Každá práca, ktorá je húževnatá a svedomitá, si zasluhuje úctu

Na Slovensku máme niekoľko talentovaných a úspešných ľudí. Avšak o ich úspechoch mnohokrát vedia skôr ľudia za našimi hranicami. Stále si kladiem otázku, ako je možné, že úspešní ľudia dokážu pracovať aj 24 hodín denne? Nepotrebujú spať? Kde berú silu a inšpiráciu?

Dis. art. Juraj Libera má niekoľko profesií a súčasne sa každej z nich snaží naplno venovať.

Na niekoľko otázok nám dnes zodpovie aj tento pán umelec, rodák z Michaloviec.

Čo Vám dáva chuť žiť? Je to hudba, hra na akordeóne, či maľba?
Čo Vás poháňa vpred v umeleckom živote?

Potreba vytvoriť hodnotné veci, pocity a vnútorne obohacovať okolie aj seba. Žiadostivosť za vzdelaním a tiež bohatstvo vlastnej invencie, ktorá prichádza spontánne, bez rozdielu o aký druh či žáner umenia ide. Potrebujeme byť účastní na tom, aby sme pomáhali svoje okolie kultivovať a dvíhať na vyššiu vzdelanostnú, mravnú a hodnotovú úroveň.

Čo Vás v živote motivovalo k napísaniu vyše 20 publikácií, ktoré zachytávajú folklórne piesne?

V autorskej práci a vydavateľskej činnosti to bola najprv spolupráca so Zemplínskou spoločnosťou v Michalovciach, ktorá si dala za cieľ mapovať, uchovať a do budúcna preniesť pramene regiónu Zemplín a ja som bol v tom oslovený, za čo jej aj dnes ďakujem. Dúfam, že som sa zhostil úlohy dobre. Dnes sa viac ako inokedy črtá potreba zachovať to, čo vieme a odovzdať to našim následníkom. S plynúcim časom vnímam túto potrebu čoraz intenzívnejšie. Intenzívne si to uvedomujem pri práci s mládežou, obzvlášť tou chtivou a talentovanou, aby ďalšia generácia bola vzdelanejšia a lepšia ako my.

Zožali ste množstvo úspechov na domácej a zahraničnej scéne. Získali ste množstvo ocenení.
Čo vo Vás zanechalo najľúbeznejší pocit?
Kedy ste si povedali, že Vaša práca stojí za to?

Jeden z najsilnejších pocitov pre mňa bolo vystúpenie s orchestrom Toccata u Svätého Otca Benedikta, úspech na akordeónovom festivale vo Fínskom Ikkalinen, uznanie publika v Café de Paris v Košiciach, či báječná atmosféra v Taliansku a iných scénach...
Celý život som si vytyčoval ciele, za ktorými som potom šiel a smeroval som tak svoju prácu. Ale dnes je to aj kladné hodnotenie mojich bývalých pedagógov, ktoré si veľmi vážim a teším sa. V nemalej miere je to obyčajná radosť, ktorú ak sa vám podarí dať, vráti sa vám násobne späť...

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí sa chcú venovať hre na akordeóne – na základe Vašich skúseností, napr. aj zo zahraničia?

Každá práca, ktorá je húževnatá a svedomitá, si zasluhuje úctu. Je to ťažká cesta, no vždy prinesie báječné ovocie a uznanie. Klasická hudba je obzvlášť priestorom, ktorý nás citovo rozvíja, obohacuje naše zmysly a zážitky a pestuje ku kráse, dokonalosti a zodpovednosti. Želám im, aby naša spoločnosť a verejnosť v budúcnosti vedela vnímať tieto atribúty a adekvátne prejavovala k takýmto ľuďom úctu a uznanie. Mladým ľuďom zo srdca želám aby vytrvali, pracovali bez pýchy, boli cieľavedomí a veľmi veľmi pracovití, lebo práve toto rozhodne o tom, čo v živote dosiahnu.

Kto je Dis. art. Juraj Libera?
Vyučuje študentov klavír, akordeón, hudobnú náuku, organ, komornú hru, diriguje mládežnícky a ženský spevácky zbor Ozvena, je zakladateľom a dirigentom akordeónového orchestra Toccata, či umeleckým vedúcim Zemplínskeho akordeónového tria. A aby toho nebolo málo, je tiež maliarom, publicistom a autorom Hymny mesta Michalovce, mesta Vranov nad Topľou a iných kompozícií.

Napísal vyše 20 publikácií, ktoré zachytávajú folklórne piesne, ale tiež odborne zamerané publikácie z dejín hudby.

S Orchestrom Toccata zožal mnoho úspechov na domácej i zahraničnej scéne, účinkoval na pódiách po celej Európe, viackrát aj vo Vatikáne. V Ríme uviedol svetovú premiéru Viva la Musica (autor - košický skladateľ N. Bodnár).

Za svoju prácu získal mnoho ocenení ako napríklad Zlatý odznak Svätej Rodiny od sv. Otca Jána Pavla II., Cenu Matice slovenskej za rozvoj slovenskej kultúry, Medailu Zemplínčan roka, niekoľko ďakovných listov – aj od prezidenta Zväzu akordeonistov Fínska, Cenu za vysokú profesionalitu (Viva Talent Festival, Košice) i Medailu sv. Gorazda - udelenú Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Hlavná fotografia a fotografie v článku: s povolením J. Liberu