Fujara ako poklad UNESCO a symbol tradičnej ľudovej kultúry

Málokto vie, že okrem kultúrnych pamiatok a prírodných krás sú v zozname UNESCO zapísané aj nehmotné poklady. Jedným z nich je fujara, kráľovná slovenských ľudových hudobných nástrojov.

Do zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva bola zapísaná v roku 2005.

Viete, ako vznikla?

Predchodkyňou fujary bola gotická basová trojdierková píšťala, ktorá sa používala v Európe v 12. a 13. storočí. Bola menšia než fujara a píšťalkár na ňu mohol hrať iba jednou rukou, čo mu uľahčovalo manipuláciu s ňou. Na územie Slovenska sa trojdierková basová píšťala dostala zrejme v období tureckých vojen a udomácnila sa tu vďaka vojakom zo západu, ktorí sa usadili pri Slovenskej Ľupči. Dnes je z nej unikátny slovenský klenot a symbol našej ľudovej kultúry. Fujara je naviazaná na oblasť stredného Slovenska. Charakteristická je najmä pre Podpoľanie, kde bola rozšírená najviac. Veľkej obľube sa tešila najmä u pastierov oviec, ktorí si hrou na ňu krátili dlhé chvíle na pasienkoch. Na fujare zvyčajne hrával bača, pastieri a honelníci mávali len píšťalky.

Výroba a výzdoba

Fujara sa vyrába z vyschnutého dreva, predovšetkým z kmeňa javora, jaseňa alebo agátu. Najvhodnejším a najčastejšie používaným je však drevo zo stromu bazy čiernej. Ťaží sa mimo vegetačného obdobia, teda od neskorej jesene do konca zimy. Vďaka správne zvolenému typu dreva fujara získa svoj charakteristický, zádumčivý zvuk. Zaujímavá je i výtvarná stránka výroby. Niektoré z nich sú jednoduché a bez výzdoby, iné pokryté ornamentami, vyrezanými do povrchu hudobného nástroja. Niekedy sa ornamenty zvýrazňujú farebne, a to kyselinou dusičnou do svetlohnedej, okrovej či oranžovej farby, inokedy zas hlbokým vruborezom, prípadne vybíjaním týchto miest úzkymi pásikmi tenkého mosadzného plechu. Drahšie nástroje môžu byť vykladané perleťou.

Ďalšie zaujímavosti

*Najdlhšou fujarou je fujara trombita. Zhotovuje sa zo smrekového dreva a dosahuje dĺžku až 6 metrov. V minulosti slúžila ako komunikačný a signálny prostriedok medzi pastiermi na pasienkoch a medzi salašmi. Prostredníctvom jej zvuku sa prenášali správy až do dediny.

*Vraví sa, že na svete nie sú dve fujary, ktoré by boli na vlas rovnaké. Každá je iná a unikátna.

*Je doménou Slovenska. Nikde inde vo svete ju nenájdete.

*Niekdajšia sláva fujary sa pomaly vracia vďaka Folklórnym slávnostiam pod Poľanou v Detve, na ktorej bola prvýkrát vyhlásená súťaž výrobcov fujár. Súčasťou slávností je tiež cyklus podujatí, venujúcich sa hre na tento hudobný nástroj.

*V súčasnej dobe býva fujara obľúbeným darom k významným životným jubileám. Môžete si ju nechať vyrobiť na zákazku u niektorého z výrobcov, ktorí ponúkajú rôzne veľkosti v cenových reláciách zhruba od 80 do 1000 EUR, v závislosti od jej rozmerov. Na želanie vám ju vyzdobia rôznymi ľudovými ornamentami i motívmi presne podľa vašich pokynov.

Zdroj foto: Wikipedia