Farbami sa dá vyjadriť celý svet

Charizmatický, optimistický a pozitívne naladený umelec, ktorý inklinuje k pop-kultúre, street art a etno umeniu. Aj takýto je akad. maliar Daniel Bidelnica, ktorý žije a tvorí v Bratislave v historickom ateliéri bývalej súkromnej školy Gustáva Malého.

Umelcov život, históriu tvorby a ukážky diel môžete nájsť aj na jeho stránke www.bidelnica.sk.

 

Študovali ste Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave a VŠVU v Bratislave - oddelenie monumentálnej maľby.
Maľovali ste aj predtým, ako ste začali študovať strednú školu?

 

Odmalička ma zaujala hra s farbičkami a obrazne povedané - ako by som ich už z ruky nevypustil...

 

Kedy prišiel prvý impulz, že sa chcete venovať umeniu?

 

Už na základnej škole ma rodičia zapísali do ľudovej školy umenia v Nitre na výtvarný odbor.

 

Viedol Vás k tomu niekto?

 

Na ĽŠU som mal to šťastie, že ma vyučovali dvaja schopní pedagógovia, sochár Alexander Kiss a výtvarný pedagóg Anton Fábera. Oni ma pripravovali na ceste k umeniu a k štúdiám na strednej umeleckej škole v Bratislave, kde som sa dostal do triedy profesora Rudolfa Filu. Monumentálne maliarstvo som absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri u profesorov Ivana Vychlopena a Eugénie Lehotskej.

 

 

Venujete sa voľnej maľbe, grafike, sochárstvu, tapisérii, bodypaintingu, autobodypaintingu, farebnej plastike, maľovaniu budov, úžitkových predmetov, áut či mozaikám zo skla.
Je však niečo, čo Vás najviac baví a napĺňa z týchto typov umenia?

 

Základom maliarskych techník a disciplín je klasické maľovanie farbami na plátno. Je to komorný prejav, kde si môžem vyjasňovať rôzne myšlienky, nápady a tvorivé postupy. Myslím si, že farbami sa dá vyjadriť celý svet.

 

 

Jednou z Vašich inšpirácií bol Pablo Picasso, ale tiež etno umenie a street art z rôznych Vašich ciest po svete.
Odkiaľ ešte beriete inšpirácie?

 

Som vášnivý cestovateľ, a to je jedna z mojich dôležitých inšpirácií. Pri pobytoch rôznych krajín ma okrem prírodných krás zaujímajú aj prvky tzv. etno umenia. Ďalším zdrojom je tzv. street art, čiže umenie ulice. Je to také synonymum doby a zároveň mi ponúka prepojenie súčasnej doby a prostredia mesta.

 

Je nejaká konkrétna vec, udalosť alebo osoba, ku ktorej sa radi vraciate po inšpirácie?

 

Okrem týchto spomínaných zdrojov inšpirácie asi najväčší vplyv na tvorbu majú moje farebné sny. Viem, že sa k nim nikdy nedostanem, ale ukazujú mi cestu kadiaľ sa mám k nim približovať.

 

 

Ste spoluzakladateľom a členom Výboru Spoločnosti voľných výtvarných umelcov, vyše 35 rokov vystavujete a prezentujete svoju tvorbu doma i po celom svete. Okrem toho sa venujete aj pomoci iným – podporujete charitatívne nadácie.

 

Zhruba pred 30-timi rokmi som bol pri zakladaní Spoločnosti voľných výtvarných umelcov na Slovensku a som rád, že do dnešných dní sa môžem podieľať na jej činnosti a smerovaní.

 

Čo Vám dáva chuť žiť? Čo Vás napĺňa v profesijnom, ale aj v súkromnom živote?

 

Bytostne som človek založený s pozitívnym myslením a pohľadom na život. Tu sú aj  korene mojich charitatívnych činností.

 

Ako najradšej relaxujete, keď momentálne netvoríte?

 

Vždy som inklinoval k statusu harmónie, čo má vplyv nielen na moju tvorbu, ale aj môj osobný život. Pri ateliéri v Rusovciach, kde tvorím už roky, dotváram záhradu, kde okrem rôznej zelene staviam sochárske objekty a táto symbióza ma napĺňa pocitom harmónie, ale aj nekonečnosti.

 

Maliarov ateliér

 

Vaša veľkoplošná nástenná maľba s názvom Svetlá na vode zdobí budovu Múzea moderného umenia Danubiana v Čunove. Je zaujímavé, že toto dielo Vám pokrstila samotná holandská kráľovná Beatrix.Aké silné momenty, ktoré sa spájajú s Vašou kariérou, Vám zostali v pamäti dodnes?

 

Zlomové momenty boli u mňa úspešné prijímacie skúšky na vytúžené výtvarné školy. Ďalej by som spomenul návštevy svetových múzeí a galérií, ale hlavne stretnutie s talianskym renesančným a barokovým umením. Ďalej to boli osobné stretnutia so zaujímavými výtvarníkmi ako napríklad Ladislav Guderna, Viliam Schiffer, Franc Renzulli, Friedensreich Hundertwasser a iní.

 

Jednou z Vašich myšlienok je heslo „Život pre umenie“, teda umením bytostne žijete.

 

Život pre umenie sa volá moja monografia, ktorá zachytáva jednotlivé etapy a techniky môjho života a tvorby. Ako samotný názov napovedá, téma umenia je moment, ktorí spája moju osobu s tvorbou a zároveň s vonkajším svetom.

 

 

Ako by ste inšpirovali mladých umelcov, ktorí sa snažia preraziť v tomto odvetví? Čo by ste im odkázali?

Aby si šli za svojimi predstavami, aby boli vytrvalí, pracovití a aby si uvedomili, že umenie má svoj zmysel, že je nevyčerpateľné a hlavne že nám robí život krajším.

 

Kto je akad. maliar Daniel Bidelnica?
Vyštudoval Oddelenie monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti sa venuje voľnej maľbe, sochárstvu, grafike, počítačovej grafike, tapisérii, farebnej plastike, bodypaintingu i autobodypaintingu, mozaikám zo skla, taktiež maľovaniu budov, úžitkových predmetov i áut. Do svojej rozsiahlej tvorby rád vkladá základné elementy ako zem, voda, oheň a vzduch. Maliarova tvorba je známa tým, že je založená na základných harmóniách, ktoré vznikali v dávnej histórii ľudstva a vracia sa k prapodstate ľudskej existencie, čo je vidieť v jeho rukopise diel. Bidelnica vkladá do svojej tvorby množstvo farieb, ktoré pri pohľade na dielo pôsobia pestrofarebne a optimisticky.

Svoje diela prezentoval na spolu takmer 200 kolektívnych a samostatných výstavách doma i v zahraničí. Bol spoluzakladateľom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov, ktorá funguje už tridsať rokov. Okrem toho bol niekoľko rokov iniciátorom stretnutí slovenských a českých umelcov pod názvom Olšany Color, ktoré sa realizovali na farme Bolka Polívku. Maliar je taktiež organizátorom medzinárodného maliarskeho sympózia v barokovo-klasicistickom kaštieli v Mojmírovciach s názvom Soví dom.

Jeden z mnohých umelcových obrazov sa stal podkladom pre mozaiku pre nemocnicu na Kramároch. Vytvoril tiež známu veľkoplošnú nástennú maľbu Svetlá na vode, ktorá zdobí budovu Múzea moderného umenia Danubiana v Čunove.

 

Hlavná fotografia a fotografie v článku: s povolením D. Bidelnicu