Ilustrácie v mojom živote

Ilustrácie v mojom živote

24.09.2020 | Mgr. Martin Kellenberger | Nikoleta Laškotiová

Ilustrátor, grafik a maliar Martin Kellenberger už počas štúdia na vysokej škole ilustroval detské časopisy, neskôr pôsobil ako výtvarný redaktor aj vysokoškolský pedagóg. Ilustroval množstvo kníh pre deti od slovenských i zahraničných spisovateľov.

 

Pozrime sa na Vaše detstvo a na začiatky. Váš otec Ľubomír bol grafikom a ilustrátorom.
 
Bol to práve on, ktorý Vás viedol k výtvarnému umeniu?
Ako začala Vaša umelecká cesta?

 

Ako asi každé dieťa som rád kreslil, ale rád som hral aj futbal a hokej. Otec bol veľmi tolerantný a zaneprázdnený, ale našiel si čas mi niečo nakresliť, ak som ho o to požiadal. Zapísal ma na výtvarnú školu, vtedy ľudovú školu umenia - v súčasnosti ZUŠ-ka. Vedel, že mi to neublíži a možno ma to bude baviť. Potom boli ešte iné školy, ale už som kresliť neprestal...

 

 

Pôsobili ste ako výtvarný redaktor vo vydavateľstvách Tatran a Mladé letá, 12 rokov ste vyučovali výtvarné umenie na Fakulte architektúry STU ako vysokoškolský pedagóg a absolvovali ste množstvo domácich i zahraničných výstav. V súčasnosti ste výtvarníkom v slobodnom povolaní. Viem, že svoju prácu milujete a umením žijete svoj každodenný život.

Na ktorú umeleckú etapu alebo etapy vo svojom živote najradšej spomínate?

 

Všetko so všetkým súvisí. Každá životná etapa mi niečo dala i vzala - ako to už býva. Vo vydavateľstvách som sa veľa naučil. Mal som skvelých kolegov a práca s knihou bola na vysokej úrovni. Keď som sa potom dostal na voľnú nohu – ako sa nazýva práca výtvarníka v slobodnom povolaní – začal nový život. Ako keď loďka vypláva z prístavu. Sám navigujete a ste za všetko zodpovedný. Mať prácu, objednávky, pracovať kvalitne a dodržiavať termíny. Byť v profesijných združeniach, zúčastňovať sa výstav i súťaží či pracovať vo výtvarných komisiách. A, samozrejme, rodina – tá je veľmi dôležitá. Voľná noha je najťažšie a najkrajšie obdobie pre výtvarníka, a tak to bolo i u mňa. Potom prišla ďalšia etapa. Pôsobil som ako vysokoškolský pedagóg na výtvarnej katedre Fakulty architektúry. Nové skúsenosti, univerzitný život, kolegovia a krásne maliarske plenéry. Po dvanástich rokoch mi čosi zašepkalo „už stačí“ a ja som poslúchol a odišiel späť na voľnú nohu.

 

 

Ilustrovali ste obrovské množstvo kníh od slovenských, ale aj zahraničných autorov. Konkrétny text, z ktorého následne vznikne kniha musíte mať určite načítaný veľakrát.

Ako prebieha celý proces ilustrácie? A kde beriete inšpirácie?

 

Ilustrácia je špecifický výtvarný prejav. Treba dobre čítať, pochopiť text. Hľadať čo najvhodnejší výtvarný výraz, štylizáciu, typologizáciu hrdinov. Povedal by som, že treba nájsť vo svojom duchu výtvarný sprievod knihy. Najdôležitejšie momenty, udalosti, hlavných hrdinov. Samozrejme, závisí to od typu knihy a od žánru. Realistická kniha musí byť ilustrovaná realisticky, i keď môžete zvoliť primeranú štylizáciu. Inšpirácia sa nazýva Múza. Je to veľká pani ako matka zem.


Čo najradšej na kresbu a maľbu používate (farbičky, pastelky, akryl,...)?

 

Používam všetky klasické techniky: perokresbu, kolorovanú perokresbu, ceruzky, akvarel, temperu, akryl a aby som sa nenudil, použil som už aj fixky.

 

 

Získali ste niekoľko ocenení za Vašu prácu a boli ste nominovaný na najvýznamnejšie svetové ocenenie pre tvorcov detských kníh - Cenu Hansa Christiana Andersena.

Jestvuje ocenenie vo Vašom živote, ktoré si najviac vážite?
Alebo čo Vás napĺňa radosťou?

 

To je ťažko povedať, človek to nerobí pre ocenenia. Aj keď ocenenie si vážim. Maliar maľuje obrazy, robí grafiku, ilustruje knihy, má z toho radosť a keď majú z toho radosť aj iní návštevníci výstav, čitatelia kníh, deti, tak sú to najväčšie ocenenia. Samozrejme, je to aj úžasná energia vynaložená umelcom. O tom ľudia veľmi nevedia. Neťaháte zubami kamión, ale je to niečo podobné. Spätná väzba je veľmi fajn, tá pozitívna. Aj negatívna, ak by sa umelec sám zhovaďoval. Preto by človek mal robiť umenie a nie hovadiny, a tak je to aj s cenami.

 

 

Z môjho pohľadu je umenie nekonečné a má mnoho rôznych podôb. Ste človekom, ktorý celý život robí to, čo ho baví a napĺňa.

Ako by ste inšpirovali ľudí, ktorí majú blízko k umeniu, ale zatiaľ nenašli svoju vlastnú umeleckú cestu?
Čo by ste im odkázali, aby boli úspešnými vo svojom povolaní?

 

Nikto nevie, či bude alebo môže byť úspešný, pokiaľ to sám neskúsi. Predovšetkým to musí sám cítiť, že chce niečo nové vytvoriť a má na to. Dobrá príprava a milovať svoju prácu – to je dôležité. A vydržať námahu s tým spojenú. Byť kritický, mať odstup a vedieť si aj povedať „toto nie je správna cesta“ a hľadať novú. Byť pracovitý a húževnatý, nekopírovať, ale sám hľadať motív a výraz a štylizáciu. Byť originálny, ale nie trápne originálny. Nevzdávať sa. Usmiať sa.