Fyzioterapeut Ján Strigáč: "Tabletky sú len stenou pred prijímaním informácií o bolesti."

Súčasné generácie sa viac presunuli k sedavej práci. Síce sa fyzicky veľmi nenarobíme, no naše telo naďalej trpí. Na problémy s chrbticou či karpálnym tunelom sa sťažuje čoraz viac ľudí.

O to dôležitejšia je poctivá rehabilitácia i cvičenie. Fyzioterapeut Ján Strigáč z Kliniky ReFit nám prezradil, či je vhodné opakovane tlmiť bolesť liekmi, akým športom by sme sa mali venovať, prípadne ich úplne obchádzať pri ťažkostiach s chrbticou, a ešte ďaleko viac.

Chronická bolesť dokáže pacientom znepríjemniť život, no zároveň jej riešenie neustále odkladajú, pretože si na ňu časom zvyknú. Čo riskujú, ak prichádzajú za odborníkom neskoro?

Myslím si, že väčšina pacientov chronickú bolesť rozdeľuje aj do niekoľkých podskupín. Môže ísť o ľahkú chronickú bolesť, s ktorou vedia fungovať, a druhou by mohla byť silnejšia chronická bolesť. Ide o to, že bolesť niečo vytvára, to znamená nesprávne fungovanie jednotlivých častí daného segmentu. Vezmime si taký kolenný kĺb. Bolesť z vnútornej strany je pomerne častý dôvod návštevy našej kliniky zo strany klientov. Na začiatku je slabá, môže sa objavovať iba pri chôdzi a môže to trvať niekoľko týždňov.

Ráno pacienti bolesť nepociťujú. No počas dňa, keď sa pohybový aparát postupne unavuje, pociťujú ťažkosti v podobe bolestí. Keď sa klienti rozhodnú problém neriešiť, môže to prejsť do silnejších prejavov, akými sú pichanie, pálenie a vyžarovanie do distálnejších častí dolnej končatiny. Môže sa jednať napríklad o ruptúru mediálneho menisku. Na začiatku bolestí však o ruptúru menisku nemuselo ísť a bolesť mohla vyžarovať iba z niektorých okolitých štruktúr, pretože boli zle zaťažované. To sa ale dalo ľahko zmeniť edukáciou pacienta a naučením sa nových pohybových vzorov, posilnením a dodržiavaním pravidelných prehliadok aspoň po dobu troch mesiacov.

Ako si dokážu pomôcť doma sami, kým sa dostanú na prvé vyšetrenie, no ich bolesť býva už teraz neznesiteľná?

V dnešnej dobe to funguje tak, že iba v Bratislave sa nachádza niekoľko rehabilitačných a ortopedických zariadení, ktoré sú schopné prijať pacienta ešte v ten deň. U nás vieme ponúknuť termín na vstupnú diagnostiku rehabilitačným lekárom alebo ortopédom ešte v týždni žiadania termínu. Diagnostiku fyzioterapeutom zabezpečíme niekedy aj v konkrétny deň. Naozaj sa pacientom snažíme pomôcť čo najskôr. Pokiaľ sa ale klienti nie sú schopní dostaviť hneď na vyšetrenie alebo termín nedostali, odporúčal by som daný segment nepreťažovať a čakať na termín u lekára. Ak ide skutočne o neznesiteľnú bolesť, kým pôjdete k doktorovi, treba si zobrať ľahké analgetikum, no je tu naďalej možnosť zavolať záchrannú službu.

Je vhodné, aby sa neustále liečili iba pomocou analgetík, ktoré síce nepríjemné pocity utlmia, no zároveň neriešia gro problému?

Určite nie je vhodné, aby dlhodobo pacient utlmoval svoje bolesti analgetikami. Tabletky sú akousi stenou pred prijímaním informácií o bolesti. Reálne sa stále tá štruktúra ďalej poškodzuje. Takže je takouto formou nútená informovať o inom probléme, keďže napríklad môže ísť o zápal. Takisto analgetiká nemajú pozitívny vplyv ani na tráviaci systém. Po ich užití sa pacient cíti v poriadku a ďalej vykonáva činnosti, ktoré by predtým s bolesťou vykonať nemohol. Z toho vyplýva, že bolesť nás chce informovať o tom, že niečo nie je v poriadku. V podstate nás chráni pred ešte väčším poškodením štruktúr.

Potrebujú pacienti na vyšetrenie a terapiu u fyzioterapeuta odporučenie od lekára? Musia mať so sebou dokumentáciu od odborníka o diagnostike a priebehu liečby?

Na vstupnú diagnostiku k fyzioterapeutovi sa pacient môže objednať aj bez odporúčania lekára. Či už ide o akútnu, respektíve chronickú bolesť, neexistuje pravidlo, ktoré by hovorilo o tom, ku komu sa môže pacient objednať. U nás na klinike sa snažíme manažment pacienta neustále zdokonaľovať a každý člen personálu vie podľa opisujúcich symptómov zaradiť človeka ku konkrétnemu odborníkovi. Ak má už dokumentáciu z predchádzajúcich vyšetrení, určite je dobré, keď si ju so sebou prinesie. O tom všetkom klienta informuje naša recepcia, s ktorou klient máva spravidla prvý kontakt.

Ako prebieha liečba na Klinike ReFit? Vstupnú prehliadku má priamo u odborníka, ktorý s ním bude spolupracovať, alebo bude počas liečby v kontakte s viacerými zamestnancami?

Liečba v Klinike ReFit prebieha priradením pacienta k príslušnému odborníkovi v závislosti od daného problému. Klient podstúpi vstupné vyšetrenie, na základe ktorého sa určí presná diagnóza. Podľa zisteného nálezu sa pacient presúva do konkrétnej časti našej kliniky. Môže sa jednať o rehabilitačnú ambulantnú časť alebo časť športovej fyzioterapie, ktorá pozostáva z funkčnej časti a bežeckej dráhy, kde vyšetrujeme komplexné pohybové vzory.

U niektorých pacientov treba liečiť problém z viacerých hľadísk, preto vykonávajú rehabilitáciu ako v ambulantnej časti, tak i v časti športovej fyzioterapie. Z tohto dôvodu je pacient niekedy v kontakte s viacerými zamestnancami.

Akí odborníci pôsobia na klinike?

Na našej klinike sa môžete stretnúť s rehabilitačnou lekárkou, ortopédmi pre deti i dospelých, fyzioterapeutmi, kondičnými trénermi, psychológom, inštruktormi a milou recepciou.

Kde pacienti robia najčastejšie chybu, keď sa aj po takýchto liečbach vracajú ich problémy rýchlo späť?

Myslím si, že pacienti robia najväčšiu chybu v tom, že nedodržiavajú nastavený rehabilitačný plán. Vynechávajú pravidelnú rehabilitáciu. Časté je aj ihneď po odznení problému ukončiť rehabilitačnú liečbu s vedomím, že všetko je v poriadku.

Jedným z dôležitých bodov úspešnej liečby je cvičenie. No opäť sa pri nesprávnej voľbe pohybu môže stať, že si ešte viac uškodia. Pracujete s klientmi na výbere správneho športu?

Klinika ReFit disponuje ako v rehabilitačnej, tak aj v časti športovej, modernou diagnostikou. Využívame odbornosť personálu, manuálne vyšetrovacie techniky, dyferenciálnu diagnostiku i moderné digitálne prístroje, ktoré vedia presne vyhodnotiť stav pacienta. Na základe diagnostiky sa rozhodne, čo je pre pacienta vhodné. Nikdy sa nestane, že človek na klinike vykonáva pohyby, ktoré by mu mohli ešte viac uškodiť. Áno, ak pacient vykonáva športovú aktivitu vo svojom voľnom čase mimo kliniku, určite sa vždy poradí so svojím terapeutom. Buď o tom, či je to vhodné a ak áno, či to robí správne. V rámci interného chodu kliniky každý týždeň organizujeme porady, kde si dôkladne každého pacienta prediskutujeme a rozprávame sa o postupoch, ktoré boli zvolené na riešenie danej problematiky.

Akým športom by sa vo všeobecnosti mali vyhýbať ľudia s problémami s chrbticou?

Ťažko povedať, pretože problémy s chrbticou bývajú rôznorodé. Pri ťažkostiach s platničkou niekomu prospieva vertikálna záťaž, čo pri iných diagnózach môže byť problém. Vo všeobecnosti by som odporučil vyhýbať sa športom, pri ktorých dochádza k rýchlym zmenám smeru. Napríklad squash. Pre chrbticu je tiež nebezpečné posilňovanie bez dohľadu odborníka.

Pri týchto problémoch je veľmi dôležitý správny spánok. Na čo by sme mali dbať pri výbere postele a matraca? Existuje nejaká všeobecne odporučená poloha, ktorá prospieva chrbtici?

Spánok je dôležitý pre všetkých, či už má niekto problémy s chrbticou, alebo nie. Pri bezproblémových pacientoch môžeme tieto rady brať ako prevenciu pred vznikom ťažkostí. Poznáme rôzne typy postelí, avšak skúsme rozobrať tú, ktorá má iba rošt a matrac si treba vybrať samostatne.

Odporúčam tvrdý matrac alebo stredne tvrdý taštičkový. Či si kúpime tvrdý alebo stredne tvrdý nám môže byť v podstate jedno, pretože teraz sa tieto dva stupne tvrdosti predávajú spolu. Z jednej strany je totiž tvrdý a z druhej stredne tvrdý. Matrac by sa mal vedieť prispôsobiť telu a nemal by spôsobovať klientom nepríjemné a nepohodlné pocity.

Určite sa ale nedá vybrať pri jednej návšteve obchodného centra. Matrac by som odporučil na dva týždne vyskúšať a až po tejto dobe môžem vedieť, či mi skutočne vyhovuje.

Najlepšia poloha je určite na chrbte s mierne pokrčenými kolenami. Pod hlavou musíme mať podložku aby nepadala do záklonu. Druhou polohou, ktorá je tiež dobrá, je na boku s pokrčenými kolenami a podloženou hlavou tak, aby krčná chrbtica bola v rovine s osou celej chrbtice. Takisto k polohám spánku musíme dodať, aby ľudia dodržiavali minimálny šesť až osem hodinový spánok, pretože - ako si v poslednej dobe všímam, jeho dĺžka začína byť väčší problém než polohy.

Aké triky by ste poradili ľuďom so sedavým zamestnaním? Existujú konkrétne cviky, ktorými by sa mali počas dňa uvoľniť?

Určite sa nedá odporučiť takto na diaľku aké cviky by mali vykonávať pre uvoľnenie svalstva, keďže každého zdravotný stav môže byť iný. Jedným by to mohlo pomôcť a druhým naopak uškodiť. Každopádne však odporúčam ľuďom so sedavým zamestnaním vykonávať pravidelné prestávky, počas ktorých sa ponaťahujú a poprechádzajú. Myslím si, že lepšie riešenie je nájsť si v týždni čas a buď si zašportovať, alebo pravidelne chodiť funkčne trénovať pod dohľadom odborníka.

Po ťažkostiach s chrbticou sa istotne často stretávate s problémami s kolenami. Dá sa zvrátiť operácia v prípade poškodeného menisku?

Pri poškodeniach menisku zohráva úlohu viacero faktorov. Niekedy ide aj o vek pacienta, občas tiež o to, čomu sa človek venuje. Berie sa do úvahy aj regeneračná schopnosť tela a samozrejme, o aké poškodenie menisku ide, či aké veľké je. Napríklad, ruptúra menisku (pokiaľ sa nejedná o veľký nález), sa odporúča na konzervatívnu liečbu. O to viac, ak ide o mladého športovca. Niekedy sa ale človek operácii nevyhne, keď je nutné meniskus zošiť, pretože blokuje pohyb v kolene. Čiže sem-tam je zákrok možné konzervatívnou liečbou zvrátiť, inokedy je operácia nutnosťou.

Mali by títo ľudia viac chodiť po schodoch?

Chodiť po schodoch by som určite neodporúčal, hlavne nie dole schodmi. Vie to narobiť viac šarapaty než úžitku. Pohybová inaktivita, s tým tiež pohybový aparát nie je veľmi kamarát. Ak ide o poškodenie menisku, myslím si, že pacient je náležite poučený o tom čo, by mal robiť a naopak. Takže budem sa opakovať, ale stačí, keď bude dodržiavať to, čo mu bolo odporúčané.

Čo je vhodné pri rannej stuhnutosti vo vyššom veku? Stačí krátka rozcvička po zobudení alebo je problémom celkovo zanedbané cvičenie?

Nemyslím si, že rannú stuhnutosť by sme mohli pripísať tomu, že človek počas života nešportoval a nemával pravidelný pohyb. Môže byť spôsobená chronickými zápalovými ťažkosťami, ktoré majú celkom inú príčinu vzniku. Niekedy ide o genetickú predispozíciu, hyperstresové životné obdobie, úrazy. Niekedy býva človek meteosenzitívny a má obdobia, keď sa cíti celkovo horšie. Takisto by som musel pacienta vidieť a zdiagnostikovať, respektíve prečítať si jeho zdravotný záznam, aby som vedel, prečo máva rannú stuhnutosť. Na základe toho by som mu odporučil, ako sa s ňou popasovať. Jednoznačne ale netreba ísť cez bolesť a rannú stuhnutosť skôr rozhýbať chôdzou a ľahkými pohybmi hornými končatinami.