František Lešník: „Dnes už nestačí len ekologicky myslieť, ale aj tak konať.“

V posledných rokoch sa pozornosť verejnosti výraznejšie upriamuje na problémy znečisťovania životného prostredia a hľadajú sa riešenia, ako eliminovať jeho negatívne dopady na spoločnosť. 

Aktuálnym ekologickým problémom je i nadmerná spotreba plastov, v ktorých sa doslova topí celá naša planéta, a ktoré škodia životnému prostrediu. Zásadnou negatívnou vlastnosťou plastu je jeho neschopnosť sa úplne rozložiť. K čiastočnému rozloženiu tak môže dôjsť až po zhruba 400 rokoch. Menšie čiastočky plastov označujeme ako mikroplasty a nanoplasty. O tom, kde všade sa vyskytujú, a ako vplývajú na okolité prostredie i zdravie človeka, sme sa porozprávali s Prof. MVDr. Františkom Lešníkom, DrSc., bývalým rektorom vysokej školy, vedúcim katedry a oddelenia Chémie, biochémie, biológie, a tiež vedúcim Ústavu biológie Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.

O mikroplastoch sa v súčasnosti často hovorí najmä z ekologického hľadiska. Mnoho ľudí netuší, čo by si pod tým slovom mali predstaviť. Mohli by ste nám ich opísať?

Mikroplasty je všeobecné označenie pre rôznorodé úlomky plastov s veľkosťou od 100 nanometrov až po 5 milimetrov, ktoré sa vyskytujú vo vode, v pôde a vo vzduchu ako súčasť ich znečistenia. American Chemical Society definuje mikroplasty ako fragmenty plastov s priemerom menším ako 5 milimetrov, pochádzajúce z rozpadu veľkých plastových materiálov alebo surových plastových peletov používaných pri ich výrobe.

Aký je základný rozdiel medzi mikroplastami a nanoplastami? Kde všade sa s  nimi možno v  praktickom živote stretnúť?

Nanoplasty sú ešte menšie ako mikroplasty. Ich veľkosť sa udáva v nanometroch. Predpona nano znamená, že musíme znížiť hodnotu, na ktorú sa použije, o 9 rádov. Tieto malé plastové častice sú prenášané vetrom a vodou do vzdialených miest po celom svete a kontaminujú biotopy a potravinové reťazce. Všeobecne primárne mikroplasty predstavujú zmes vlákien, guliek či zlomkov nepravidelného tvaru, z ktorých časť je zámerne v takej podobe vyrábaná. Avšak, väčšina vzniká postupným nalámaním a fragmentáciou väčších kusov plastu, čo sú tzv. sekundárne mikroplasty.

Ekologickí aktivisti sa často sťažujú, že situácia s mikro a nanoplastami je už teraz neúnosná. Je to skutočne tak?

O vysokej aktuálnosti tejto problematiky svedčia nasledovné čísla: Na svete sa každú minútu kúpi asi milión plastových fliaš s vodou. V prepočte to vychádza zhruba na 20 tisíc fliaš za sekundu. Menej ako polovica z nich sa použije na recykláciu a iba 7 percent sa použije na výrobu nových plastových fliaš s vodou. A práve jednorazové plastové fľaše na vodu sú zdrojom miniatúrnych častíc plastov. Ale tieto častice sa nenachádzajú iba v pitnej vode. Ich zdrojom je aj samotný plast. Klasickým príkladom u nás je 14 kilometrov dlhá údolná vodná nádrž Ružín. Výnimočná scenéria, ktorú Ružín spoločne s okolitými vrchmi vytvára, má však aj svoju odvrátenú tvár. Vodná nádrž totiž jednoznačne patrí k najznečistenejším na našom území. Obrovské množstvo najrôznejšieho odpadu, medzi ktorým dominujú výrobky z plastu pripomína, že znečistenie planéty plastovým odpadom nie je len problém nám vzdialených oceánov a pobrežných oblastí, ale dotýka sa priamo aj Slovenska. Prekvapujúcim zistením je, že rozpustné nanoplasty a mikroplasty sa našli dokonca aj vo vzorkách v čerstvom padajúcom snehu v Montreale v apríli 2019. Toto iba potvrdzuje, že tieto častice sú prenášané vetrom a vodou do vzdialených miest po celom svete a kontaminujú biotopy a potravinové reťazce. Najhoršie na tom je, že týmto časticiam sú vystavené už aj malé deti. Jestvuje tu riziko uvoľnenia mikroplastov v detských fľašiach a iných detských doplnkoch, vyrobených z polypropylénu, najpoužívanejšieho materiálu pri výrobe potravinových nádob. Počas 21-dňového testovania vedci zistili, že fľaše uvoľnili na jeden liter dojčenskej výživy približne 1,3 až 16,2 milióna mikroplastov. Ďalej sa zistilo, že najvyšší efekt bol dosiahnutý, keď fľašu sterilizovali a vystavili horúcej vode. Počet uvoľnených mikroplastov pri priemernej teplote 25 stupňov Celzia stúpol z 0,6 milióna častíc na liter na 55 miliónov častíc na liter pri priemernej teplote 95 stupňov Celzia. Na základe týchto výsledkov sa  predpokladá, že priemerné dieťa, ktoré prijíma potravu cez plastovú fľašu, by mohlo počas svojich prvých 12 mesiacov života denne prijať až 1,6 milióna mikroplastov. Že tento stav je skutočne svetovo neúnosný svedčia názory odborníkov, ktorí sa medziiným pokúsia v apríli tohto roku tento stav analyzovať na virtuálnom Global Microplastics Symposium.

Akým spôsobom môžu tieto čiastočky vstúpiť do tela človeka?

Mikroplasty sú také malé, že sa môžu vyhnúť metódam zberu alebo filtrovania plastových odpadkov a tak nieto divu, že mikroplasty sú prítomné v takmer každom prostredí na Zemi, vrátane čriev mnohých druhov morských vtákov a morských živočíchov. Do organizmu človeka sa dostávajú predovšetkým pitnou vodou nachádzajúcou sa v plastových fľaškách. Dôkazom toho je aj zistenie, že balená voda v plastových fľašiach odobratá po celom svete je kontaminovaná mikroplastmi. Z analýz vykonaných na State University of New York vo Fredonii vyplynulo, že priemerne na liter vody pripadalo 10,4 častíc, ktoré boli väčšie ako 100 mikrónov. Okrem vody sa do organizmu môžu dostávať kontaminovanou potravou a vdychovaním nanoplastov.

Predstavujú pre naše zdravie nejaké riziko? Ako veľmi sú nebezpečné pre život človeka? Ako sa s nimi vyrovná ľudský organizmus a môžu zasiahnuť aj ľudské orgány?

Nakoľko ide o častice cudzie organizmu - xenobiotiká musia byť pre ľudský organizmus nebezpečné. Napríklad jedna zo zložiek plastov polyetylén dimetyl – tereftalát pri zahriatí vody uvoľňuje chemické látky a ťažké kovy majúce vplyv na tvorbu hormónov v tele. Sú tu aj obavy o schopnosti plastových častíc kumulovať vysoké koncentrácie polutantov, ako sú polychlórované bifenyly a polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré sa potom môžu adsorbovať na bunky črevného tkaniva. Laboratórne štúdie naznačujú, že mikroplasty sa pravdepodobne usádzajú vo všetkých hlavných filtračných orgánoch v ľudskom organizme. Jestvujú dôkazy o prítomnosti plastov vo vzorkách tkanív pľúc, pečene, sleziny a obličiek ľudí. Boli detegované chemikálie z plastov v každom jednotlivom testovanom orgáne. Napríklad v pečeni a tukových tkanivách človeka bola potvrdená prítomnosť nielen endokrinného disruptora bisfenolu A, ale aj biologicky nedegradovateľných stavebných komponentov plastov. Chemické zlúčeniny v plastoch môžu mať širokú škálu zdravotných účinkov od  diabetes a obezity až po sexuálne dysfunkcie a neplodnosť. Navyše mikroplasty sa môžu podieľať na procese iniciácie karcinogenézy na princípe fyzikálneho karcinogénu ako je to napríklad v prípade azbestu. Navyše jestvujú poznatky, že mikroplasty môžu na svoj povrch adsorbovať toxické organické látky a ťažké kovy z okolitého prostredia.

Je možné eliminovať množstvo mikroplastového odpadu? Ak áno, akým spôsobom?

Zdá sa, že nateraz je to nereálne. Jedine, ak by sa podarilo genetickým inžinierstvom vyselektovať nejaké baktérie, ktoré by ich dokázali rozkladať.

Môže to predstavovať do budúcnosti nebezpečný problém pre ľudstvo?

V každom prípade.

Ako veľmi sú rozšírené mikroplasty vo svetových zásobách vody?

Ťažko to povedať, ale dnes je známe, že mikroplasty sa nachádzajú nielen v oceánskych ekosystémoch, ale aj v riekach. Napríklad, mikroplasty sa našli aj v 40-tich riekach a vodných tokoch, vrátane vidieckych potokov celého severozápadného Anglicka. Najviac bola znečistená rieka Tame pri Dentone, kde napočítali 517 tisíc častíc na meter štvorcový.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie mikroplasty v  pitnej vode nie sú životu nebezpečné a  neohrozujú ľudský organizmus. Súhlasíte s  týmto tvrdením?

WHO sa „iba“ pripravuje na preskúmanie výskytu mikroplastov a ich vplyvu na verejné zdravie. Avšak, ako sa zdá, WHO v tomto smere nevyvíja patričnú aktivitu. Aj keď si uvedomuje význam zistených výsledkov štúdie, potrebuje oveľa viac údajov o vplyve mikroplastov na ľudské zdravie, aby mohla prijať príslušné opatrenia. Zatiaľ však informácie o mikroplastoch v pitnej vode, podľa WHO, sú veľmi obmedzené a neexistujú žiadne údaje, ktoré by naznačovali, že ich prítomnosť je pre ľudí nebezpečná. Zdá sa, že WHO nejako opomenula skutočnosť, že jednou z jej priorít je podpora prístupu k bezpečnej vode pre 2 miliardy ľudí, ktorí v súčasnosti používajú a pijú kontaminovanú vodu.

Koľko nanoplastov je dnes odhadom v prírode? Akými spôsobmi ovplyvňujú prírodu a náš každodenný život?

Netreba k tomu žiadne vedecké štúdie. Stačí vyjsť do prírody, k moru, k smetným kontajnerom, aby sme si vytvorili reálny obraz o súčasnom stave.

Existuje v súčasnosti dostatočná podpora zo strany verejnosti a  odborníkov na prijatie opatrení v oblasti mikroplastov? Čo sa musí stať, aby sa tento problém vyriešil?

Dnes už nestačí iba ekologicky myslieť, ale aj tak konať. K tomu je potrebné dosiahnuť potrebnú úroveň vzdelania. Túto kapitolu by som nerád otváral. Veď sa stačí pozrieť okolo seba a položiť si otázku, pri pohľade na nelegálne skládky, kto je ich tvorcom? Vari ufóni? Žiaľ, v tomto smere sme akosi zabudli na existenciu skla, ktoré už dnes nemá žiadnu hodnotu, iba ak pri separovanom zbere. Preto si myslím, že tento obrovský problém nevyrieši ani zálohovanie plastových fliaš.

Aké metódy sa používajú na detekciu a identifikáciu mikroplastových častíc?

Pôvodne sa pracovalo pomocou fluorescenčného farbiva rozpustného v tukoch nazývaného nílska červená (nílska modrá). Pomocou tohto farbiva sa podarilo identifikovať prítomnosť mikroplastov. Prvýkrát bolo toto farbivo použité v roku 1985, kedy nílska červeň priľnula k plastu a fluoreskovala cez oranžový filter, čo umožnilo vedcom rozlíšiť plastové častice od sedimentu. Bádatelia následne filtrovali vodu cez 1,5 mikrónový filter a následne spočítali zachytené fluoreskujúce častice. Dnes sa k tomu účelu používa technika kombinujúca nanoštruktúrovanú hmotnostnú spektrometriu s ďalšími relevantnými metódami, ktoré sú schopné detegovať stopové množstvá plastového znečistenia v životnom prostredí vrátane tých, ktoré sa nachádzajú vo vode a jej rôznych formách. Táto technika je taká citlivá, že dokáže zistiť prítomnosť plastu až na úroveň pikogramu (alebo jednej bilióntiny gramu).

Odporučili by ste nám, aby sme v budúcnosti zakázali všetku výrobu plastov?

Žiaľ, to je dnes už iba utópia. Pozrime sa okolo seba a všade vidíme samý plast. Veď nie zbytočne sa hovorí, že žijeme v dobe plastovej. A tak v tomto smere bude musieť dôjsť k nejakej revolúcii v našom myslení a konaní, aby sme mohli poraziť plastový biznis.