Jaroslav Slúčik: "Mrzí ma, že pri rozlúčke s vrcholovou kariérou sme sa nestali majstrami Európy."

Jaroslav Slúčik je niekoľkonásobný majster sveta a Európy vo vodnom zjazde. My sme sa s ním porozprávali o jeho úspechoch, sklamaniach, ale i plánoch do budúcnosti.

Ste mnohonásobný reprezentant vo vodnom zjazde, ktorý vytvoril počas dlhých rokov takmer neporaziteľnú dvojicu s Vladimírom Valom. Aké boli vaše začiatky? Čo vás priviedlo k vodnému zjazdu a kanoistike?

Celkovo k športu, ale aj ku kanoistike, ma priviedla chuť športovať a veľká bojovnosť. Skúšal som rôzne športy, čo mi ostalo doteraz. Som telom aj duchom športovec. Bývali sme pri vode a tá ma vždy lákala. Keď som bol šiestak na základnej škole, v našej škole prebehol nábor na kanoistiku. Vyskúšal som to a uchvátila ma na celý život. V tej dobe všetci jazdili slalom aj zjazd. Nik nerobil rozdiely a môžem sa pochváliť tiež tým, že v slalome som si v roku 1987 odniesol z Majstrovstiev sveta medailu. S Valdom sme sa stretli na vojne v Prahe - Brandýs, no spoločnú športovú cestu sme začali po neúspešných individuálnych majstrovstvách sveta, kde Valdo obsadil 6. miesto a ja 9. Tak sme sa spoločne rozhodli, že na Majstrovstvách Česko-Slovenska v roku 1991 skúsime šťastie v kategórií C2 muži. Bol to dobrý nápad, sadli sme si na spoločnú vlnu a v tejto kategórií dokázali vyhrať až s rozdielom triedy.

Kanoistika ako šport zahŕňa viacero disciplín, vďaka bratom Hochschornerovcom, Michalovi Martikánovi či Elene Kaliskej je známy najmä vodný slalom. Prečo ste sa rozhodli pre vodný zjazd a v čom je pre vás zaujímavejší?

Ako som už povedal, keď som bol mladý a začínal som jazdiť, každý jazdil aj slalom aj zjazd. Nerobil sa rozdiel, bolo to tak dané. Ani ja som nebol výnimkou. V tých časoch, navyše slalom nebol olympijskou disciplínou. Dôkazom toho sú aj dve účasti na dvoch majstrovstvách sveta v slalome a dokonca aj medaila z MS v slalome.  Tá väčšia náklonnosť k zjazdu sa vyvinula až neskôr. Možno aj práve tým, že zjazd i šprint sa jazdí na prírodných riekach, uprostred prírody. Naopak slalom už nie je tak spätý s prírodou. Vodné „ kanály“ sa stavajú v mestách a jazdí sa prevažne na umelých vodách. Na starých dobrých časoch bolo dobré a pekné i to, že MS boli spojené. Takže fungovali jedny majstrovstvá pre slalom aj zjazd. Bol by som rád, keby sa to obnovilo.

Máte vo svojej zbierke dovedna 22 titulov zo svetových a európskych šampionátov. Dá sa povedať, že ste vo svojej športovej kariére dosiahli všetko, čo ste chceli alebo máte ešte nesplnené sny?

Myslím si, že sme dosiahli všetko, čo sme chceli, hoci mnohokrát sme mali na dosah aj ďalší titul. Nedá sa povedať, že by som už nemal sny, ciele, no v súčasnosti som najmä trénerom. Venujem sa mladým, nádejným športovcom a mojím cieľom je vychovať z nich nielen úspešných športovcov, ale rovnako slušných ľudí.

Je niečo vo vašej športovej kariére, čo vás vyslovené mrzí? Niečo, čo ste chceli, ale nepodarilo sa vám dosiahnuť?

Mrzí ma, že v sezóne, keď sme sa lúčili s vrcholovou kariérou, sme sa nestali poslednýkrát majstrami Európy. Teda to, že sme k svojim úspechom nepridali ďalší cenný titul, no vybojovali si len pomyselnú zemiakovú medailu.

Aké sú vaše športové plány do budúcnosti?

Môžem povedať, že som už v športovom dôchodku a žiadne veľké plány vrcholového charakteru nemám. Vodný zjazd mám rád a ostávam mu aj naďalej verný. Spolu s mojím parťákom Valdom by sme sa ešte chceli zúčastniť Majstrovstiev sveta veteránov v roku 2021. No uvidíme, aká bude doba a či sa bude dať. V súčasnosti sa sústredím hlavne na trénovanie mladých, športových talentov. Bol by som rád, keby sa mojim zverencom v blízkej budúcnosti podarilo získať medailu na Majstrovstvách sveta juniorov.

Keď sme pri vašom trénerstve a pri vašich zverencoch. Aký je váš názor na rozvoj mladých talentov na Slovensku. Majú na to vytvorené dostatočné podmienky? Je veľa záujemcov o športové disciplíny, ktorým sa venujete?

Môj názor je, že súčasné podmienky pre šport sú v dnešnej dobe dostačujúce. Dnešná mládež sa dištancuje od športu, deti majú množstvo iných aktivít. Šport si vyžaduje vynaloženie istej námahy, nemálo času i vlastnú aktivitu, to sa mládeži nepozdáva. Samozrejme, existujú výnimky. My v klube máme 5 pokročilejších chlapcov a jedného začínajúceho. Pre mňa je to dostatočný počet. Mám možnosť sa im venovať aj individuálnejšie a myslím, že sa nám zatiaľ darí, hoci stále je čo zlepšovať.

Zdroj foto: Archív Jaroslav Slúčik