ochorenia, ktoré môžu byť naozaj variabilné. U každého jedinca sa prejavuje inak. Od úplne bezpríznakového priebehu, až po veľmi závažné pľúcne ochorenie, spojene so zlyhávaním organizmu. Okrem toho už boli publikované štúdie o následkoch ochorenia, tzv. postCOVID ochorenie, ktoré pretrvávajú aj mesiace po infekcii. Medzi tie patrí celková svalová slabosť, chronická únava či strata čuchu. Taktiež sa zistilo, že pozitivita na vírus SARS COV 2 môže byť u niekoho aj mesiace. Ja osobne si myslím, že tento vírus nás môže ešte prekvapiť.

Ako súčasná situácia ovplyvnila vás ako súkromnú osobu? A ako z profesného hľadiska?

Uvedomila som si, že takýto rozsah pandémie s doposiaľ neznámym typom infekčného agens, nezažili ani predošle generácie mojich kolegov - epidemiológov. Doslova zo dňa na deň som sa musela zmobilizovať, riešiť a zaujať odborné stanovisko k situácii, s ktorou som sa doposiaľ nestretla. K dispozícií neboli ani starší kolegovia, ktorí by nám poradili. Medzi ľuďmi v prvej vlne zavládli niekedy až prehnané obavy a strach z ochorenia. Doslova za pochodu som sa musela preladiť na situáciu, v ktorej sa odo mňa očakával nadhľad a rýchle zaujatie odborného stanoviska. Bolo to ťažké a vyčerpávajúce. Vtedy sa mi stávalo, že som v mojej rodine nevládala fungovať tak, ako predtým.

Ak by ste mali vysloviť svoj odhad na vývoj pandémie u nás a vo svete, aký by bol? Trúfate si odhadnúť aj koniec tejto situácie?

Koniec akejkoľvek epidémie v minulosti nastal po objavení a zavedení vakcinácie. Pri tomto ochorení je to podobné. Názory na vakcináciu bývajú rôzne, no jedno je nespochybniteľné. Benefity ďaleko prevyšujú riziká, o ktorých sa v tomto období píše na sociálnych sieťach.

V súčasnosti sa čoraz viac polemizuje o tom, že pandémia Covid-19 nebude zďaleka posledná a na jej obdoby si musíme postupne zvykať. Zdieľate rovnaký názor?

Ako som už spomínala, príroda (baktérie a vírusy) nám ukazuje svoju silu a adaptačnú schopnosť. Preto by sme sa, ako ľudstvo, mali správať obozretnejšie. Musíme sa vrátiť k výzve o zodpovednejšie správanie. Zamerať sa na svoju ochranu a na to, aby aj náš imunitný systém pracoval správne. Treba byť pokornejší a akceptovať ľudské limity.