Kaštieľ v Strážkach bol domovom a inšpiráciou známeho slovenského maliara. Uhádnete, ktorého?

Najznámejší hrad pod Tatrami leží v centre Kežmarku. Zohrával dôležitú úlohu vo vývoji celého regiónu a sústredí sa naň veľká pozornosť návštevníkov. Kvôli nemu však zabúdajú na ďalšiu historickú perlu tohto kraja.

Kaštieľ v Strážkach síce nie je rozlohou veľký, no pre svoju krásu a príbeh má rovnako pútavý ráz. Presvedčte sa sami.  :-)

Šľachtičná, ktorú milovali všetci ľudia v Strážkach

Obec Strážky sa nachádza na ceste medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Kaštieľ sídli priamo pri nej a v minulosti tvoril ucelený komplex spolu s historickou zvonicou a menším kostolíkom. Jeho základy postavili v 13. storočí. Ako prichádzali noví majitelia, postupne sa menila aj jeho tvár. Do súčasnej podoby ho prerobili v 16. a 17. storočí. Bol sídlom menších šľachtických rodov, často ho využívali aj na dovolenky. Poslednými majiteľmi bola rodina Czóbelových. Margita nikdy nemala deti, v kaštieli dožila sama. Nevlastnila majetok či peniaze na jeho renováciu, preto začal chátrať. Ona sama bývala v skromnosti, podporovala domáce spolky a obyvateľov v núdzi. Pre každého mala milého slovo, domáci si ju obľúbili a nedali na ňu dopustiť. Po zoštátňovaní v roku 1948 sa jej podarilo kaštieľ uchovať iba za podmienky, že v ňom budú môcť žiť aj iní ľudia. Nechala si preto iba podaktoré komnaty a zvyšok obývali mladé rodiny.

Mednyánszkeho spomienky na Tatry

S kaštieľom v Strážkach sa úzko spája aj kariéra jedného z našich najlepších maliarov Ladislava Mednyánszkeho. Možno vám jeho meno nič nehovorí, no istotne by ste spoznali aspoň niektoré z jeho obrazov Tatier či neskôr aj fotografií, ktorým sa venoval. Mednyánszkí sa presťahovali neďaleko Kežmarku po smrti otca Ladislavovej matky. Tam našli pokojné miesto, kde pracovali na vzdelávaní svojho syna. Umelec hovoril plynule po maďarsky, nemecky a ovládal aj grécku abecedu. Miloval literatúru i umenie. Bol aktívny, spoločenský a v Strážkach mimoriadne obľúbený. Prvé maliarske pokusy venoval Tatrám. Jeho práce sa zapáčili aj rakúskemu maliarovi Thomasovi Enderovi, ktorý sa ho ujal a na diaľku mu poskytoval prvé rady. Mednyánszky sa nakoniec vypracoval medzi popredných maliarov, študoval v Paríži, Viedni i Budapešti. Pred 1. svetovou vojnou sa vrátil do Strážok, kde pracoval na svojich najlepších prácach. Časť z nich je zverejnená v galérii v kaštieli. Po vypuknutí bojov sa Ladislav pobral na front, kde pôsobil ako vojnový reportér. Pod jeho milované Tatry sa už nikdy nevrátil, v roku 1919 zomrel vo Viedni.

Jedna z najlepšie vybavených knižníc v Uhorsku

Po roku 1972 získala kaštieľ Slovenská národná galéria. Tá sa pustila do rozsiahlej rekonštrukcie, upravili fasády, interiér a otvorili tam prvú výstavu. Interiér je skromnejší, pretože sa v ňom nepodarilo uchovať priveľa z pôvodného nábytku. Postupne nazbierali viacero historických kúskov, ktorými zariadili dávne, súkromné komnaty i spoločné priestory. Medzi najvzácnejšie patria najmä obrazy. Hneď po nich je to nádherná knižnica, ktorá je situovaná v najväčšej miestnosti v kaštieli. Svojho času bola najlepšie vybavená v celom Uhorsku.

Prineste si deku, urobte si piknik

Už pri prehliadke kaštieľa vás zaujme pohľad do parku. Keď sa za slnečných dní pozriete cez jeden z balkónov, pred vami sa bude ligotať voda v rieke Poprad, olemovaná krásnou zeleňou. Impozantný zážitok, ktorý nepochybne inšpiroval aj Mednyánszkeho. Po exkurzii ešte zídite dole schodmi k tejto nádhere. Park je rozsiahly, prechádza ním chodník, ktorý vás zavedie na tie najkrajšie miesta. Uchváti vás pohľadom na Tatry, ale rovnako i pokojnou atmosférou zurčiacej deky. Správcovia kaštieľa povolili zorganizovať si tam piknik aj športovať.

Autorka fotografií: Iveta Hricková