Hana Dojčanová z Mensy: "Naším poslaním je využiť inteligenciu v prospech ľudstva."

Organizácia Mensa združuje ľudí z celého sveta, ktorí majú IQ nad 130. Nápad na jej založenie prišiel v roku 1946. V čase svojho 75. výročia má Mensa takmer 150 000 členov a okolo130 pobočiek po celom svete. Tá slovenská vznikla v roku 1993 a dnes má okolo 700 členov.

O jej fungovaní, ale aj o ženách v Mense, sme sa rozprávali s Hanou Dojčanovou, 1. podpredsedníčkou Rady Mensy Slovensko.

Členom Mensy sa záujemcovia môžu stať po vyplnení špeciálnych IQ testov. Ako to prebieha? Kde sa môžu ľudia prihlásiť, platí sa nejaký registračný poplatok?

Testujeme celosvetovo uznanými testami pre Mensu. Záujemca musí prísť fyzicky na miesto, kde prebieha testovanie, pod dozorom našej psychologičky. Zaregistrovať sa môže na stránke www.mensa.sk. Pred vypuknutím pandémie sme prihlásených testovali aspoň raz za mesiac, niekedy aj viackrát v priebehu mesiaca, vo viacerých mestách Slovenska. Okrem Bratislavy, tiež v Košiciach, Prešove, Žiline, Martine či Trenčíne. V súčasnosti pripravujeme testovanie aj v iných mestách. Termíny sú uverejnené, okrem našej stránky tiež na sociálnych sieťach a upútavky sa vysielajú aj v médiách. V lete minulého roka, po uvoľnení protipandemických opatrení, sme zorganizovali testovanie pre obmedzený počet prihlásených, čo samozrejme nepokrylo záujem. Predpokladáme, že po ich opätovnom uvoľnení sa dostaneme v počte testovaných osôb na úroveň zo začiatku minulého roka. Ak sa niekto obáva, že nezachytí novo vypísané termíny testovania, môže sa prihlásiť k odberu notifikácii o termínoch na našej stránke  https://www.mensa.sk/testovania/odber.

Mensa je nezisková organizácia, preto sa za testovanie platí, aj keď je to iba symbolický poplatok na pokrytie prevádzkových nákladov. Cena pre dospelých uchádzačov je 10,- eur, študenti a dôchodcovia platia 7,- eur. Ak v teste dosiahnete aspoň 130+, dostanete pozvánku do Mensy.

Stať sa členom Mensy je pre mnohých nepochybne otázkou prestíže. Čo okrem toho získava človek s nadpriemerným IQ?

V preambule Mensy je veľmi vznešene uvedené, že poslaním a cieľom Mensy je využitie inteligencie v prospech ľudstva. Ide predovšetkým o podporu výskumu, vlastností, znakov, alebo o využitie inteligencie ako takej. Napríklad v USA pôsobí nadácia MERF (Mensa Education and Research Foundation), ktorá mala status poradného hlasu v UNESCO a každoročne udeľuje štipendiá po celom svete. Tie sa podarilo získať aj viacerým slovenským študentom.  Niekto si myslí, že členstvo v Mense je len na „vychvaľovanie“ sa svojím IQ, no nie je to tak. My síce nemáme podmienky na to, aby sme tu vyvinuli liek proti rakovine alebo sa zúčastnili letu na Mars, takže profesionálne sa naši členovia väčšinou realizujú doma - vo svojej oblasti. Ako Mensa však môžeme podporiť rôzne projekty, na ktorých naši členovia pracujú. Sme medzinárodná organizácia, preto sa Mensania majú možnosť zúčastňovať rôznych aktivít po celom svete a získavať nové kontakty vo svojej profesii. Na Slovensku pripravujeme pre našich členov mnoho akcií, napríklad dvakrát do roka, na jar a na jeseň to býva celoslovenské stretnutie Mensanov. Organizujeme ho vždy na inom mieste po celom Slovensku a pripravený je i bohatý program. Podnikáme exkurzie na miesta, na ktoré by sme sa bežne nedostali. Čas máme vyplnený kultúrnym, športovým alebo turistickým programom, ktorý je doplnený o rôzne logické a vedomostné súťaže či šifrovačky, aby nám mozgy nezleniveli. 😊

Na Slovensku fungujú aj miestne organizácie, ktoré majú vlastné programy. Ja som napríklad v dvoch medzinárodných komisiách Mensy, kde pripravujeme každé leto Európske stretnutie mensanov (EMAG - European Mensa Annual Gathering) a tiež európsky Silvester členov SilvEnsa, takisto vždy na inom mieste v Európe. Obe tieto podujatia sme organizovali už aj v Bratislave. Naše stretnutia bývajú bohaté na prednášky tých najlepších odborníkov z rôznych oblastí a ako som spomínala, využívajú sa na prezentáciu krajiny, v ktorej sa podujatie koná.

Činnosť Mensy si sama pre seba rozdeľujem na oblasť celoživotného vzdelávania, druhú časť tvorí sociálny aspekt. Ja som si tu našla veľa priateľov, iným stačí, ak stretnú niekoho, s kým sa môžu porozprávať a rozumejú si. Obľúbené sú rôzne hry, usporadúvame paintballové turnaje alebo medzinárodné lyžovačky. Často organizujeme akcie aj pre nečlenov, napríklad pre deti, ako možných budúcich členov. Sú to letné tábory, IQ olympiády a podobne. V Mense máme registrované celé rodiny, vrátane tej mojej. Niektoré páry sa u nás zoznámili a dokonca uzatvorili manželstvá.

Organizujete nejaké pravidelné aktivity, ktoré pomáhajú vašim členom rozvíjať svoje schopnosti?

Samozrejme, napríklad ja pravidelne organizujem rôzne prednášky a workshopy. Pred pandémiou sme ich počas školského roka robili každé dva týždne. Za vyše 12 rokov ich bolo viac než dvesto. Voláme to klubovňa Mensy. Na tento účel sme si prenajímali historické priestory Starého lýcea v Bratislave. Je to pre nás symbolické miesto, pretože na tomto lýceu pôsobili najväčší dejatelia našich novodobých dejín, vrátane Ľudovíta Štúra. Na stretnutia pozývame významné osobnosti z oblasti vedy a kultúry a zároveň umožňujeme našim členom, aby sa prezentovali so svojimi prednáškami. V čase pandémie koronavírusu sme prešli do on-line priestoru, čo sa ukázalo ako veľmi zaujímavé, keďže daný spôsob komunikácie umožňuje zúčastniť sa prezentácie komukoľvek, nech je kdekoľvek. Ale teším sa, keď sa stretneme opäť naživo.

Aký je aktuálne pomer medzi členmi Mensy? Koľko máme v slovenskej pobočke žien a koľko mužov?

O porovnávaní IQ mužov a žien kolovalo v minulosti množstvo nezmyselných informácií.

Profesor Jacques Grégoire, z Fakulty psychológie a pedagogických vied Univerzity v Louvain v Belgicku ukončil 35 ročné porovnávanie IQ testov chlapcov a dievčat, čo môžeme pokladať za relevantné empirické údaje o inteligencii oboch pohlaví. Výsledky výskumu dokázali, že intelektuálne výkony oboch pohlaví sú porovnateľné, to znamená, že je rovnaký podiel chlapcov i dievčat vo vysokej a aj nízkej kognitívnej výkonnosti. V subtestoch sledoval verbálne porozumenie, vizuálne priestorové spracovanie, racionálne uvažovanie, pracovnú pamäť a rýchlosť spracovania. Pre prvé štyri skóre indexu nie je žiadny významný rozdiel medzi chlapcami a dievčatami. Zdá sa, že výrazný rozdiel strednej veľkosti, naopak, uprednostňuje dievčatá v súvislosti s indexom rýchlosti spracovania. Na vysvetlenie tohto rozdielu bolo vypracovaných niekoľko hypotéz, ktoré ešte treba overiť:

- Lepšie čitateľské schopnosti, ktoré by podporili rýchlejšie spracovanie vizuálnych podnetov;

- Jemnejšia motorika a lepšia okulomotorická koordinácia;

- Účinnejšia kontrola pozornosti.

Podľa profesora Grégoira tento rozdiel čiastočne vysvetľuje asertívnejšie školské správanie dievčat a ich vyššiu akademickú výkonnosť než u chlapcov v dospievaní a ranej dospelosti. Okrem rozdielu v indexe rýchlosti spracovania nevykazujú kalibračné údaje WISC-V nijakú zvláštnu intelektuálnu predispozíciu pre dievčatá alebo chlapcov na určité vzdelávanie či profesie.

Keď som asi pred trinástimi rokmi začala pre Mensu pracovať, podiel žien v nej bol veľmi malý, ale mali sme aj menej členov. Rozrastaním členskej základne sa podiel žien zvýšil na 30 percent a stále rastie.

Prečo sú Slovenky tak trochu v ústraní napriek tomu, že i u nás máme veľa úspešných žien, ktoré však nemajú záujem alebo nevedia o možnosti nechať si otestovať svoje IQ a zaradiť sa tak medzi členov Mensy?

Nedávno sa v Mense uskutočnila malá anketa, ktorej sa zúčastnilo asi 10 percent našich členov. Na otázku či je organizovanie sa podľa výšky IQ zaujímavejšie skôr pre mužov alebo pre ženy odpovedali takto:

59 percent mužov si myslí, že je to rovnako dôležité pre mužov i pre ženy;

11 percent mužov tvrdí, že je to zaujímavejšie skôr pre mužov a nikto si nemyslel, že by to bolo zaujímavejšie pre ženy.

Rovnakú nulu, že je to zaujímavejšie pre ženy uviedli aj samotné ženy;

22 percent žien uviedlo, že je to zaujímavejšie skôr pre mužov a

61 percent si myslí, že je to zaujímavé pre mužov a ženy rovnako.

V prieskume budeme pokračovať, pretože zatiaľ sa potvrdzuje to, čo som za roky pri testovaní v Mense odpozorovala. Ženy, aj keď majú vysoké IQ, si myslia, že muži mu pripisujú väčší význam. Ženy sa pozerajú na život komplexnejšie. Preto Mensa nie je a nemôže byť len o meraní IQ. Momentálne sa výsledky našich testov dajú použiť pri podávaní prihlášok na niektoré vysoké školy, aby bol uchádzačovi o štúdium navýšený počet bodov v prijímacom konaní. To je jeden z dôvodov, prečo sa na testovanie IQ v našej organizácii hlási viac dievčat v porovnaní s minulosťou.

Vyvíja Mensa nejaké aktivity, ktorými by motivovala ženy prísť k vám na testy IQ?

O aktivitách, ktoré v tomto smere vyvíjame, sa ženy môžu dozvedieť z rôznych médií, kde ich promujeme. Najlepší je však osobný príklad. Vo vedení Mensy pracuje niekoľko žien a ďalšie prichádzajú práve kvôli našim aktivitám, zameraným na konkrétnu inteligentnú činnosť.

Snažíte sa aktívne oslovovať ženy, aby prišli na testovanie, zistili svoje IQ a v prípade dobrého výsledku sa stali vašimi členkami?

Určite áno, máme medzi sebou vedkyne a úspešné profesionálky, ktoré sa chcú aj touto cestou rozvíjať a prezentovať. Príklady priťahujú.

Máte v rámci Mensy „ženský klub“, v ktorom sa stretávate a plánujete vlastný program či podujatia zamerané na ženské záujmy?

Nie, taký klub nemáme. Keď už sa staneme členmi Mensy, radi pracujeme všetci spolu. U nás neexistujú mužské alebo ženské záujmy. Záujmy v Mense sa delia iba podľa druhu a zamerania. Aj na pivo alebo kávu ideme spolu.

Hana Dojčanová o vzniku Mensy

K založeniu Mensy de jure prišlo 1. októbra 1946 v Oxforde. Obsahovalo prozaický akt – advokát Roland Berril odniesol prvú brožúrku Mensy do tlačiarne. Kto ako prvý navrhol založenie Mensy, nemožno s určitosťou povedať. Máme troch hlavných protagonistov: vedec a právnik Lance Ware, oficiálny zakladateľ Roland Berrill a sir Cyril Burt, profesor psychológie na univerzite v Londýne a neskorší riaditeľ britskej Mensy. Niekde medzi nimi sa zrodila základná myšlienka založenia Mensy. Na jeseň v roku 1945 mal Cyril Burt v rádiu sériu prednášok a údajne v jednej z nich vyslovil túto myšlienku. Prvých 22 rokov bola uznávaná práve táto verzia vzniku, až kým v roku 1968 nový redaktor časopisu Mensy v jednom z článkov chybne (ako sám uznal) uviedol za zakladateľa Lance Wareho. Neskôr bola uverejnená oprava a Ware, ako útechu, získal post podpredsedu.

Prvý písomný návrh na založenie klubu pre ľudí s vysokým IQ pochádza z pera Rolanda Berrilla, a to v liste písanému Lance Wareovi. Ware ale tvrdil, že návrh pochádza od neho a Berrill mu iba odpovedal. V roku 1982, na základe tejto informácie, medzinárodný výbor Mensy na zasadnutí v Toronte oficiálne uznal, že Lance Ware je „prameňom a zdrojom” Mensy tak, ako to stojí v zakladajúcich dokumentoch Mensy. Vtedy, žiaľ, už Berrill a ani Burt nežili.

Odkiaľ pochádza názov Mensa

Berrill pôvodne navrhoval názov „The High IQ Club” a mesačník klubu sa mal volať Mens (po latinsky rozum). Ware ho upozornil, že takýto názov sa veľmi podobá názvu novín určených pre mužov, a môže ľahko dôjsť k zámene. Vtedy Berrill rozhodol a klub dostal názov Mensa (po latinsky stôl), čím chcel zdôrazniť, že v Mense nie je nik nadradený a všetci členovia sú si rovní.