Ivanka a Vladko Klimčákovci: "Chceme ukázať našim deťom, že veci sa dajú robiť aj inak."

Ivka a Vladko Klimčákovci sú zakladateľmi značky ALIMONTE, ktorá prináša detský nábytok s Montessori prvkami. Na začiatku ich podnikania stála výzva vyrobiť postieľku pre vlastnú dcérku.

Odvtedy vybavili nejednu slovenskú izbu a čoskoro prinesú na trh aj vlastný, autorský model detskej postele Alica. Pred pár týždňami nám poskytli exkluzívny rozhovor.

 

Ivka, ty máš umelecké vzdelanie. No čo tvoj manžel?

V: Môj jediný kontakt s umením bol na základnej umeleckej škole. Skončil som drevársku školu. :-)

Manželka umelkyňa, manžel drevár. Ako prišiel nápad začať vyrábať detský nábytok?

I: Je to trošku komplikovanejšie. Vladko chodí normálne do práce. Je to stály príjem a istota. Mohli sme sa do podnikania pustiť naplno, no potrebujeme mať aj finančnú zábezpeku. Bez toho by sme nemohli fungovať. Založenie našej spoločnosti prišlo spontánne.

V: Už od strednej školy som chcel mať vlastnú dielňu. Vždy som vedel, že raz budem stolár. Hneď po škole som tak začal robiť stolárčinu, no dostal som sa do zlého kolektívu a sekol som s tým. Venoval som sa niečomu odlišnému, pracoval v iných profesiách. Trošku neskôr prišla nová príležitosť a opäť som sa k stolárčine vrátil. Nebolo to však nábytkárstvo ako teraz, ale skôr stavebné stolárstvo - okná a dvere. Tým, že som mal vždy v sebe ambíciu vlastniť dieľňu, a vedeli sme, že sa narodí dcéra, prvé, čo nám napadlo bolo: “Urobme nejakú postieľku.”

Detská izba je dnes pre rodičov dôležitá, o tom tiet pochýb...

I: Dnes sa rodičia snažia urobiť v detskej izbe niečo pekné. Už nechcú tradičné veci. Nehľadajú klasické postele vo veľkoobchodoch. Chcú drevo, rôzne farby, atypickejší dizajn. U nás to začalo domčekovými posteľami, ktoré v súčasnosti dosť fičia. Aj my sme chceli vyrobiť niečo obdobné pre našu dcéru. Dobrý výsledok sme si nechceli nechať pre seba, ale rozšíriť ho medzi ľudí.

 

Nápad teda začal priamo u vás doma - v detskej izbe.

V: Úplne prvý projekt bola postieľka pre moju sestru. Vtedy sme si povedali, že výsledok nafotíme a následne zavesíme na internet.

I: A že skúsime vychytať chybičky, nájsť zlepšováky.

V: Je rozdiel venovať sa stavebnej a samotnej nábytkárskej činnosti. Človek si môže myslieť, že vie opracovať drevo, napredovať a získavať skúsenosti je však nevyhnutné. Vyskúšali sme prvú postieľku, ďalšiu zas doma. Ivka ich nafotila, spropagovala a začali sme uvažovať, pod akým názvom sa prezentovať.

Názov ALIMONTE ste zložili z dvoch slov - ALI ako Alica (meno dcéry) a MONTE ako odkaz na Montessori pedagogiku.

I: V dobe, keď sa narodila dcéra, bolo Montessori veľmi populárne. Bola som aj na kurzoch a tento výchovný štýl sa mi veľmi zapáčil. Preto sú aj naše domčekové postieľky v Montessori štýle - blízko pri zemi. No napríklad Vladko vie, prečo nemôžu byť úplne na zemi. Je to z praktického hľadiska - matrac sa musí vetrať, inak by sa spolu s podlahou znehodnotil. Názov ALIMONTE spolu ladil, a myšlienka šla ruka v ruke s naším nábytkom.

Ako sa dá prepojiť nábytok a Montessori?

I: Montessori je založená na dostupnosti všetkého. Dieťa potrebuje predmety vo svojej veľkosti, aby bolo úplne samostatné - stôl, stoličku, posteľ, na ktorú dokáže vyliezť. Napríklad skrinky - potrebuje dosiahnuť na hračky. Dostupné veci mu umožnia, aby a o seba dokázalo postarať.

V: Nábytok má určitú psychológiu - na čo je určený, na čo má slúžiť. Na Slovensku je silný nábytkársky priemysel a dlhá tradícia. Nikdy sa tu ale neriešil dizajn a psychológia nábytku. To znamená vplyv na človeka. Ak sa aj niečo riešilo, bola to bezpečnosť. Neriešil sa však problém, ako môže dieťa nábytok využiť, respektíve či ho vo vývoji podnecuje. Keď sme sa zamysleli nad tým, čo učí Montessori - jednoduchosť a hravosť, vedeli sme, že je potrebné vymyslieť prvý, s ktorými by dieťa pracovalo. Napríklad dosku, kde by odkladalo oblečenie. Aby sa hrou učilo samostatnosti.

Aké prvky ste vložili do nábytku, ktorý v ALIMONTE ponúkate?

I: Nábytok by mal byť jednoduchý, nie veľmi farebný. Dieťa by sa malo cítiť ako v prírode, mali by prevládať prírodné farby, aby nemalo násilne vnútené predstavy. Prvok, ktorý sme vložili my, je zvieratkový motív, typické sú naše ušká. Tie sme dali napríklad na tabule a mojkáčikové vankúše. Naďalej by sme chceli pridávať prírodné prvky ako zvieratká, les, ktoré deti milujú.

 

Čím je ešte ALIMONTE nábytok charakteristický?

V: V prvom rade ide o kvalitu. Nevyrábame stovky kusov, ale iba niekoľko postieľok mesačne. Takýto nábytok kupuje dospelý človek, ktorý vie, čo chce. Bezchybný, estetický a kvalitný tovar. Dobre spracovaný materiál s prvkami bezpečnosti. Naše postieľky zatiaľ nenesú úplne náš rukopis. Máme nápady, plány, ale je to náročné.

V čom bude váš dizajn iný, ak to nie je výrobné tajomstvo?

V: Výrobné tajomstvo to nie je. Chceme dostať do postieľky svoj rukopis. Aby bola funkčná a bola ústredným bodom izby. Aby prvé, čo človeka zaujme, keď vojde do detskej izby, bola práve táto posteľ. Napríklad Ivanka robila pre Alicu izbu v štýle les. Rozmýšľame aj nad chlapčenskými a dievčenskými verziami postieľok.

Takže sa plánujete zamerať na autorský kúsok nábytku?

I: Je to náš krok k tomu, aby sme nerobili len domčekové postele, ktoré sú už na trhu pomerne obľúbené. Ľudia začínajú premýšľať, čo bude s posteľou o 15 rokov. Drevená posteľ je konštrukčne pevná, drevo má doživotnú záruku. Dieťa skôr či neskôr vyrastie, pôjde na internát a doma bude minimálne.

V: Je to vec názoru. Mali sme zákazníka, ktorému sme robili detskú postieľku s ohrádkou. Mal požiadavku, aby bola čo najkvalitnejšia. Vyrobil som ju tak, aby ju mohli používať aj vnúčatá. Zákazník si za ňu zaplatil, hoci na internete by zohnal možno o polovicu lacnejšiu. On však vyhlásil: “Toto bude kus, ktorý sa zdedí.” Ak si kúpime drahý drevený výrobok, poslúži nielen deťom, ale po desiatich rokoch ho môžeme darovať niekomu v rodine či predať. Zákazníci zaplatia za vec, ktorá môže slúžiť ďalej.

Vnímajú dnešní mladí rodičia túto tradíciu dedenia?

V: Kedysi bol nábytok drahý, ale ľudia ho kupovali s vedomím, že ho budú využívať aj ich vnúčatá. My sme takto vytvorili prvú postieľku pre dcéru. Našli sme ju na internete za desať eur a mala už 50 rokov. Obrúsil som ju, nalakoval, dotvoril striešku a bola z nej dobrá postieľka. Dnes je väčšina ľudí naučená spotrebovať. Kúpim, urobím si radosť, kúpim, urobím si radosť a stále dookola. Málokto premýšľa ekologicky - kúpiť si niečo poriadne, nie vec za dva, tri roky vyhodiť.

 

Akí sú vaši zákazníci?

V: Spokojní.

I: Snažíme sa komunikovať priateľským spôsobom, zákazníci sú za to vďační. Nepríjemných zákazníkov sme ešte nemali. Momentálne nás s nimi spájajú najmä sociálne siete, zo začiatku to boli aj dobré referencie. Čo ma zamrzí, je, ak zákazníkom dodáme ponuku podľa požiadaviek, a oni sa už neozvú, ani nepozdravia. Pritom nám vôbec nevadí, ak by povedali: “Nie, neprosím si, vysoká cena.” Lenže pre nás je to dôležité. Vieme, čo máme robiť inak, na čo sa zamerať.

Kam chcete ďalej posúvať ALIMONTE?

V: Chceme sa dostať do štádia, keď budeme mať v ponuke zopár výrobkov, ktoré sú jednoduché na výrobu, budú sa páčiť, a ktoré nás veľmi nezaťažia časovo. Také, ktoré sú efektné, za prijateľnú cenu, ako naše knižnice a tabuľky. Radi by sme postupne robili celé izby na zákazku. Teraz sme napríklad vyrobili dcérke skriňu, ktorá je navrhnutá tak, aby Alica dosiahla na všetko oblečenie na vešiaku. Má k nej schodíky, zábranu, môže si sadnúť do okna. V budúcnosti by sme sa radi orientovali aj na takúto zákazkovú výrobu, keď si zákazník povie: “Nadizajnujte izbu od maľby na stene až po konkrétne herné prvky.”

I: To by sa nám veľmi páčilo - tvoriť detské izby plné zázrakov.

Detská izba predstavuje veľký kus nášho detstva.

I: Môj otec nám postavil naše detské izby, ktoré boli celé z dreva. Dal do toho všetko, hoci v rukách nemal remeslo. Vždy si rada spomeniem na to, čo pre nás urobil, ako sa snažil. Veríme, že aj Alica ocení našu prácu, že sme chceli vytvoriť priestor, ktorý bude len jej.

Ako sa pri vytváraní detskej izby rozhodovať ekologicky?

V: Ľudia si majú možnosť vybrať, no treba pozerať aj na ekologickú stránku veci. Drevo zo Slovenska, ekologická farba. Je pekné kúpiť si vec za päť, desať eur, ale aký to má príbeh, keď príde v kamióne z Číny a ďalšie štyri ležia niekde potopené v mori? Keď riešim materiál, preferujem slovenského výrobcu. Tu idem do obchodu, porozprávam sa s výrobcom, ktorého poznám, a ktorý zo svojej práce žije.

I: Pri výrobe vždy myslíme na to, aby bol nábytok generačný. 

 

Ako je to so slovenským drevom - je to naozaj ekologický materiál?

V: Drevo, ktoré sa používa v priemysle, je ťažené z lesa, ktorý je na to určený - z hospodárskeho lesa. To nie je drevo z TANAP-u. Materiál, ktorý využívame, sú preglejky, škárovky, borovicové drevo.

I: Už sme vyrábali aj detskú postieľku z jaseňa - to je krásne drevo.

Ako prebieha celý proces výroby nábytku?

I: Veľa vecí si kreslím ja, no veľa sa aj inšpirujem. Stále pozeráme na funkčnosť. Nemá zmysel vyrobiť niečo, čo je len pekné.

V: Pred výrobou riešime detaily. Napríklad, vežu pre deti prispôsobíme výške kuchynskej linky. Po zaplatení máme dva týždne na výrobu. Niektoré výrobky trvajú krátko. Povedzme, poličku robíme z preglejky, pretože sa nám páči dizajn hrany. Je pevná, nepoškodí sa, takže sa nebojíme, že nám praskne. Najzložitejšia je práve povrchová úprava.

I: Pri poličke trvá príprava surového materiálu deň až dva, ale natieranie trvá ďalšie tri dni, kým všetky vrstvy uschnú.

Je u nás podnikanie náročné?

Náročné bolo založiť dielňu. Ak chce človek fakturovať, teda, že vyrába produkty, musí ju mať. Zariadiť všetky povolenia, bezpečnosť, hygienu. To nás dlho brzdilo. Teraz nás čaká veľa investícií do vybavenia. Na druhej strane podnikanie umožní človeku žiť si svoj život, nie byť niekde v zamestnaní a v presne stanovenom čase.

Bolo ťažké si dielňu vybudovať?

V: Trvalo nám dlho dopracovať sa s dielňou na nejakú úroveň. Ak strávim pri výrobe postieľky 50 hodín, tak sa mi pre euro zárobku na hodinu neoplatí pracovať. Preto sme zarobené peniaze investovali do vybavenia a teraz plánujeme urobiť prvý prototyp pre posteľ ALICA. Tá bude vyslovene o našom nápade. Nebude slúžiť len na spanie, ale bude pevnou súčasťou izby, kde sa bude dieťa hrať, sadne si, začne sa venovať podnetným veciam, čítať si.

Je cena to hlavné, prečo 100 ľudí ide do Ikey a jeden za súkromným výrobcom?

I: Dobrá otázka. Pokiaľ ide o cenu, na Slovensku treba ešte robiť osvetu v zmysle, koľko stojí výrobok z kvalitného dreva a podobne.

V: Vec, ktorú odmietam, je deformovať trh. Vážim si svoju prácu, a ak sa nenájde nikto, kto by za ňu zaplatil, budem robiť niečo iné. Najhoršie je, keď si človek prestane vážiť prácu. Kvantum ľudí sa mi sťažuje, že príde remeselník, robí za pár eur na hodinu a oni sa divia, že nepodáva výkon. Ak chceme udržať kvalitu, nemôžeme ísť pod cenu, a bolo by to tiež nezodpovedné voči iným stolárom.

I: Práca s drevom vyžaduje čas a investíciu. Nábytok sa musí vybrúsiť, potom nalakovať, opäť vybrúsiť, jedna povrchová úprava, druhá, nakoniec zalakovať. Pri farebných nábytkoch sa musí pridať lak na zafixovanie. To trvá tri aj štyri dni a nábytok ešte musí zaschnúť.

V: Človek môže dať cenu, akú chce. No musí ju vedieť odôvodniť.

 

Zostáva vám popri podnikaní aj voľný čas?

V: V nedeľu sa snažím byť doma, aby som si užil aj babinec.

I: Keď mám Alicku v škôlke, snaží sa robiť v dielni, dokončovať veci. Popri tom robím svoje projekty, fotím.

Ivka, baví ťa ako ženu práca v dielni?

I: Úplne.

V: Na Vianoce dostane novú brúsku. :-)

I: Naozaj ma to fascinuje, baví, hlavne tá vôňa dreva.

Ty máš ale aj iné projekty...

I: Svoje, autorské. Projekt Som turista mám od vysokej školy, už sme dali kresby do väčších rozmerov ako potlač tričiek, printov. Tu nás posúvajú hlavne sociálne siete, no treba sa im venovať na 100%.

V: Večer desať hodín, tabuľka a chystáš posty.

I: Uvidíme, do akého bodu to budeme stíhať sami, a keď budeme musieť niekoho najať.

Baví vás táto podnikateľská cesta?

V: Nešiel som do podnikania s tým, že zo mňa bude milionár. Tu ide prvom rade o sebarealizáciu, zhmotnenie myšlienky, a práca na tom, čo človeku prináša uspokojenie. To, že človek z toho má peniaze, je len čerešnička na torte. Ísť večer spať s pocitom, že si urobil niečo, čo tu bude ešte dlho, je pre mňa to najlepšie.

I: Je to iné ako prísť domov z práce a nič nerobiť. My obaja sme s tým neboli stotožnení. Tým, že Vladko je stolár, vie pracovať s drevom, a môj otec sa snažil robiť nejaké veci z dreva, tiež sa mi to páčilo. Je to vec do budúcna - ukázať našim deťom, že veci možno inak. Ak má človek chuť či nápad, netreba sa báť. A je rovnako dôležité, aby naša Alica videla, že sa snažíme niečo zmeniť.

Ďalšie informácie i fotografie výrobkov nájdete TU.