Jeden z najkrajších zámkov u nás nesklame ani túto sezónu. Prečo je obľúbeným cieľom turistov?

Príjemné jarné dni lákajú čoraz častejšie ľudí na pobyt v prírode alebo k návšteve rôznych historických a kultúrnych pamiatok. My vám dnes prinášame tip na výlet do perly Trenčianskeho kraja – Bojníc, kde sa nachádza jeden z najkrajších zámkov v Európe.

Bojnický zámok leží na západnom okraji mesta. Prvú písomnú zmienku o ňom nájdeme v Listine Zoborského opátstva a pochádza z roku 1113. Pôvodne to bolo drevené hradisko, no už v 13. storočí sa po prestavbe zmenilo na kamenný hrad. K najznámejším majiteľom hradu patrili Matúš Čák Trenčiansky, kráľ Matej Korvín a bohatý šľachtický rod Turzovcov. V roku 1643 sa vlastníkom hradu a panstva v Bojniciach stal rod Pálfiovcov.

Pôvodný hrad bol počas histórie viackrát prestavaný. Posledná rozsiahla neogotická prestavba trvala 22 rokov, od roku 1889 do roku 1910 a kamenný hrad zmenila na rozprávkový zámok. Prestavbu inicioval a realizoval posledný šľachtický majiteľ zámku, gróf Ján Pálfi. Autorom tejto prestavby bol budapeštiansky architekt Jozef Hubert. No staviteľ zjavne iba plnil želania grófa Pálfiho, známeho svojím vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Pálfi sám kreslil, navrhoval i riadil všetky práce. Inšpiráciu nachádzal najmä v monumentálnych stredovekých európskych architektúrach z Talianska a Francúzska. Gróf Pálfi sa úplného dokončenia prestavby nedožil. Zomrel vo Viedni, 2. júna 1908.

V roku 1939 zámok aj priľahlé pozemky kúpila firma Baťa, avšak po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol celý majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku umiestnené múzeum, dnes súčasť Slovenského národného múzea.

V roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Zámocký park ako súčasť Bojnického zámku

K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park. Nájdeme v ňom niekoľko exemplárov vzácnych stromov a rastlín, stojí tu tiež sedemstoročná lipa kráľa Mateja, s obvodom kmeňa takmer 12,5 metra. Svoje  pomenovanie dostala podľa kráľa Mateja Korvína, ktorý pod ňou zvykol usporadúvať porady, podpisovať dôležité listiny a organizovať bohaté hostiny. Bojnická lipa je pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku.

Pôvodní majitelia zámku mali so zámockým parkom veľké plány. Chceli tam rozmiestniť malé napodobeniny rôznych stavieb, ktoré by návštevníci mohli počas prechádzok obdivovať. No z týchto plánov vzišlo a dnes sa tam nachádza iba malá rotunda.

Pikošky

Pri prehliadke zámku upúta pozornosť návštevníkov zaujímavý obraz. Nech sa na neho pozrú z akejkoľvek strany, dáma na ňom vyobrazená sa im stále pozerá priamo do očí.

V jednej z miestností je vraj zázračné zrkadlo. Kto sa doň pozrie a usmeje sa, druhý deň sa zobudí omnoho krajší.

Na oplotenie malého mostíka v Bojniciach zaľúbenci vešajú malé zámky na znak trvalej a nehynúcej lásky. Či to naozaj funguje zatiaľ nik nepotvrdil, ale ani nevyvrátil.

O Bojnický zámok mali záujem viaceré filmové štáby. Z filmov, ktoré tam boli nakrútené, spomenieme napríklad jeden z najobľúbenejších slovenských seriálov Safari, príbehy o princeznej Fantaghíro, odohrávala sa tam časť scén zo Šialene smutnej princeznej a doposiaľ posledným filmom je rozprávka Johankino tajomstvo.

V 90. rokoch minulého storočia začala zo sarkofágu, v ktorom je pochovaný posledný majiteľ zámku, vytekať neznáma tekutina. Zamestnanci zámku ju nazvali Pálfiho slzy - dôvodom mal byť jeho smútok za oltárom, ktorý bol prevezený do Prahy. Rozsiahle skúmanie potvrdilo, že z hrobky vyteká zmineralizovaná tekutina z tela Jána Pálfiho. Zaujímavé je, že tekutina zmizla krátko po tom, čo sa spomínaný oltár vrátil späť na zámok.

Pred sprístupnením museli byť viaceré miestnosti upravené do pôvodnej podoby, a to podľa zachovaných dobových fotografií. I keď na to použili veľkú časť originálneho zariadenia, niektoré kusy nábytku museli byť vyrobené na mieru.

Želaním Jána Františka Pálfiho bolo, aby zámok slúžil verejnosti. Aj preto sa po jeho smrti štátne orgány rozhodli splniť túto túžbu, ktorá bola spísaná v testamente, a sprístupnili návštevníkom jednu z najkrajších slovenských historických pamiatok.

Počas roka sa tu pravidelne organizujú rôzne zaujímavé podujatia: predstavenia skupiny historického šermu Bojník alebo ukážky výcviku dravých vtákov skupiny sokoliarov Aquila.

Súčasťou prehliadky je i návšteva kvapľovej jaskyne, ktorú nájdete priamo pod zámkom. S touto jaskyňou je prepojená 26 metrov hlboká hradná studňa.

Denná prehliadka zámku, tzv. zámocký okruh, trvá jednu hodinu a 15 minút. Večerné prehliadky sa usporadúvajú počas letných prázdnin vždy od utorka do soboty, v septembri vždy v piatok a v sobotu, a to v čase od 19.00 do 22.00.

Bojnice majú pre svojich návštevníkov (okrem prehliadky rozprávkového zámku a prechádzky po romantickom zámockom parku) pripravený ešte jeden neodolateľný magnet - Národnú zoologickú záhradu.

Zoologická záhrada ako súčasť zámockého parku

Zoologická záhrada v Bojniciach je najstaršou a najnavštevovanejšou zoologickou záhradou na Slovensku. Pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. V súčasnosti sa rozkladá na ploche 41 ha a viac ako polovicu danej plochy tvorí expozičná časť. Národná ZOO Bojnice je jedinou štátnou zoologickou záhradou na Slovensku, jej zriaďovateľom je Ministerstvo životného prostredia SR. Už v prvom roku existencie ju navštívilo 45 000 ľudí a do roku 2008 ich počet presiahol 20 miliónov.

Návštevníci tu nájdu jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta. Má viac ako 390 druhov s celkovým počtom 2700 kusov. Je to najvyšší počet exemplárov zo všetkých slovenských ZOO. Približne 260 druhov z nich vystavuje ako jediná ZOO na Slovensku. Sú to povedzme slony africké alebo antilopy bongo. Medzi najzaujímavejšie expozície patrí pavilón opíc, nový pavilón slonov, akvárium i netradične pojatý pavilón motýľov.

V zoologickej záhrade pamätajú aj na rodiny s deťmi. Nechýbajú tu detské ihriská, mini ZOO, kde sa deti môžu zabávať v ohradenom priestore v štyroch domčekoch, architektúrou pripomínajúcich čičmianske, liptovské alebo važecké domy. Najnovšou atrakciou je sedem metrov vysoká vyhliadková veža, z ktorej sa môžu deti na tobogane spustiť priamo medzi krotké kozičky, ovečky a zajačikov.

V areáli je pre návštevníkov pripravených niekoľko stánkov s rýchlym občerstvením, so suvenírmi i kancelária strát a nálezov. Do ZOO sa dá prísť iba pešo, nachádza sa totiž hneď vedľa zámockého parku a celý priestor je vyhradený ako pešia zóna. Väčšina chodníkov je prispôsobená aj pre návštevníkov na invalidnom vozíku. Parkovať je možné na mestských alebo súkromných parkoviskách za poplatok.

ZOO je otvorená po celý rok, každý deň aj počas sviatkov. V mesiacoch apríl – september od 9.00 do 19.00, v marci a októbri od 9.00 do 18.00 a v novembri – februári od 9.00 do 16.00. Predaj vstupeniek sa končí hodinu pred zatvorením.