Kamenárstvo je už dnes na Slovensku takmer zabudnutým remeslom. Poznáte však jeho históriu?

Kamenárske remeslo existuje na svete od nepamäti, a že je to nielen remeslo, ale aj umenie, nás presviedčajú historické skvosty. Tie nachádzame po celom svete, pričom dodnes nás uchvacujú svojou dokonalosťou.

Patrí medzi ne Tádž Mahal, Angkor Vat, Stonehedge či egyptské pyramídy.

Na Slovensku ovplyvňovali spracovanie kameňa najmä talianski kamenári. Už v 13. storočí prichádzali na naše územie stavať významné svetské i sakrálne stavby. V tomto období sa kamenárstvo, hlavne na Spiši, sústredilo na spracovanie travertínu v Spišských Vlachoch a v Spišskom Podhradí. Neskôr, na začiatku 14. storočia, sa do povedomia dostali obce Nová Baňa a Leštiny, vďaka produkcii mlynských kameňov. Tie sa mohli vyrábať iba z určitého druhu pieskovca, predovšetkým zo zlepenca. Posledný u nás vyrobený mlynský kameň pochádza z obdobia 1. Československej republiky a nájdeme ho v obci Stakčín.

Čo je kamenárstvo

Kamenárstvo spája stavebné postupy, v priebehu ktorých sa hrubé kusy skál a kameňov opracovávajú do presných geometrických tvarov - od tých najjednoduchších až po zložité. Tie sa pomocou malty spájajú do konečných stavebných štruktúr. Pri ručnom spracovaní sa používali základné nástroje, akými boli kladivá, kliny, sochory a dláta. V minulosti k metódam opracovávania patrili tesanie, brúsenie, hladenie, rytie, prípadne i maľovanie. Dnes sa kameň opracováva najprv nahrubo, potom jemne, a to metódami zrnovanie, hrotovanie, brúsenie, oškrtávanie, lemovanie aj leštenie.

Ťažba kameňa ako svojpomocná činnosť

Kamenári sa snažili získavať kameň rôznymi spôsobmi. Vhodné kamene zbierali na poliach alebo pastvinách, väčšinou si ho však ťažili viac menej svojpomocne. Okrem toho existovali aj lomy, kde pracovali špecialisti. Tí za odplatu kameň vyťažili a podľa dohody aj dopravili na určené miesto. Ťažba, dovoz a spracovanie kameňa bezprostredne súviselo so staviteľstvom, výrobou umeleckých a architektonických predmetov a kameňosochárstvom.

Kamenárske cechy

V mestách sa kamenári združovali do cechov spolu s murármi a spoločne sa zameriavali na budovanie cirkevných, svetských i obranných stavieb. Najstarší spoločný cech murárov a kamenárov bol založený v Kežmarku. Prvá písomná zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1521. Jediný samostatný kamenársky cech založili v roku 1726 v Senci.

Kamenárske cechy a asociácie fungujú vo viacerých krajinách dodnes. Sú zárukou odbornosti svojich členov. Pokiaľ niekto hľadá spoľahlivého kamenára, v prvom rade sa obracia na tieto organizácie, aby mu odporučili vhodného odborníka z radov svojich členov. Pre cech je to hlavne záväzok a pre človeka, ktorý získa takéto odporúčanie, ide o poctu jeho remeslu a zručnostiam.

Kto sa môže stať kamenárom

Kamenárom sa môže stať každý, kto absolvuje Strednú odbornú školu v Leviciach - trojročný obor kamenár, a získa výučný list. Po vykonaní praxe, ktorú požaduje živnostenský úrad, môže požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia. Druhou možnosťou, ako získať živnostenské oprávnenie, je absolvovať rekvalifikačnú kurz a zložiť kvalifikačné skúšky pred Slovenskou živnostenskou komorou. Kamenárstvo má svoju budúcnosť. Študenti bývajú už počas štúdia doslova rozobratí firmami, ktorí kvalifikovaných kamenárov k svojej činnosti nevyhnutne potrebujú.

Kamenárstvo v súčasnosti

Individuálne kamenárstvo na Slovensku zaniklo v 40. rokoch minulého storočia. Niektoré kameňolomy a dielne sa stali súčasťou podniku Slovenský priemysel kameňa v Leviciach. Ten sa zameriaval na dekoratívne využitie kameňa, iní kamenári prešli do dielne SFVU v Chtelnici.

Malý kvíz:

Výrobky, ktoré sú používané v kamenárstve, majú svoje „hantírkové“ názvy. Tie už zovšedneli a dnes sa bežne používajú i v technickej reči. Skúste uhádnuť význam jednotlivých názvov. Ak si nie ste istí svojou odpoveďou, overte si ju nižšie. :-)

Čo sú to?