Jiří Rais: "Kvapkajúci kohútik je, aj keď sa to nezdá, najväčší zdroj úniku vody a peňazí."

Voda je vzácna komodita, ktorej hodnotu si u nás stále naplno neuvedomujeme. Zásoby sa v celom svete míňajú a čoskoro aj v Európe môžeme pocítiť jej výrazný nedostatok. 

Jedným z riešení je spracovanie zrážkovej vody, ktorú možno využiť v domácnostiach. Tejto problematike sa venuje aj Jiří Rais z Piešťan - člen miestneho Seniorského parlamentu a jeden z organizátorov workshopu VODA NAD ZLATO.

Vo svojom regióne ste známy, okrem iného, aj vďaka workshopu Voda nad zlato. Čo vás motivovalo k tomu, aby ste začali viac upozorňovať na túto problematiku?

Bývam v Piešťanoch a Slovenské liečebné kúpele využívajú vzácnu liečebnú termálnu vodu. Zdroje tejto vody vznikajú zo zrážkovej vody v špecifických geologických podmienkach. Ak bude ubúdať zrážková voda, budú sa tiež zmenšovať zdroje tejto podzemnej vody. To bol motív zorganizovania workshopu Voda nad zlato.

Môžete z vašich skúseností povedať, že Slováci si dostatočne (ne)uvedomujú, aká je voda pre nás vzácna, a prečo by sme sa k nej mali správať šetrnejšie?

Nie, neuvedomujú si, že s vodou treba šetriť. V pitnej vode perieme, splachujeme záchod. V niektorých štátoch, ako napríklad v USA, sú dva rozvody studenej vody. Pitná je len na pitie a varenie, úžitková na ostatné. Ani v nových sídliskách sa o tom neuvažuje. (Viac sa dočítate TU)

Jednou z chýb možno je, že na rozdiel povedzme od afrického kontinentu, v našich končinách taký nedostatok vody zatiaľ nepociťujeme. Existujú nejaké odhady, kedy sa môžeme aj u nás na Slovensku dostať do rovnakej situácie, pokiaľ nezmeníme svoje správanie?

Odpoveď na túto otázku mi poskytol odborný garant workshopu Voda nad zlato RNDr. Peter Tremboš PhD.: Už v súčasnosti má značná časť územia Slovenska problémy so zásobovaním pitnou vodou. Dotýka sa to najmä južnej časti Banskobystrického kraja a veľkej časti východného Slovenska. Je to podmienené nepriaznivými geologickými podmienkami akumulácie podzemných vôd a v niektorých oblastiach aj nedostatkom vodných zrážok. Západná a severozápadná časť nášho územia (najmä povodia Váhu, Nitry a Hrona) má zatiaľ relatívny dostatok vody. Vážnym problémom je tu ale vysoké riziko kontaminácie zdrojov pitnej vody, ktoré sa tak môžu stať dlhodobo nevyužiteľné. Vážnou hrozbou je rovnako klimatická zmena. Kvôli nej môže Slovensko prísť do roku 2075 až o polovicu vodných zdrojov. Ak sa nezmení súčasný stav v hospodárení s vodou, onedlho bude táto situácia neudržateľná. Čím skôr sa v tejto oblasti začne s realizáciou adaptačných opatrení, tým lepšie predpoklady budeme mať na zvládnutie krízy.

Ako nám v tejto problematike pomáha zrážková voda? Prečo je pre nás taká dôležitá? Na čo všetko ju môžeme využiť?

Zrážkovú vodu odvádzame zo striech vodárenským spoločnostiam. Od nich tečie voda, v prípade Piešťan, do Váhu, Dunaja a Čierneho mora. Vodárňam platíme za to, že takto „likvidujú“ čistú vodu. To je zlé. Ak máme bojovať so suchom, tak voda, ktorá sa dostala na strechy domov, by mala vsiaknuť do zeme v našom meste.  Workshop Voda nad zlato sa konal v Piešťanoch dňa 17. októbra 2019 v tunajšom Kursalone – Komunitnom centre Apolin. Bol rozdelený do dvoch blokov s témami Prečo zdržiavať zrážkovú vodu a Ako zadržiavať zrážkovú vodu. Stoštyridsať účastníkov akcie dostalo pri prezentácii „Zborník odborných prednášok Voda nad zlato“ a prezentácie v elektronickej forme. Tieto 15 minútové prednášky potom zazneli v sále. Tretia významná časť bola panelová diskusia, ktorú viedol odborný garant workshopu RNDr. Peter Tremboš PhD s poslucháčmi a prednášajúcimi. 

Obyvatelia domov si môžu zrážkovú vodu odchytiť veľmi jednoducho sami. Čo by ste poradili tým, ktorí žijú v bytovkách?

Aj to bola jedna z prednášaných tém akcie. Voda zo striech je zavedená do kanalizácie a vodáreň inkasuje od vlastníkov bytov poplatok podľa veľkosti strechy a dažďových podmienok stanovených Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Je technicky vyriešené, ako prerušiť zbernice zrážkovej vody na úpätí bytového domu a vodu zaviesť do vsakovacích zariadení. Túto vodu môžeme použiť na zalievanie a prebytok vsiakne do zeme. Samozrejme, prestaneme platiť vodárňam. 

Pri čítaní týchto riadkov istotne mnohým napadne otázka, ako oni môžu v tomto smere pomôcť. Čo by ste im poradili, aby robili v ich domácnosti inak? Akými drobnými zmenami dokážu prispieť k väčšiemu šetreniu vodou?

Samozrejme, ak neumývame každý tanier pod tečúcou horúcou vodou a zaplníme riadom umývačku doplna a spustíme ju raz za dva dni, tak šetríme vodu aj peniaze. To isté sa týka prania. Sprchovanie spotrebuje menej vody ako vaňová kúpeľ. Treba používať pákové batérie a napríklad pri umývaní zubov ich zatvárať. Poriadne umytie zubov dvakrát denne by malo trvať 2 až 3 minúty. Ale voda musí tiecť iba na začiatku a na konci tohto úkonu. Treba zavčasu meniť na batériách tesnenia. Kvapkajúci kohútik je, aj keď sa to nezdá, najväčší zdroj úniku vody a peňazí.      

Ďalším veľkým problémom sú súkromné bazény na záhradách. Dokonca počas tohto roka kvôli pandémii koronavírusu sa výrazne zvýšil ich predaj. V Čechách už museli počas najhorúcejších dní pristúpiť k regulácii a zakázali ich dopúšťanie. Existuje ekologická možnosť, aby sme si takto nepremrhali vodu v podstate iba na zábavu? Dá sa využiť napríklad zrážková voda?

Zrážková voda sa dá určite použiť.  Naši prarodičia hromadili zrážkovú vodu v sudoch a polievali ňou zeleninu a ovocie. Nie je technický problém zhromažďovať zrážkovú vodu a doplňovať bazén.

Vráťme sa ešte k workshopu Voda nad zlato. V ktorom roku vznikol a čo mu predchádzalo?

Na začiatku bol nápad, ktorý vznikol v saune pri diskusii o vode. Nápad je jedna vec a realizácia zas druhá. 

Bolo treba nájsť spolupracovníkov. Celý workshop robilo viac ako 20 mojich priateľov. Bolo treba určiť témy, nájsť prednášajúcich. Pripraviť prednášky do zborníka a odborne ich posúdiť. Vytlačiť zborník a pozvánky. Pripraviť inzerciu akcie. Odborné záležitosti robil už spomínaný odborný garant. Organizáciou celej akcie sa zaoberal Vladimír Kubo. Finančné prostriedky sme získali schváleným projektom z participatívneho rozpočtu 2019 Trnavského samosprávneho kraja.

Je tento workshop určený pre verejnosť alebo iba pre odborníkov? Kto sa naň môže prihlásiť?
Workshop bol verejná jednodenná akcia. Bol primárne určený pracovníkom samosprávy okresu Piešťany a primátorom okresných miest Trnavského kraja. Tí všetci dostali tlačené pozvánky určené menovite starostom a primátorom.  Po preskúmaní prezenčných listín bolo zaujímavé, že prevažovala verejnosť. K workshopu bola vydaná aj verejná výzva. (Ďalšie informácie nájdete TU) 

Badáte dostatočný záujem o danú tému aj medzi mladými ľuďmi? Ako sa ich snažíte motivovať, aby zmenili svoj postoj?

Pozvali sme študentov stredných a vysokých škôl regiónu. Jednoznačne mladí ľudia majú záujem. Svedčí o tom rozhovor študentky Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch Blanky Drinkovej v rozsiahlej reportáži denníka Pravda o vode a o našom workshope pod názvom „Slovensko. Vodná veľmoc bez vody?“. Eva Stručková, riaditeľka záhradníckej piešťanskej školy, pripravila so svojimi študentmi projekt „Voda nad zlato 2020 – Stredná odborná škola záhradnícka Piešťany“. Projekt v rámci participatívneho rozpočtu TTSK bol schválený a je pokrytý finančnými prostriedkami. Vo veľkom areáli školy sa budú realizovať vodozádržné opatrenia. Príprave projektu sa budú venovať aj prednášajúci worhshopu Voda nad zlato 2019.

Podarilo sa vám vyvolať dostatočný záujem o zrážkovú vodu u miestnych politikov? Čo by mal, podľa vás, urobiť štát, aby sme v tejto oblasti pokročili ďalej a dokázali ju lepšie využiť?

Domnievam sa, že samospráva dostala impulz. Prednášajúci nášho workshopu Eva Wernerová a Tomáš Paulík spolupracujú s mestom Piešťany na príprave prvého projektu vodozádržných opatrení v dvoch bytových domov. Štát by mal pripraviť plán vodozádržných opatrení. Technické prostriedky sú dostupné. Malo by sa začať v obciach a v mestách u budov verejnej správy a v bytových domoch. Treba vyčleniť finančné prostriedky na dotačný program. Aj keď zadržiavanie vody nie je zložitý technický problém, vlastníci v bytových domoch sami nezvládnu danú problematiku. Česká republika rieši problém bytových domov tak, že je zriadený portál Dešťovka.eu. Ten pomôže so získaním dotácie, projektu a odporučí tiež dodávateľa. Na Slovensku existuje plán H2ODNOTA JE VODA, treba ho dopracovať na úroveň samosprávy.

Autor fotografií T. Hudcovič 

Súhlasím ako autor s uverejnením všetkých fotografií, textov a aj s prelinkovaním na moje články, ktoré posielam elektronickou poštou ako prílohy mailov.

Piešťany, 21.12.2020            

Jiří Rais