Epilepsia verzus febrilné kŕče sú dva rozličné pojmy. Viete ich odlíšiť?

Dve odlišné diagnózy, ktoré sa často zamieňajú. Spoznáte rozdiel? Pre laika či rodiča malého dieťaťa, ktorý sa s jednou z nich stretne po prvý raz, je to takmer nemožné. Ako ich odlíšiť sme sa opýtali neurologičky, MUDr. Heleny Štillovej.  

Pani doktorka, ako definovať epilepsiu?

Epilepsia je záchvatové ochorenie, charakterizované poruchou mozgu. Prejavuje sa opakovanými epileptickými záchvatmi. Jeden epileptický záchvat ešte neznamená, že človek má epilepsiu. Dôležité je opakovanie, respektíve tendencia k opakovaniu. Na epilepsii je nebezpečné to, že záchvat býva nepredvídateľný, náhly a neočakávaný. Zastihnúť nás môže v rôznych situáciách, pričom práve to predstavuje priame ohrozenie života. Preto táto diagnóza u väčšiny ľudí vyvoláva hrôzu.

Aké sú jej prejavy?

Epilepsiu väčšina ľudí pozná ako náhlu stratu vedomia. Niekedy jej predchádza výkrik, napnutie tela, zášklby, chrčanie, premodrenie v tvári, chvíľková zástava dýchania, pena okolo úst. Občas sa objavia aj stopy krvi po pohryzení. Potom nasleduje zmätenosť. To je tzv. generalizovaný záchvat, ktorý postihuje celý mozog. Ten je spôsobený náhlym výbojom mozgových buniek celého mozgu. No tento druh epilepsie nie je najčastejší. Je len najviditeľnejší, preto sa aj rýchlo identifikuje. Generalizované záchvaty postihujúce celý mozog voláme absencie. Ide najmä o detské záchvaty, ktoré sa prejavujú krátkodobým zadívaním sa dieťaťa do neurčita, eventuálne aj drobnými zášklbmi viečok.

Ďalej sú to ložiskové záchvaty, ktoré vychádzajú z určitej časti mozgu, a podľa toho aj klinicky vyzerajú. Napríklad, opakované frekvenčné zášklby v tvári, respektíve zášklby končatín. Tieto sa môžu prejaviť len na jednej polovici tela. Bolesti bruška,závraty, poruchy reči, čudné, nezvyčajné správanie sa. Toto všetko robí problémy v diagnostike. Detský mozog je úžasný tým, ako rýchlo sa dokáže učiť. Čím je mladší, tým rýchlejšie sa učí. Preto je dôležité epilepsiu čo najskôr diagnostikovať, aby záchvaty nepoškodili vyvíjajúci sa mozog a hlavne, aby nenarušili kognitívne funkcie.

Ako ju vieme diagnostikovať?

Pre diagnózu je dôležitý klinický popis záchvatu. Začiatok i následný stav po záchvate. V diagnostike nám pomáha EEG (elektroencephalograf), ktorý zachytáva mozgovú činnosť. V súčasnosti rodičia majú možnosť podieľať sa na rýchlom získaní informácií tým, že priebeh záchvatu natočia na video. To pri hodnotení lekárovi veľmi pomôže. Ďalej je tu vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) a magnetickou rezonanciou ( MR). Tie nám pomôžu vyhodnotiť, či môže ísť o príznak iného ochorenia mozgu, napríklad nádor. Rovnako slúži na posúdenie, či sa nejedná o morfologickú poruchu mozgu.

Základom je správna diagnóza. Ja som mala úžasného učiteľa, klinického epileptológa z Prahy, nebohého primára MUDr. Dolanského. Ten zakaždým zdôrazňoval, že je menšie zlo diagnózu epilepsie podceniť než preceniť, vzhľadom k tomu, že sa následne jedná o dlhodobú liečbu, spojenú s výraznejšími obmedzeniami v živote. Preto je potrebné diagnózu epilepsie jednoznačne identifikovať a byť o nej presvedčený. Nie len z alibizmu (pre istotu) nasadiť liečbu.

V posledných rokoch je možné pri ťažkých, nezvládnuteľných epilepsiách, riešiť stav epileptochirurgicky na špecializovaných pracoviskách v Brne alebo v Prahe.

Ako rozoznať febrilné kŕče?

Jedná sa o vyprovokovaný záchvat - reakciu inak zdravého mozgu na teplotu. Vyskytujú sa najčastejšie medzi 6 mesiacom a 5-tym rokom života dieťaťa, častejšie u chlapcov. Tu je vždy potrebné vylúčiť infekčné ochorenie nervového systému. Obvykle sa jedná o nekomplikované febrilné kŕče s trvaním do pätnásť minút. Záchvat vyzerá ako epileptický, generalizovaný záchvat. No to neznamená, že sa z toho musí v budúcnosti nutne vyvinúť epilepsia.

Čo robiť, ak už dieťa febrilnými kŕčmi trpí? Dá sa im predísť?

V minulosti sa deťom, ktoré trpeli febrilnými kŕčmi, podávali ako preventívna liečba barbituráty. Avšak zistilo sa, že zasahujú do rozvoja kognitívnych funkcií, preto sa dlhodobá liečba viac neodporúča. Rodičom je potrebné vysvetliť, že sa nejedná o epilepsiu, len záchvaty pri teplote. Z tohto dôvodu je nutné mať doma lieky na zníženie teploty a Diazepam vo forme čapíku. Ten sa podáva iba pri záchvate do konečníka. Ak sa u dieťaťa opakovane vyskytujú febrilné kŕče, v prípade úzkostlivých rodičov sa dá užiť tabletka Diazepamu ihneď v úvode  ochorenia, ktoré je sprevádzané vysokou horúčkou. No zvýšte opatrnosť, aby sa neprekryli príznaky iného infekčného ochorenia mozgu.

V čom spočívajú zásadné rozdiely pri prejavoch epilepsie a febrilných kŕčov?

Epilepsia v detskom veku má viaceré klinické prejavy. Väčšinou je spojená s nálezom v EEG. Febrilné kŕče sa prejavujú ako napnutie v úvode, symetrické zášklby a porucha vedomia. Vznikajú u inak zdravého dieťaťa spravidla jedenkrát v priebehu 24 hodín počas horúčnatého ochorenia.

U detí skôr nepoznať epilepsiu. Najmä tie formy, u ktorých dochádza ku krátkodobej poruche vedomia a vyzerajú, ako keby sa len zadívali a nedávali pozor. Potom sú to nočné záchvaty, môžu byť zamieňané za zlé sny alebo nočné mory. Často bývajú nepoznané aj stavy, ktoré majú pôvod v spánkovom laloku mozgu a prejavujú sa ako bolesti bruška, prežúvanie, ale aj vracanie. Naopak, podaktoré nezvyčajné, mimovoľné pohyby sú mylne pokladané za epilepsiu.      

Čoho sa musíme pri detskej epilepsii vyvarovať?

Dieťa s epilepsiou nie je potrebné výraznejšie obmedzovať. Pri správne nastavenej liečbe môže viesť úplne normálny život iba s určitými opatreniami. Treba sa vyhýbať situáciam, keď by mohlo dôjsť k úrazu. Nikdy ho nenechávame kúpať sa samé, plávať môže výlučne pod dozorom. Nešplhať do výšok! Nevyhnutný je pravidelný spánok, obmedziť TV, tablet, mobil. Špeciálne opatrenia pri stravovaní nie sú nevyhnutné. Pri epilepsii je treba vylúčiť alkoholické nápoje, čo u detí zrejme netreba zdôrazňovať. Rodičia by na to nemali zabúdať ani pri liekoch, napríklad kvapkách proti kašľu, a vždy si overiť, či náhodou neobsahujú alkohol!

Dôležitá je informovať pedagógov. V začiatkoch mojej práce sa učitelia tejto diagnózy báli. Stalo sa, že odmietali dieťa do školy prijať. Teraz je to chvalabohu iné. Informovanosť je podstatne lepšia, učitelia prijímajú deti s danou diagnózou bez predsudkov a strachu.

Môže dieťa z epilepsie takpovediac vyrásť?

Pri správnej diagnóze epilepsie a adekvátnej liečbe možno pacienta vyliečiť. Záleží od typu epilepsie, dodržiavania životosprávy a terapie. Pozitívna správa znie, že percento vyliečených je vysoké. To prináša radosť pacientovi, rodičom a v neposlednom rade tiež lekárom.