Je mi ľúto matematiky... (časť 2/2)

O Bodulíkovom domčeku

„Nie že by som nebol dosť skromný. Ale keď už tak chcete, nedbám, porozprávam vám najprv o sebe. Tak počúvajte.
Viete, čo je môj domček? Stavím sa, že by ste to tak ľahko neuhádli. Môj domček je úšečka. Na nej bývam, hrám sa, aj ležím.
A hovorí sa: Môj dom, môj hrad. A taký hrad musí mať predsa aj strážcov. A viete, kde mám tých strážcov? No predsa na jednom aj na druhom kraji domčeka. To sú moji kamaráti, takí istí ako ja. Tiež ich odkliala čarovná víla. Ale oni majú ešte takú zodpovednú úlohu, že strážia môj domček, a keďže ho strážia na jednom aj na druhom kraji, volajú sa krajné body.

Raz som si tak hútal: Prečo musia môj domček strážiť krajné body na jednej aj na druhej strane? Nikam nemôžem a mne sa nechce byť stále len v ňom. Už viem, čo urobím. Už to mám! Som rozprávkový bod v rozprávkovom domčeku, tak môžem mať z neho aj rozprávkovú cestičku, ktorá pôjde ďaleko, ďaleko, bez konca, hneď z domčeka. A ja môžem po cestičke chodiť, koľko sa mi páči. Iste uvidím veľa zaujímavého. A pustil som sa po nej.

Ale čo by sa stalo, keby som vyšiel z domčeka na opačnej strane? Čáry-máry a ty, cestička, z môjho domčeka choď ďaleko, ďaleko, bez konca. Ale sa teším, čo nového zase uvidím, keď po nej pôjdem!

Išiel som, išiel, ale zase som nebol spokojný. Hovoril som si: Veď ma už tie moje malé nohy bolia, keď chodím takto po cestičkách bez konca z môjho domčeka na jednej strane aj na opačnej strane. A viete, ako sa volajú tie cestičky, čo pokračujú bez konca z môjho domčeka na jednej aj na druhej strane?

Počúvam, čo mi odpoviete. Áno, tie cestičky sa volajú polpriamky. Majú koniec len na jednej strane, na druhej sú bez konca.
A keď pôjdem z môjho domčeka po oboch cestičkách na jednej strane aj na opačnej strane a zase naspäť cez domček? Po akej cestičke vtedy pôjdem?
Dobre ste odpovedali, že po priamke. Priamka nemá koniec ani na jednej, ani na druhej strane. A viete, čo som našiel, keď som tak po tej priamke chodil? Veľa takých domčekov, ako mám ja. Väčších aj menších. A bývali v nich moji kamaráti, ktorých tiež odkliala víla. Pozrite sa, môžem ich aj pomenovať:

A neverili by ste! Takých maličkých kamarátov, ako som ja, nájdete všade okolo seba, ale nielen na úsečke, polpriamke, či priamke. Ale aj na trojuholníku, pravítku, lopte, jednoducho všade. Sme takí maličkí, že nás nevidíte. To je škoda, pravda?! Nuž, takto ja bývam, milé deti. Mám pekný domček, z neho na jednej strane aj na opačnej strane cestičky bez konca, môžem si po nich chodiť, koľko sa mi páči. A čo nové a zaujímavé uvidím a koho stretnem, o tom vám porozprávam. Dobre?“

Nasledujú matematické hry pre deti:

Budeme sa dobre pozerať okolo seba!!!
Oboznámili sme sa s úsečkou, priamkou i polpriamkami. Pozerajme sa dobre okolo seba a hľadajme, čo by sme mohli takto pomenovať. Napríklad čo nám pripomína hrana školskej lavice? Alebo čo nám pripomína pravítko, ceruzka, hrana školskej tabule? Ak ste odpovedali, že úsečky, bolo to správne. A teraz hľadajte samy ďalej. Napríklad čo nám pripomínajú slnečné lúče? No predsa polpriamky. Začínajú sa na Slnku a potom pokračujú bez konca. A keď si predstavíme napnutý špagát, ktorý by pokračoval bez konca na obidvoch stranách? Ten by mohol znázorňovať priamku.

Viete, deti, akú výhodu má táto hra? Že sa ju môžete hrať všade a nepotrebujete nijaké pomôcky. Len sa musíte opýtať rodičov, učiteľov alebo kamarátov, či ste odpovedali správne.

A teraz už nie ja, ale vy sa dobre pozerajte spolu s kamarátmi alebo s rodičmi okolo seba a hľadajte, čo môžete pomenovať pomocou geometrických pojmov.

Len nesmiete zabudnúť, že úsečka má koniec na jednej aj na druhej strane:

A skúste sa teraz poobzerať a samy povedzte, čo znázorňuje úsečku, polpriamku a priamku. Omnoho zaujímavejšie je to, na čo prídete samy. Pravda?!

(Uherčíková V.: Hravá geometria, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava. 1991 - úryvok a ilustrácie).