Jana Špulerová: Aj na balkóne si viete urobiť minizáhradku a pomôžete vytvárať krajšie prostredie

Európska zelená dohoda má Únii pomôcť dospieť do roku 2050 k uhlíkovej neutralite. V tomto zohrávajú dôležitú úlohu samosprávy. Práve lokálny prístup a angažovanie občanov prispieva k tomu, aby sme zastavili negatívny dopad klimatických zmien.

O význame sídelnej vegetácie a rozumnejšieho plánovania výstavby sme sa porozprávali s vedkyňou a krajinnou ekologičkou, pani Janou Špulerovou.

Naši predkovia dbali na to, aby každá obývaná štvrť mala dostatok zelene. Potom sme podľahli trendu rýchlej výstavby, popri ktorej sa už zabudlo aj na udržanie kontaktu s prírodou. Aký následok to má dnes na životné prostredie?

Zmeny využitia krajiny spojené s narastajúcimi nárokmi na výstavbu, nielen obytných zón, ale aj s tým súvisiacej infraštruktúry, ako je výstavba logistických a obchodných centier, priemyselných parkov a skladových priestorov či dopravnej infraštruktúry majú rozsiahly vplyv na krajinu a jej zložky. Tieto zmeny súvisia jednak so sťahovaním obyvateľstva z vidieka do miest za prácou a zvýšenými nárokmi dnešného človeka na bývanie. Zvyšovanie zastavanosti sídel ide väčšinou na úkor verejných plôch sídelnej vegetácie.

V posledných dvoch desaťročiach sa dynamicky mení aj krajina v okolí veľkých miest, kde dochádza zase k suburbanizácii. Tieto zmeny sú spojené najmä so záberom často najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na rovinách, kde je výstavba najjednoduchšia. Zastavaním plôch sa stráca ich produkčná a ekologická funkcia, tieto plochy sú veľkým problémom pre zadržiavanie vody v krajine a znižuje sa, respektíve aj celkom vytráca, biodiverzita viazaná na sídelnú vegetáciu. Znížená až nulová vsakovacia schopnosť pôdy v zastavanom území spôsobuje lokálne povodne. Zastavané plochy bez vegetácie sa v lete, keď svieti slnko prehrievajú, čo podporuje extrémne prejavy počasia.

Problémy spojené s ochranou prírody, biodiverzity a krajiny majú komplexné príčiny a dlhodobé dôsledky. Aj z tohto dôvodu musíme pri tvorbe politík mať na zreteli rôzne dlhodobé faktory, ovplyvňujúce stav biodiverzity...

Dôsledkami spomínaných zmien využívania krajiny je hlavne pokles biodiverzity, spojený s vymieraním druhov, zhoršovaním stavu biotopov a celkovo stavom životného prostredia. Uvedomujúc si tieto neblahé dôsledky a hrozbu, ktorú môže neuvážené využívanie živej prírody predstavovať, bol na medzinárodnej úrovni podpísaný dohovor na ochranu biodiverzity, ktorý bol podpísaný v Rio de Janeiro v júni 1992. K tomuto dohovoru pristúpilo aj Slovensko.

Cieľom národnej stratégie na ochranu biodiverzity je práve potreba zastaviť jej stratu a degradáciu ekosystémov a ich služieb, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú stav biodiverzity, patria práve zmeny prostredia, ako je fragmentácia biotopov, zmeny vodného režimu, na ktorom sú závislé mnohé biotopy, znečistenie prostredia ako napríklad zhoršenie zdravotného stavu lesov v dôsledku emisií, zmeny klímy, šírenie nepôvodných inváznych druhov a iné.

Nadmerný úbytok voľnej krajiny v okolí miest spôsobuje aj stratu a pokles funkcii a ekosystémových služieb, ktoré poskytujú obyvateľom mesta. Pod ekosystémovými službami si môžeme predstaviť produkciu poľnohospodárskych plodín, priestor pre rekreáciu, regulačné procesy v krajine. Výraznejšie si môžeme uvedomovať význam prírody a dostatok či nedostatok sídelnej vegetácie najmä v tomto období koronakrízy, počas opatrení vo forme obmedzeného pohybu do prírody v rámci okresu. Osobitne to môžeme pozorovať na príklade veľkých miest ako je Bratislava, kde pri vychádzkach do prírody dochádza k veľkej koncentrácii obyvateľstva v dostupných parkoch a priľahlých mestských lesoch.

Dá sa ešte vôbec v súčasnej situácii zabrániť tomu, aby dochádzalo k vysokému prehrievaniu miest? Kde v takejto „betónovej džungli“ nájsť priestor na novú zeleň?

Ak chceme zastaviť alebo aspoň zmierniť tento negatívny trend, tak musíme hľadať nové riešenia. Prvý fakt je, či ešte existuje voľný priestor medzi zastavanými plochami na nové úpravy spojené so zelenými riešeniami a zamedzenie využitia týchto plôch na ďalšiu výstavbu. Pokiaľ to priestorové možnosti dovolia je potrebné aktívne pristúpiť k novým výsadbám do existujúceho zastavaného územia, napríklad výsadba stromových alejí popri cestách a chodníkoch. Tiež sa tu ponúka priestor na revitalizáciu zdevastovaných alebo nevyužitých plôch na miestach bývalých podnikov, čo by mohlo byť spojené s tvorbou novej kvality verejných priestorov, zvyšovaním podielu vegetácie v prírodnom i urbánnom území, ako tiež prípadné odstránenie niektorých environmentálnych záťaží, čo môže priniesť synergický efekt pre skvalitnenie života miest a obcí.

Akým spôsobom to dokáže ovplyvniť bežný človek? Čo môže urobiť, pokiaľ žije v bytovke, aby trošku prispel k tomu, že sa do mesta dostane viac zelene?

Ak má človek balkón, môže si tam vytvoriť minizáhradku. Či si tam vloží stromček v kvetináči alebo okrasné kvetiny, alebo zasadí nejaké bylinky či zeleninu, môže mu to priniesť radosť i úžitok. Toto som pozorovala aj minulý rok ako jeden z prínosov, ktoré nám priniesla koronakríza. Mnohí ľudia začali pestovať na balkóne a okrem toho, že si mohli priamo pochutnať na vypestovaných plodoch, sa so svojou úrodou často pochválili radi aj na sociálnych sieťach. V posledných rokoch si stále väčšiu popularitu získavajú plochy pre komunitné záhrady. Možno hľadať iné možnosti, povedzme či je pri bytovke nejaká predzáhradka alebo iné nevyužívané plochy, ktoré by bolo možné oživiť.

Zrejme nie je úplne jedno, čo sa do takýchto oblastí vysadí. Ako by mali vyzerať naše záhradky či parky, aby sme tým pomohli ekológii a klíme?

Ak je naším záujmom zvýšiť kvalitu životného prostredia, pri návrhu výsadby do záhradky, či parku treba prihliadať aj na miestne pomery prostredia a nároky jednotlivých druhov na veľkosť a polohu plochy, nároky druhov na svetlo, vodu, pôdu, citlivosť na emisie. Tiež na účel, či pôjde o okrasnú kvetinovú záhradu, alebo je tam dostatok priestoru aj na výsadbu drevín. Hovorí sa, že pralesy sú pľúcami planéty a v prenesenom význame si môžeme ešte viac uvedomovať, že stromy, kríky či trávne porasty sú pľúcami mesta.

O význame drevín v krajine bolo už toho popísané veľa, všeobecne zhrniem, že zlepšujú ovzdušie, zmierňujú a zlepšujú klímu, znižujú hluk a veternosť, zlepšujú pôdne podmienky, zadržiavajú vlahu, zvyšujú biodiverzitu, stromy upokojujú, zároveň dopĺňajú energiu, obnovujú fyzické aj psychické sily človeka. V poslednej dobe sa dáva dôraz aj na vytváranie záhonov pre opeľovače, tak mne osobne poskočí srdce pri pohľade na krásne pestrofarebné záhony s kombináciou tak drevín ako aj rôznych kvitnúcich druhov bylín. Tieto porasty sú potešením pre oko, naše pľúca, a tiež tvoria unikátne prostredie pre rozličné druhy rastlín a živočíchov a ich biodiverzita môže byť vyššia, než vo voľnej krajine.

Môžete odporučiť konkrétne rastliny alebo dreviny, ktoré sú vhodné do takéhoto prostredia? Ktorým druhom by ste sa naopak vyhli?

Pri výsadbách drevín by som odporúčala uprednostniť, ak je to možné, domáce a medonosné druhy, ktoré znášajú extrémy sídelného prostredia, a to predovšetkým s nízkymi nárokmi na zavlažovanie. Ak mám pridať nejaký typ, že by ste si chceli zasadiť nejakú drevinu aspoň do črepníka alebo do predzáhradky, ktoré lepšie znášajú horúčavy a tiež sú odolnejšie voči mrazom, tak to môžu byť borievka, kosodrevina, tis alebo borovice. Z listnatých druhov to môžu byť driene, dráč, rakytník, arónia, prípadne okrasné jablone a lipy. Z kvitnúcich druhov bylín to môžu byť dúška tymiánová alebo materina, šalvie, pamajorán obyčajný, margaréta poľná, alebo niektoré cibuľové trvalky.

Čomu sa vyhnúť? V parkoch a záhradách sa často uplatňujú okrasné nepôvodné druhy, ktoré tu boli privezené práve kvôli ich dekoračným vlastnostiam. Niektoré z nich sa v nových podmienkach začali správať úplne inak ako na pôvodných stanovištiach a ich správanie možno označiť ako invázne. Tieto druhy predstavujú ohrozenie pre naše pôvodné druhy, často produkujú veľké množstvo semien, ktorým na uchytenie stačí niekedy malá škára na chodníku. Rastom a hrubnutím koreňov môžu deformovať chodníky, často ich kvetenstvá sú aj silné alergény. Medzi takéto druhy možno zaradiť dreviny ako pajaseň žliazkatý, beztvarec krovitý, kustovnica cudzia, javorovec jaseňolistý a iné. Podobne nevhodné sú alergénne druhy s rôznym stupňom alergizujúcej agresivity. Medzi silné alergény patria jelše, liesky, brezy, duby, hrab, buk.

Problémy zhoršujúceho sa stavu životného prostredia sa ale nedajú vyriešiť iba výsadbou zelených plôch. Akými ďalšími spôsobmi možno prispieť k skvalitneniu životného prostredia?

Hľadanie nových možnosti ako zlepšiť existujúcu kvalitu obytných zón, kde by sa mohol zvýšiť podiel zelených plôch a vodných prvkov v rámci sídel, môže byť spojené s revitalizáciou zastavaných plôch, formou zelených striech a fasád, tvorba dažďových záhrad popri chodníkoch, či využitie mobilnej vegetácie pri zastavaných plochách. Pekným príkladom na území Bratislavy je aj obnova električkových tratí, kde popri technickej inovácii, sa premenili na zelené záhony alebo trávniky. V neposlednom rade, čo by mohlo prispieť k zmierneniu klimatických zmien, je aj uplatňovanie princípov zelenšieho nízkouhlíkového hospodárstva s využívaním nových technológií a na prírode založených riešení, ktoré by viedlo k zlepšeniu kvality ovzdušia, vody a menšiemu tlaku na ekosystémy ako zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, prechod na alternatívne pohony, zvyšovanie environmentálneho povedomia populácie spojené so znižovaním výroby, spotreby a minimalizovaním produkcie odpadov.

Čo by mali urobiť predstavitelia veľkých miest? Ako môžu pomôcť svojim obyvateľom po ekologickej stránke?

Samosprávy môžu usmerňovať zástavbu v krajine pomocou územného plánovania. V roku 2009 bola spracovaná Inštitútom urbanizmu a územného plánovania URBION aktualizácia Štandardov minimálnej vybavenosti obcí, v ktorej boli vyjadrené štandardy pri jednotlivých kategóriách zelene. Tieto zahŕňajú charakteristiky ako množstvo, rozloha zelene, dostupnosť zelene, podiel vegetačných plôch, percentuálne vyjadrenie pomeru plôch vegetácie a celkovej plochy, podiel pokrytia drevinami, priemerná priepustnosť vyjadrená súčtom priepustnosti plôch podľa jednotlivých typov povrchov na danej ploche. Ekologicky vyvážené sídlo by malo charakterizovať viac ako 40 až 60-percentný plošný podiel zelene. Priemerná potreba zelene pre zastavané územie sídelného útvaru sa pohybuje okolo 75 m2 na obyvateľa. Nové rozvojové plochy by bolo vhodné umiestňovať predovšetkým do opustených areálov, tiež pri schvaľovaní výstavby navrhovať nutné kompenzačné opatrenia, ktoré môžu prispieť k zmierneniu odtoku vody a zadržiavaniu vody v krajine. Pozornosť je treba venovať i starostlivosti a prírode blízkej údržbe sídelnej vegetácie.

Akých najväčších chýb sa dopúšťajú, či už oficiálni predstavitelia alebo obyčajní ľudia, a práve preto škodia nášmu ekosystému?

Najväčší problém dnešnej doby vidím v narastajúcom konzumnom spôsobe života, rastú nároky na bývanie i dopravu, ľudia uprednostňujú osobný krátkodobý prospech bez uvedomenia si rizík, ktoré so sebou tento spôsob života so sebou prináša. Ak necháme zastavať každú nevyužívanú plochu, ťažko o pár rokov hľadať priestor pre nové parky. Súčasná koronokríza nás zrejme trochu pozastavila, aby sme sa začali viac zamýšľať, nad spôsobom nášho života, kvalitou prostredia, v ktorom žijeme a otázka je, či nás to posunie niekam, aby sme sa začali správať zodpovednejšie.

Novým trendom v mestách sú zelené strechy na bytovkách, kde sa buď vysadia trávniky alebo je vytvorená tzv. susedská záhradka. Dá sa týmto spôsobom premeniť akákoľvek rovná strecha, alebo si to vyžaduje rozsiahlejšiu prestavbu?

Pri inštalácii zelenej strechy je dôležitá jej technická pripravenosť, čiže pri existujúcej streche je potrebné posúdiť jej statiku a preverenie kvality hydroizolácie. Zelenú strechu je možno vytvoriť na plochej, ale aj na šikmej streche. Z hľadiska vegetácie sa delia na extenzívne alebo intenzívne zelené strechy. Extenzívne zelené strechy menej zaťažujú strešnú konštrukciu a nevyžadujú si ďalšiu údržbu. Pokiaľ sú plánované väčšie strechy na využívanie a trávenie voľného času, majú charakter intenzívnej zelenej strechy, kde je trávnik, resp. kvetinové či zeleninové záhony potrebné pravidelne udržiavať.

A čo ďalšie výhody plynúce pre majiteľov domov, ak je reč o takýchto zelených strechách?

Zelené strechy zabraňujú prehrievaniu objektu, tak môžu znižovať náklady na klimatizovanie alebo v zimnom období na vykurovanie objektov. Výrazne posilňujú mikroklimatickú funkciu, reguláciou  čiže znížením teploty ovzdušia v okolí objektu, zvýšenou tvorbou kyslíka, zadržaním dažďovej vody. Majú tiež ochrannú funkciu, tým že prispievajú k ochrane strešných vrstiev a zabráneniu poškodenia strešnej izolácie prostredníctvom UV žiarenia. V konečnom dôsledku vytvárajú biotopy pre mnohé druhy užitočného hmyzu a opeľovače, zvyšujú samozrejme estetickú hodnotu zastavaných plôch.

Aké mesto alebo krajinu by ste dali Slovákom za vzor v ich prístupe k biodiverzite?

Mne sa páči kanadské mesto Vancouver, ale ešte som tam nebola.

Čo nám reálne hrozí, ak povedzme v horizonte desiatich rokov nezmeníme vlastné správanie?

Rôzne štúdie a hodnotiace správy na medzinárodnej úrovni sú do značnej miery alarmistické a poukazujú na neudržateľný vývoj v oblasti biodiverzity a zmeny klímy. Zmeny klímy spojené s extrémami počasia môžeme pozorovať aj dnes – pretrvávajúce obdobie sucha, intenzívne dažde a následné povodne, sprevádzané premnožením komárov. Z hľadiska biodiverzity sú to hrozby spojené s vymieraním druhov, zhoršovaním stavu ekosystémov, šírením inváznych druhov. Pri vegetácii dochádza k posunu fenologických fáz, predlžuje sa peľová sezóna, čo je sprevádzané ohrozením zdravotného stavu, zvýšenou chorobnosťou, nárastom alergií. V súvislosti s otepľovaním by som spomenula rozširovanie areálu kliešťov. Pokiaľ v nedávnych rokoch bol areál rozšírenia viazaný iba na najteplejšie oblasti Slovenska, dnes sú bežné aj v horských oblastiach.

Aby som to neskončila tak pesimisticky, pozitívne je, že sa viac začína o týchto otázkach hovoriť a rozmýšľanie o budúcnosti nám umožňuje skúmať rôzne alternatívy a hľadať riešenia. Veľmi inšpiratívnou v tomto prípade bola pre mňa spolupráca s Slovenskou agentúrou životného prostredia a Ministerstvom životného prostredia na Scenároch pre prírodu do roku 2050. Predkladané scenáre nie sú predpoveďou budúcnosti, ale predstavujú skôr možné vývojové trajektórie pre prírodu Slovenska, ktorú môžeme naším konaním v súčasnosti a predvídavým plánovaním spolutvoriť a dôkladnejšie sa na ňu pripraviť. I keď scenáre nenaplníme, niektoré negatívne trendy možno zmenou správania aspoň spomaliť...