Frank Jalšovský: Tvorba diela ma pohltí natoľko, že nevnímam čas a ani okolitý svet

Slovensko je síce malou krajinou, napriek tomu ponúklo svetu mnoho talentovaných umelcov, ktorých nám iní v dobrom závidia. 

Medzi nich patrí aj Frank Jalšovský, ktorý sa venuje nadčasovej grafike. Vo svojich dielach rád spája vesmír s podstatou človeka a svoju dušu odhaľuje v originálnych výtvoroch. Tie boli vystavené v galériách po celom svete. Niektoré jeho práce zaujali aj bývalého amerického prezidenta Billa Clintona.

Na vysokej škole ste študovali pod patronátom profesorov ako Dubay, Rumanský a Brunovský. Aké to bolo stretávať sa s takýmito velikánmi? 

Na VŠVU sme mali skvelých pedagógov. Svojim prístupom nás dokázali motivovať a naučili nás poctivému prístupu k tvorbe. To sa nedá kamuflovať. Boli nielen vynikajúci umelci ale aj úžasní ľudia. Dodnes sú mi veľkým vzorom.  Či to bol ešte na strednej škole na oddelení voľnej grafiky profesor Gabriel Štrba, alebo na Vysokej škole výtvarných umení profesor Albín Brunovský, národný umelec profesor Orest Dubaj, docent Igor Rumanský a jeho asistent Dušan Stopiak, všetci svojím spôsobom ovplyvnili našu tvorbu a prístup k nej. V precíznom stvárnení vnútornej myšlienky, cez schopnosť zachytenia a vyrytia tejto myšlienky následne do kovu, až po finálny výsledok - grafické výtvarné dielo.

Osud vás nakoniec zaviedol do zámoria. Pracovali ste v prestížnom kanadskom grafickom štúdiu. Ako ste sa dostali k tejto ponuke?

Jedného dňa, keď som sa vybral do obchodu s výtvarnými potrebami, stretol som tam chlapíka, zhodou okolností tiež umelca grafika. Dali sme sa do reči a on mi dal kontakt na grafické štúdio Malaspina vo Vancouveri, kde ma po prezentácii môjho umenia prijali za člena. Tu neskôr vznikli moje najznámejšie diela ako je Genesis, Discovery, Age of Wisdom, Hymn to the Universe a ďalšie.

Počas tejto práce ste nepochybne stretli ďalších motivujúcich ľudí. Aký vplyv to malo na vašu tvorbu? Nabrali vaše práce iný smer, inšpirovali ste sa novými spôsobmi tvorby?

V grafickom štúdiu Malaspina nás bolo niekoľko členov, grafikov z rôznych kútov sveta. Každý z nich mal svoj vlastný štýl umeleckého prejavu ako aj technické prevedenie. Možnosť priučiť sa novým trendom či metódam sa dalo prostredníctvom workshopov, ktoré boli prezentované samotnými umelcami. Takto sme sa naučili niečo nové jeden od druhého. V štúdiu nevládla súťaživosť, skôr taká družná atmosféra, kde sa z úspechu jednotlivca tešili ostatní kolegovia.

Vaše obrazy zaujali aj bývalého amerického prezidenta Billa Clintona. Mali ste možnosť stretnúť sa s ním? Dozvedeli ste sa, čím ste u ňho zabodovali?

Grafické štúdio vo Vancouveri, kde som pracoval, bolo medzinárodne známe pre rôznorodosť výtvarných diel, kde si každý zberateľ našiel svoj obľúbený námet. Nebolo zriedkavosťou, že štúdio navštevovali aj profesionálni agenti solventných klientov, ktorí pre nich vyberali umelecké diela. Týmto spôsobom sa dostala séria mojich štrnástich krajiniek kanadskej prírody na ranč bývalému prezidentovi Spojených štátov Billovi Clintonovi.

Čo pokladáte vo vašej kariére za zlomový moment, vďaka ktorému sa vám podarilo zarezonovať medzi najlepšími grafikmi a výtvarnými umelcami?

V štúdiu sme usporadúvali ročne niekoľko predajných výstav.  Ďalšie dvere vo svete mi otvárali výstavy v Amerike, Európe, Ázii aj Afrike, kde som získal množstvo ocenení. Pomaly sa moje umelecké diela dostávali do povedomia miestnych i zahraničných zberateľov. Čoraz častejšie sa objavovali články v časopisoch, novinách aj dennej tlači. Možnosť zviditeľňovania a zúčastňovania sa na medzinárodných výstavách bola v tom čase prístupnejšia „spoza mláky“.

Ktorá hĺbkotlačová technika je vášmu srdcu najbližšia a prináša vám najviac radosti?

Čo sa týka výberu grafických techník, v priebehu rokov strávených venovaniu sa klasickým technikám som si vyšpecifikoval štyri, ktoré najviac vyhovujú môjmu naturelu a dokážu najviac priblížiť subjekt tém, ktoré nimi vo svojich dielach stvárňujem. Je to jedna z najstarších techník mezzotinta, potom akvatinta, suchá ihla a lept. Sú to techniky starých talianskych a holandských majstrov. Všetko, čoho sa dotknete, od zrnenia kovovej platne, cez vyhĺbenie kresby rydlom a nanesenie farby, je výsostne ručnou prácou.

Vaše diela sa objavili vo viacerých filmoch. Ste na podaktorý z nich obzvlášť hrdý?

Do filmov si moje obrazy vyberali sami režiséri alebo producenti cez galériu, ktorá ma reprezentovala. Vnímam to ako unikátnu šancu prezentácie môjho umenia v rámci filmového umenia.

Maľujete abstraktné obrazy, ale i portréty ľudí. Pracujete priamo na objednávku zákazníkov alebo nechávate všetko na vašu inšpiráciu?

V minulosti som maľoval na objednávku olejomaľby, ale takú najväčšiu satisfakciu mám, keď môžem tvoriť voľne, slobodne, svoje vízie, myšlienky vyryť do kovu. Vtedy akoby sa cez tie rydlá, ktorými vytváram nové dielo prenášala moja energia do medeného štočku. Tvorba diela ma pohltí natoľko, že nevnímam čas ani okolitý svet. Vtedy som tak povediac vo svojom živle.

Kde všade si môžu priaznivci umenia pozrieť vaše diela?

Stálu výstavu mojich umeleckých diel je možné vidieť v galérii Discovery Fine Arts v Bratislave. Veľkú retrospektívnu výstavu plánujem po ukončení svojho zatiaľ rozmerovo a obsahovo najväčšieho diela, na ktorom momentálne pracujem. Prípravy trvali niekoľko rokov a je to pre mňa výzva, na ktorú sa úprimne teším.

Na čom v súčasnosti pracujete? Chystáte aj nejaké prekvapenie, ktoré nám môžete prezradiť? :-)

Už dlho nosím v sebe myšlienky na obsah nového diela, ktoré ma doslovne znepokojujú. Potrebujem dostatok nerušeného času, akési bezpriestorové vákuum, aby som ich dokázal pretaviť na plochu. Sú to vzrušujúce chvíle, kedy sa rydlo dotkne kovu a objavia sa prvé symptómy budúceho, rozmerovo najväčšieho diela aké som doposiaľ vytvoril, na čo sa veľmi teším. Tematicky to bude spojenie vesmíru s našou materiálnou pozemskosťou, ľudskou podstatou v nadväznosti na vzájomné duchovné prepojenie.

Máte medzi slovenskými mladými autormi obľúbenca, na ktorého obrazy či inú tvorbu sa vždy rád pozriete?

Z mladšej generácie ma svojou tvorbou zaujal Achilleas Sdoukos, talentovaný slovenský umelecký sklár a dizajnér.  Jeho diela sú unikátne a mnohotvárne, v dizajnérskych spája vysokú úžitkovosť a zároveň vkladá do nich pridanú hodnotu umenia. Neobyčajné obrazy tvorí maliar samouk Michael Gavrieli. Používa 2500 rokov starú výtvarnú techniku nazývanú enkaustika, pri ktorej kombinuje vosk s 24 K práškovým zlatom a rýdzim striebrom. Z našej generácie by som si predsalen dovolil pripomenúť niekoľko špičkových umelcov.  Zo sklárov sú to Drahoš Prihel a Ivan Žákovič, zo sochárov Pavol Maria Schultz a Miroslav Rudavský, maliar Štefan Polák a tiež vynikajúci kresliar Miroslav Matuščin a za krajinársku fotografiu špičkový fotograf Filip Kulišev.

Ako vnímate záujem Slovákov o umenie? Majú radšej moderné prepojenie rôznych štýlov a abstraktné vyjadrenia umelcov, alebo sme stále konzervatívnejší a uprednostňujeme jednoduchú maľovanú klasiku?

Hovorí sa, že koľko ľudí, toľko chutí. Týka sa to aj umenia. Niekomu vyhovuje viac abstraktný prejav, iného osloví jeho príbeh a niekto uprednostňuje klasiku. Oceňujem však umelecké cítenie väčšiny Slovákov a teší ma, že aj mladšia generácia vidí v kvalitnom umení hodnoty, ktoré sú trvalé a okrem iného aj výborná investícia. Na Slovensku máme viacero vynikajúcich umelcov v rôznych cenových kategóriách. Je si teda z čoho vybrať.

Zdroj foto: Archív Frank Jalšovský