Horehronský poklad, zapísaný v UNESCO. Viete, o ktorom je reč?

Pre horehronské obce je príznačný ľudový viachlasný spev. Ten sa radí k jedným z viacerých, stále živých prejavov tradičnej ľudovej kultúry. Postupne sa stal aj miestnym fenoménom. 

Spev patrí k bohatstvu po našich predkoch, uchovávame ho predsa z generácie na generáciu. Dnes ho možno označiť za jednu z najvýraznejších a najtrvácnejších tradícií regiónu Horehronia.

Horehronský viachlasný spev bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2017.

Horehronie je etnografický región na strednom Slovensku, geograficky vymedzený oblasťou pri prameni Hrona na jednom a mestom Brezno na druhom konci. Jeho osou je horný tok danej rieky. Ide o jednu z najmalebnejších častí krajiny, charakterizuje ju nielen bohatá kultúra a tradície, ale i rozmanité prírodné krásy. Majestátne ihličnaté stromy sa tiahnu dolinami, na ktoré je úchvatný pohľad. Obyvatelia narodení v tomto kraji sú s ním úzko spätí a patrične naň hrdí. Horehronská príroda je krásna, divoká a nespútaná. Spev sa tu stal súčasťou identity miestnych ľudí. Treba tiež poznamenať, že horehronský spev nie je príznačný len pre mužov, no aj ženy.

Ako sa spev formoval

Dôležitú úlohu v ľudovej vokálnej kultúre zohrávali hlavne prírodné podmienky. Spievalo sa predovšetkým v prírode, pri prácach na lúkach, kosení trávy alebo v horách pri rúbaní dreva, čo ovplyvnilo formovanie spevu. Typické sú intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky, či dobre počuteľné viachlasné súzvuky. Tradícia tohto typu spievania je spojená s valašsko-pastierskym spôsobom života, keď bolo územie regiónu dosídľované na základe valašského práva v 14. až 17. storočí. Ľudovú kultúru Horehronia značne ovplyvnila i duchovná pieseň. Viachlasný spev môže byť spievaný minimálne tromi interpretmi, na Horehroní sú nimi neraz veľké zoskupenia štyroch desiatok spevákov.

Na Kráľovej holi

Z hľadiska interpretácie a tvorby tónu sa horné, horehronské obce odlišujú od dolných. Stal sa charakteristickým pre dediny Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Horehronským viachlasným spevom je interpretovaná aj jedna z najznámejších ľudových piesní Na Kráľovej holi, ktorá sa stala neoficiálnou slovenskou hymnou. Skladba sa preslávila vďaka filmu Zem spieva z roku 1933, režíroval ho Karol Plicka. Pre jeho potreby urobili i menšiu zmenu v texte piesne, ako ju poznáme dnes. V pôvodom texte sa v prvej slohe spieva „vrch stromu naklonenom do Šumiackej zemi“, avšak vo filme je už reč o zemi slovenskej. Podľa legendy text piesne vymyslel vojak zo Šumiacu, bojujúci na ruskom fronte. Keď ho nepriatelia postrelili uvedomil si, že domov sa už zrejme nikdy nevráti. Iné zdroje uvádzajú, že je to pieseň odsúdeného pred popravou. Strom s nakloneným vrchom má byť šibenicou.

Podujatie plné hlasov

Festival viachlasného chrámového a ľudového spevu Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou v Telgárte sa zameriava na udržiavanie originálnych štýlov viachlasného spevu z rozličných oblastí Slovenska a východnej Európy. Podujatie začína stretnutím pri obecnom úrade, odkiaľ zúčastnení odchádzajú na Kráľovu hoľu. Pri prameni Hrona sa všetci slávnostne privítajú a občerstvia. Odtiaľ sa program presúva na Kráľovu hoľu, kde sa spoločne zaspieva pieseň Na Kráľovej holi. Ženské a mužské spevácke zbory sa popoludní stretnú v gréckokatolíckom kostole a taktiež v kultúrnom dome. Program tu pokračuje aj vo večerných hodinách zborovými spevmi s ľudovou tematikou. :-)