Gabriela Herényiová: "Rodičia, doprajte deťom pocit šťastia a radosť z práce."

Výber strednej či vysokej školy výrazne ovplyvní život a kariéru našich detí. Preto je veľmi dôležité, aby rodičia nechali časť voľby na svojich potomkov a neplnili si iba vlastné nesplnené túžby a predstavy.

S PhDr. Gabrielou Herényiovou, PhD., odborníčkou na školskú psychológiu z Katedry psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave, sme sa rozprávali o tom, ako formovať žiakov počas voľby ďalšieho štúdia a ako im pomôcť pri výbere vhodnej vzdelávacej inštitúcie.

Zrejme jedna z najdôležitejších otázok – na kom by mal byť výber budúceho povolania detí? Na potomkoch alebo na ich rodičoch?

Výber budúceho povolania závisí od veku dieťaťa. Ak ide o prvú smerovú voľbu povolania, teda výber strednej školy po ukončení základnej, tam by mali mať hlavné slovo rodičia. Treba však zdôrazniť, že konečnému rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná príprava a komunikácia s dieťaťom. Ide o vážne rozhodnutie, ktoré ovplyvňujú nielen študijné výsledky žiaka v škole, ale napríklad aj rozhodnutie najlepšieho kamaráta, na akú školu sa hlási, aby sa „naše kroky nikdy nerozišli“. V veku 14 – 15 rokov je totiž pre deti väčšinou dôležitejšie kamarátstvo, než vlastný názor alebo úvahy. Rodičia by im mali pomôcť zorientovať sa v problémoch a školu vyberať spoločne.

Čo si všímať pri výbere školy? Zvažovať okrem praktických vecí, ako sú záujmy detí a ich známky?

Pri výbere strednej školy je dôležité, aby rodičia poznali svoje dieťa. Jeho pozitívne a negatívne vlastnosti i jeho osobnostné charakteristiky. Či je smelé, sebavedomé, utiahnuté a tiché. Sú to povahové črty, ktoré rozhodujú o tom, či a ako sa dieťa po skončení školy v živote uplatní. Dôležitá je tiež vzdialenosť školy od bydliska, jej úroveň a najmä úspešnosť a možnosti zamestnať sa v regióne po jej ukončení.

Odkedy treba začať pracovať na tom, aby sa dieťa profilovalo na nejaké povolanie? Malo by už počas druhého stupňa klásť dôraz na tie predmety, ktoré bude zrejme najviac potrebovať v budúcnosti?

Rodičia by mali vedieť nielen to, aké známky ich dieťa nosí zo školy domov, ale mali by poznať aj jeho schopnosti. To, že má ich potomok jednotky z nejakého predmetu ešte neznamená, že ho ten predmet zaujíma. Pre život je oveľa dôležitejšie zdravé sebavedomie, rozvinutá emocionálna inteligencia, to je schopnosť sám seba motivovať, zvládať stres a záťažové situácie, schopnosť prispôsobiť sa a ovládať tzv. mäkké zručnosti, potrebné na úspešné zvládnutie medziľudskej komunikácie.

Aké najväčšie chyby rodičia robia pri výbere budúceho povolania pre svoje deti?

Rodičia si často myslia, že povolanie ktoré majú oni, je to najvhodnejšie aj pre ich potomkov. Často to vidíme v rodine lekárov, právnikov, architektov, podnikateľov, taxikárov apod. No zabúdajú na schopnosti, záujmy a osobnostné špecifiká svojich detí a najmä na odlišné sociokultúrne zázemie spoločnosti.

Rodičia si často cez svoje deti plnia nesplnené sny o vlastnej kariére. Je podľa vás v poriadku, keď ich od detstva tlačia do nejakej pozície, prispôsobujú deťom záľuby a výber krúžkov, nedávajú im v podstate šancu spoznať samých seba a čo ich najviac zaujíma?

Je samozrejmé, že rodičia túžia po tom, aby boli ich deti šťastné. Tu si ale treba uvedomiť, aké sú túžby rodičov a aké sú túžby a ciele ich detí. Mnoho rodičov si vysníva budúce povolanie pre svoje dieťa a pritom zabúdajú na jeho osobnosť. Dospievanie ovplyvňuje mnoho faktorov, ako je napr. doba, v ktorej žijeme, technický pokrok i celkové zmeny v spoločnosti. Je dôležité sledovať a najmä počúvať naše deti dlhodobo. Zaujímať sa o ich názory, smútky, radosti, túžby i sny. Ak sa to nedeje, cítia sa zaskočení, pretože celý život smerovali svoje dieťa tam, kde si myslia, že je to pre nich najlepšie a ono to odmieta.

V našej praxi sa stretávame s rodičmi, ktorí si práve cez svoje deti plnia vlastné nenaplnené túžby a sny z detstva. Majú pocit, že o budúcnosti svojho potomka vedia všetko najlepšie. Preto prosím za všetky deti. Dajte im šancu!

Na čo si dať viac pozor pri výbere školy – na výsledky detí a to, v akých predmetoch sú najlepšie alebo na ich záujmy, hoci sú na nižšom leveli ako ich výsledky v škole?

Výber školy predstavuje iba prípravu na povolanie. Známky sú dôležité pre prijatie na tú ktorú školu, ale ani samé jednotky ešte neznamenajú úspech v živote. Z mojej osobnej skúsenosti školskej psychologičky môžem povedať, že žiaci, ktorí v škole dosahovali priemerné výsledky, boli v reálnom živote oveľa úspešnejší ako samí jednotkári, tzv.  premianti triedy. Tí priemerní chceli zabojovať o lepší výsledok vlastnou aktivitou a známky si opraviť. A to je v živote veľmi dôležité. Z toho vyplýva jednoduchý záver. Nielen známky, ale i záujmy sú dôležité.

Čo ak počas štúdia strednej školy príde dieťa na to, že ho to nebaví? Často je to iba taký chvíľkový skrat alebo by skutočne malo začať od začiatku na nejakej inej škole.

Občas sa stáva, že si mladý človek až na strednej škole uvedomí, že si nevybral najlepšie. Môže ísť o chvíľkové zlyhanie, alebo dôsledok neúspechu, ktorý dieťa zaskočí. Tu by mala pomôcť škola, ale i rodičia a navrhnúť možnosti, ako situáciu riešiť. Dieťa by malo mať pádny dôvod, prečo chce zmeniť školu. Je to totiž vážne rozhodnutie, ktoré môže súvisieť so zmenou životných cieľov, s dospievaním alebo možno aj s iným smerovaním jeho najlepšieho kamaráta.

Je pravdou, že výber školy nie je až tak dôležitý, pretože v konečnom dôsledku si dieťa môže určiť kariéru aj v dospelosti? Stačí mu akýsi základ v štýle gymnázia a ostatné si prispôsobí svojmu výberu?

Výber strednej školy je naozaj len základ pre ďalšie smerovanie dieťaťa. V maturitnom ročníku by už malo vedieť, čo ďalej chce v živote robiť. Gymnázium je teoretická príprava na vysokoškolské štúdium, preto by si mali tento typ školy vyberať deti, ktoré chcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

Rodičia mávajú často problém s tým, ak sa ich dieťa rozhodne pre niektorý z umeleckých smerov, pretože majú strach, či si takto dokážu na seba zarobiť. Mali by ich v tom prípade tlačiť do toho, aby si vybrali stabilnejšie povolanie?

Prednášam aj na VŠMU a stretávam sa tu s mladými ľuďmi, ktorí si najskôr „museli“ urobiť gymnázium a až po maturite sa mohli prihlásiť na konzervatórium a následne na VŠMU. Ich rodičia trvali na tom, aby mali riadne vzdelanie - ukončené gymnázium. Títo mladí ľudia sa nakoniec po mnohých rokoch, vlastne až v dospelosti dostali k svojmu vysnívanému povolaniu a sú šťastní v tom, čo robia. Rodičia by mali dopriať svojim deťom pocit šťastia a radosť z práce, ktorá ich bude sprevádzať po celý život.

Mali by sa aj učitelia na školách aktívnejšie podieľať pri výbere školy pre žiakov?

Škola a rodina by mali spolu úzko spolupracovať. Na škole pôsobí školský psychológ, výchovný poradca, triedny učiteľ, tí všetci poznajú dieťa z inej stránky ako rodičia a môžu prispieť k výberu najvhodnejšej vzdelávacej inštitúcie a budúcemu nasmerovaniu dieťaťa.

Je aktuálne správne nastavený systém praxe a vyučovania na stredných školách? Dokáže ich dostatočne pripraviť do reálneho pracovného prostredia?

Príprava žiakov na život je každodennou povinnosťou nás, ktorí sa o ne zaujímame a staráme. Rodičia prispievajú výchovou a tým, že slúžia ako vzor pre svoje deti, školy zase svojim programom a prístupom k životu a vzdelaniu. Možnosť vykonávať prax vo svojom odbore, brigádovať alebo sa prihlásiť na rôzne aktivačné práce umožňuje mladým ľuďom  vyskúšať si reálne pracovné prostredie.