Gajdy, ako ich (ne)poznáte. Zaujímavosti o slovenskom unikáte, zapísanom aj v zozname UNESCO

Gajdy, ako ich (ne)poznáte. Zaujímavosti o slovenskom unikáte, zapísanom aj v zozname UNESCO

14.04.2021 | Gajdy v zozname UNESCO | Milan Cigánik

Jedno z cenných dedičstiev našich predkov je ukryté v gajdách, ktoré sa stali tradičným, ľudovým nástrojom a vyznačujú sa nezameniteľným zvukom. Ide o jeden z vôbec najstarších zachovaných hudobných nástrojov na našom území, bez ktorého sa kedysi nezaobišla žiadna dedinská zábava. Gajdy sa stali symbolom našej kultúry a môžeme byť na ne patrične hrdí.

Slovenská gajdošská kultúra bola zapísaná na listinu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v decembri r. 2015. Do gajdošskej kultúry patria výrobcovia nástrojov, hráči a spoločenstvá ľudí, ktorí sa ňou zaoberajú - najmä speváci, tanečníci a poslucháči.

Stále živé lokality s gajdošskou muzikou

Korene gájd na našom území siahajú až do 14. storočia a viažu sa na niekdajšie roľnícke a pastierske obyvateľstvo. Pravdepodobne sa k nám rozšírili z Blízkeho Východu, Slovanom boli známe v Karpatskej kotline už v 8. storočí. Pôvodne však boli záležitosťou šľachtických dvorov, ľudovým nástrojom sa stali až neskôr. Svoju hlbokú a stále živú tradíciu má gajdošstvo na celom Slovensku, avšak s miestnymi regionálnymi rozdielmi. Kedysi boli gajdoši rozšírení v rôznych lokalitách, dnes ich je dohromady niečo cez sto, približne v 40 oblastiach. Skutočne dobrých hráčov na tento hudobný nástroj by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky. Najintenzívnejšie zastúpenie majú v Bratislave, na severe Oravy, v Nitre a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a v Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, v Malohonte a Tekove.

Čo kus, to unikát

Gajdy sa vyrábajú spravidla z kozej kože, preto majú tvar podobný telu tohto zvieraťa. Ich súčasťou býva aj drevená imitácia kozej hlavičky. Vyrábali sa rovnako z ovčej či dokonca psej kože. Píšťaly sa robia z tvrdého dreva stromov ako slivka, javor či klen.

Slovenské gajdy sú unikátne výnimočnými znakmi tradičnej ľudovej kultúry. Patrí k nim pôvodný spôsob zdobenia napríklad cínom, olovom, vybíjaním kovovými plieškami či používaním kostí a rohoviny. Niektoré boli vyrezávané, iné zas ostávali čisto hladké. Možno ste netušili, že na Slovensku si každý zhotovoval gajdy sám, takže nikdy neboli všetky kusy úplne identické. Bolo to z dôvodu, že na území bývalého Rakúsko-Uhorska neexistovala žiadna fabrika, zameraná na ich produkciu. Porovnajme si to so Škótskom, kde v jednej oblasti pôsobil zväčša iba jeden výrobca. Na Slovensku existujú štyri typy gájd - dvojhlasné, trojhlasné, štvorhlasné a päťhlasné. Gajdoš by mal disponovať dostatočným objemom pľúc, aby dokázal tento hudobný nástroj udýchať.

Cech slovenských gajdošov

Hráčov, výrobcov a všetko, čo s týmto hudobným nástrojom, súvisí združuje od roku 1996 Cech slovenských gajdošov. Ten aktívne pôsobí v najsevernejšie položenej slovenskej obci - Oravskej Polhore v Gajdošskej izbe, ktorú si tam predstavitelia sami zriadili. Činnosť cechu podporuje rozvíjanie hry na gajdy (hlavne u detí), a tiež tvorivé stretnutia v oblasti ich výroby. Pre najmenších sa vo veľkej miestnosti organizujú dielne, kde sa učia na tento unikátny nástroj hrať. V roku 2014 tu bola založená základná hudobná škola, deti si v nej osvojujú i hru na husle či akordeón.

V Gajdošskej izbe nájdete malé múzeum, v ktorom zhromaždili gajdy, trombity, píšťalky a iné hudobné nástroje od domácich výrobcov. Expozícia sa venuje rovnako histórii beskydských hudobníkov. Pozoruhodným exponátom je pamätná skriňa s cechovými artefaktmi. Nachádza sa tu aj príslušenstvo potrebné na výrobu hudobných nástrojov.

Gajdošské fašiangy

Gajdoši každoročne organizujú trojdňové podujatie Gajdošské fašiangy, ktoré sa začínajú posledný piatok pred Popolcovou stredou a vrcholia fašiangovou zábavou. Podujatie prebieha v obciach, ktoré ležia na úpätí Pohronského Inovca – Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostoľany. Podľa zaužívaných zvykov fašiangovníci prechádzajú odetí v krojoch celou obcou od domu k domu. V minulosti zvykli hrávať aj na pasienkoch pri pasení dobytka, krstinách, svadbách, odprevádzali regrútov na vojnu alebo hrávali iba pre potešenie. Podujatie dlhodobo oslovuje aj mladšiu generáciu a vďaka nemu sa gajdy dostali do hlbšieho povedomia ľudí.