Emil Burák: "Jeden človek s presvedčením dokáže poraziť aj sto ľudí, ktorí majú iba názor."

Médiá o ňom píšu ako o pragmatikovi a kreatívcovi s vyše 30-ročnou praxou v oblasti ekonómie a daní. No to nie všetko. Aktivít, ktorým sa Ing. Emil Burák, PhD. venuje, je podstatne viac, publikačnú činnosť nevynímajúc. A práve o nej sme sa porozprávali aj v nedávnom rozhovore.

Profesionál, ktorý má na konte viac ako dve desiatky odborných kníh a dve tisícky odborných článkov, je v tomto smere rozhodne veľkou inšpiráciou. 

V koľkých rokoch ste napísali svoje prvé dielo, aký to bol žáner a o čom pojednával?

Som ekonóm a väčšinu mojich kníh som napísal popri zamestnaní – počas večerov a víkendov. Kratšie formáty (články) som začal písať ako 30-ročný a prvú knihu som napísal ako 37-ročný v roku 2000. Išlo o odborný titul charakteru daňovej optimalizácie, ktorý vyšiel v SEPI Žilina v rámci edície PRAKTIK pod názvom DANE NA HRANE. 

Aký to bol pocit, držať prvý raz v rukách vlastnú knihu?

Napísať knihu je fuška. Domnievam sa, že o to väčšia, keď nepíšete beletriu, ale literatúru faktu (ukážky z môjho diela čitatelia vidia napríklad TU), teda odborné tituly. Prvý pocit bol dobrý, keďže som s tým neprestal a pokračoval ďalej v písaní. Je to niečo silné z Vás – takže pre mňa to bol sviatok a myslím, že pre každého autora je to niečo jedinečné, úžasné a originálne. Možno je vhodná metafora, že výtvor autora indikuje podobný pocit ako splodiť (počať) dieťa. Je to veľmi fascinujúci a osobitý pocit, odporúčam ho vyskúšať: nevyskúšaš, nevieš😊.

Spomeniete si ešte, s čím ste sa ako začínajúci autor museli vysporiadať?

S nájdením vlastného štýlu a kreovaním spôsobu ako to urobiť dobre, pretože zdaňovanie je zložitá záležitosť na strane jednej, no autor sa musí usilovať zložité state čo najviac zjednodušiť, aby to bolo zrozumiteľné pre čitateľa na strane druhej. V odbornej literatúre pomáhajú príklady z praxe. V tom čase bol tiež veľký deficit kvalitnej podkladovej daňovej odbornej literatúry, preto sa prvé odborné knihy písali oveľa ťažšie než tie následné. Ipsa scientia potestas est (Poznanie je sila)! Vedci hovoria, že expertom sa človek môže stať až vtedy, keď má za sebou minimálne 10-ročnú prax. Preto kým vyrastiete povedzme na zodpovedného daňového odborníka, ktorý dokáže písať fundované knihy, to podľa môjho názoru môže trvať aj 15-20 rokov.

Čo je pre vás v samotnom procese tvorby kníh najzložitejšie?

Tvorba/tvorivosť/kreativita – je veľmi zvláštna esencia, ktorá predstavuje pri písaní kníh kombináciu prieniku mozgu (racio), srdca (emócie) a duše. Pani MÚZA vie byť niekedy veľký huncút a prefíkaná šibalka. Sto iných ľudí značí aj sto rôznych chutí. Pre každého autora môže byť zložité v písaní kníh niečo iné. Písanie autora je kombináciou jemného (poézia) i drsnejšieho (próza), vtipu i dôvtipu. Pre mňa nie je zložitá technika písania a štylistika - píšem rýchlo desiatimi prstami a komunikačné zručnosti vyučujem dlhé roky na trhu ako lektor. Za najzložitejšie považujem dostať do knihy atraktívnu šťavu, aby nebola pre čitateľa priveľmi suchá. A nadchnúť sa osobne pre tému, ktorej verím, že ju chcem napísať.

A naopak, tou najpríjemnejšou časťou?

Určite fakt, ak sa kniha vydarí. A po drine príde zaslúžená odmena. Nielen v neživom procese tým, že sa kniha predáva, ale najmä v živej interakcii, že autor dostane milú spätnú väzbu od konkrétnych čitateľov. Od svojho publika (tzv. štamgasti), ale aj od neznámych, ktorí ho čítajú úplne prvýkrát.  Tou najpríjemnejšou časťou sú teda dôkazy o spokojnosti a pozitívna reakcia od čitateľov, ale i pretrvávajúci pocit autora, že sa to celkom podarilo a má to zmysel. Uznanie však na Slovensku, z hľadiska úcty k znalostným pracovníkom, nenájdete často.  Väčšina národa číta univerzálne málo a smutný je rovnako fakt, že iba maličká časť profesionálov tvrdo pracuje na svojom odbornom raste a naozaj systematicky a zodpovedne si buduje aj vlastnú profesionálnu knižnicu odbornej literatúry.

Sú vaše knihy vydávané aj ako e-knihy?

Som stará dobrá škola, ktorá uctieva múdrosť a klasické know-how. A teda aj miluje printové knihy viac ako ich iné podoby. Vnímam ich prakticky vhodnejšie pri práci s odbornou literatúrou a pre mňa majú aj umelecký rozmer s vyšším šarmom v porovnaní s elektronickými knihami a audio-knihami. Napriek všetkému a všetkým. Niekedy sa príliš v živote ponáhľame a najväčšia rýchlosť neznamená automaticky aj najlepšie riešenie. Listovať si v klasickej knihe mne osobne chutí oveľa viac ako čítať E-book elektronickou čítačkou, respektíve počúvať v aute audio-knihy.

Áno, niekoľko ich vyšlo v rámci ecoletra.com. Ale nepredávajú sa tak ako printové knihy. Nemám s tým dobrú skúsenosť. Faktom zostáva, že hoci na obal týchto titulov (napríklad o kreativite alebo daňovom plánovaní) kliklo aj viac ako 20 tisíc ľudí, chceli len plytko z povrchu (z obalu, obsahu) pozbierať inšpiráciu, samotný titul si totiž nekúpili. Možno čakali oveľa nižšiu cenu, ale každá duševná práca niečo stojí (aj odriekanie, mozole, znalosti, čas).

Publikovali ste niekedy knihy aj svojpomocne, bez participácie vydavateľstva?

Viac ako polovicu kníh editujem svojpomocne, pretože napriek opakovaným osloveniam odborných vydavateľstiev sa nedarí urobiť s nimi dobré kontrakty.  Pravda nie je tam, kde ju vidíme, ale tam, kde ju nachádzame. Slovensko má desiatky knižných vydavateľstiev, ale len desiatku knižných vydavateľstiev odbornej literatúry. A tieto sa správajú na trhu prirodzene komerčne. To znamená, že sa riadia nie hodnotou, ale cenou. Často vydajú aj odborne slabšie knihy, keď máte známosti a pochádzate z akademickej pôdy teórie, ako keď ste praktik, pragmatik a prinášate aj jedinečné know-how z praxe. Odvíja sa to všeobecne od toho, že národ na Slovensku si neváži know-how odborníkov a múdrosť expertov. Preferuje sa skôr komerčný princíp za každú cenu, veď o peniaze ide v trhovej ekonomike až v prvom rade.  

O akých témach sa vám píše s najväčšou ľahkosťou?

Keď ide o problematiku, ktorej rozumiem. Keď Vám téma sadne ako uliata a chutí ako najmilší pôžitok až mentálny orgazmus. Lebo kreativita je dcérou intuície, matkou umenia a sestrou šialenstva (R.Honzák/F.Honzák: Čas psychopatú). Mám svoj edičný plán zo 4 oblastí – pedagogická literatúra (vzdelávanie a znalostný manažment), motivačná literatúra (life manažment - životné rady, kreativita a sebarozvoj), ekonomická literatúra (financie, dane a účtovníctvo) a beletria, ktorý počíta s východiskami pre 3 tucty kníh. Ročne píšem 3-4 knihy, ale editujem len 2 - naďalej hľadám svoje materské vydavateľstvo. Beletriu som ešte písať nezačal, čakám na životnú objednávku niektorého vydavateľa. Byť výnimočný je najlepší spôsob ako byť iný. Aj v písaní verím, že to najlepšie ešte len príde😊. 

Pustili by ste sa aj do tém, v ktorých nie ste „príliš doma“? Z dôvodu posunutia vlastných limitov?

Áno, ak by ma tá téma očarila. Jeden človek s presvedčením dokáže poraziť aj sto ľudí , ktorí majú iba názor. Zakladám si na tom, že tri štvrtiny mojich kníh sú originály, ktoré sú v SR bezkonkurenčné a jedinečné. Logicky len preto, lebo sú zatiaľ v SR (niektoré aj v EÚ – napríklad titul Daňová kreativita – zreteľahodné príklady alebo Daňová obrana – príklady ochrany) jediné svojho druhu od slovenského autora. Najsilnejšie kníhkupectvá a vydavateľstvá v SR často nedôverujú domácim autorom, ale radšej vydávajú niekedy aj obsahovo slabšie (asi komerčne osvedčené) preklady zahraničných univerzálnych autorov, ktorí špeciálne domácemu slovenskému prostrediu nerozumejú. Napríklad z oblasti životológie, kde určite povie viac pri praktických životných radách „slovenský guľáš pre dušu“ od znalca slovenského naturelu, folklóru a koloritu - než „americká slepačia polievka pre dušu“. Síce od výborného autora, ale takého, ktorý typickému ateliéru slovenskej duše nerozumie.

Kde všade môžu záujemci získať vaše knihy?

V bežných kníhkupectvách v SR dostupné nie sú, predáva ich výlučne internetové kníhkupectvo Martinus alebo sieť jeho kamenných predajní. Tiež sú dostupné priamo u autora (burak@nextra.sk). Alebo vo vybraných knižniciach – viac vo vedeckých, vysokoškolských a veľkomestských, menej vo verejných - regionálnych a lokálnych.

Veríte v budúcnosť tlačenej knihy alebo e-knihy, prípadne oboch súčasne?

No culture – no future. Bez kultúry niet budúcnosti. To sa dotýka aj knižného sveta. Zmena je jedinou istotou v oceáne početných dnešných neistôt človeka. Súvisí to úzko s evolúciou sveta, kde stále väčší priestor v spoločnosti dostáva vďaka internetu, sociálnym sieťam, digitalizácii a umelej inteligencii virtuálny svet miesto reálneho sveta. Hlavné riziko tkvie v tom, že tak kontraproduktívne pribúda NEŽIVÁ (neosobná) komunikácia, ktorá vytláča ŽIVÚ komunikáciu. Modus vivendi sa drasticky zrýchľuje (následne radikálne pribúdajú aj psychickí pacienti). A to dramaticky ničí a likviduje vzťahy.

Budúcnosť kníh je jasne v kombinácii všetkých foriem (print, elektro, audio), ale osobne by som bol rád, keby tlačená kniha stále dominovala. Pri čítaní životopisov skutočných osobností (nie pseudoosobností z radov celebrít) sa tieto zhodujú, že najradšej mali ranné detstvo, ktoré ich hodnotovo formovalo v rodine najviac. Tak vnímam ako nadšený vzdelávač aj tlačenú knihu. Odvzdelával som úspešne na trhu, na akademickej pôde i rôznych akadémiách doteraz tisíce dospelých. Stále platí, že niet lepších výučbových pomôcok ako KNIHA a PREDNÁŠKA osobne tvárou v tvár. Aj napriek elearningu, blearningu, webinárom, online výučbám a ďalším náhradným neživým vzdelávacím praktikám.

Akým spôsobom by spoločnosť mala pomáhať začínajúcim autorom?

Ľudský tvor by mal tvoriť, čo nie každý dokáže. A teda aj nie každý začínajúci autor na to má a stane sa z neho automaticky aj homo creativus. Na Slovensku existujú „v dospelom živote“ rôzne literárne súťaže a platformy na objavovanie i podporu literárnych talentov. Začínajúcich autorov by však mala podchytiť už škola, pri identifikovaní talentov (možno aj tých ešte nedospelých) – kde učiteľ spoznáva kvalitu žiaka a študenta cez jeho vyjadrovanie, ústnu a písomnú komunikáciu. Škola však ničí tvorivosť tisíckami zákazov, čo všetko žiak a študent NEVIE a NESMIE. Namiesto toho by mala dávať povzbudenia, uznanie a rozvíjanie toho, čo študent VIE a SMIE.

Kreativita sa však na slovenských školách priamo nevyučuje, čo považujem za hlavnú brzdu rýchlejšieho prechodu krajiny od kontraproduktívnej ZNÁMOSTNEJ ekonomiky ku nutnej ZNALOSTNEJ ekonomike. Tá je je pre dlhodobú prosperitu Slovenska nevyhnutná. Slovensko patrí v EÚ na inovačný cintorín. Generuje a produkuje primálo originálnych diel z hľadiska špičkových patentov, objavov, vynálezov, najnovších technológií a vysokej pridanej hodnoty určenej na export. Krajina má síce moderný autorský zákon i podporné autorské organizácie (napríklad lita.sk, litfond.sk, atď.), ale spoločenská mienka i verejný status autorov v SR je podľa môjho názoru zaznávaný a nedostatočný.

Autorstvo je duševná práca (do pozornosti k meritu veci dávam najmä Inštitút duševnej práce TU). Uznanie pre našich originálnych vedcov a autorov musí Slovensko, z hľadiska najvyššej pridanej hodnoty, ešte len objaviť. Zatiaľ totiž krajina produkuje nízku pridanú hodnotu. Až dve tretiny ročného bohatstva štátu (HDP – hrubý domáci produkt) kreuje v krajine zahraničný kapitál a Slovensko sa tak stáva lacnou montážnou dielňou pre zahraničie doma vo vlastnej krajine. To je hanba.

Vy sám máte v portfóliu hneď niekoľko zaujímavých publikácií. Obracajú sa na vás autori s prosbou o váš názor na ich rukopis?

Veľmi zriedkavo. Logicky aj preto, že odbornú literatúru píšu už starší a erudovaní ľudia, nie mladí a neskúsení. Aj tých skôr zaujímajú praktické rady a začiatky k písaniu.

Komu dávate čítať vlastné knihy ako prvému?

Sklamem Vás, ale nikomu. Spolieham sa na vlastnú autodielňu. A zdržiavalo by ma to zbytočne. Mám 35-ročné skúsenosti z praxe a doteraz som autorom 24 editovaných kníh, 6 kníh ako spoluautor a tiež autor vyše 2000 odborných článkov doma i v zahraničí. I rôznych ďalších vzdelávacích projektov a textov. Nepestujem také obyčaje ako krst knihy, doteraz som nemal ani jednu slávnosť verejného krstu nového diela. Miesto toho radšej usilovne tvorím. V autorskom šuflíku mám pred dokončením niekoľko ďalších kníh, ktoré čakajú na vydanie – keď nájdem vhodné knižné vydavateľstvo.

Zvyknete do výsledného diela zapracovať i prípadnú kritiku? Prichádza vôbec?

V každej knihe vyzývam v závere čitateľov, aby mi napísali, ale priamo sa tak nedeje. Nepriamo si nájdem odkazy pozitívne i negatívne občas pri referenciách na knihy od čitateľov, ktoré posielajú na web Martinusu. Najviac pekných pozitívnych odkazov prišlo na edíciu kníh trilógie životného poradenstva Pohodou k prosperite I. – III., ktoré som čiastočne zverejnil v úvode každého nasledovného dielu. Zo všetkých ohlasov na Martinuse prevažujú pozitívne. Ak je niečo zmysluplné a produktívne v kritike, tak to evidujem a snažím sa v budúcnosti zlepšiť, aby som sa stal autorsky lepšou verziou samého seba😊.

Čítate si spätne vaše knihy a premýšľate, čo ste mohli spraviť inak? Alebo ide pre vás o uzavretú kapitolu?

Určite áno, čítam a premýšľam. Fenomény kreativity a pragmatizmu mám vo veľkej úcte (v prípade bližšieho záujmu pozri viac aj KREATIVITA a PRAGMATIZMUS. In: Časopriestor/Spacetime č. 4/2019 = https://www.kassaybooks.com/spacetime?lightbox=dataItem-k4av9xza). Vyznávam nielen tvorivé myslenie, ale rešpektujem aj pokoru. Je to kráľovná cností, treba ju pripomínať a podčiarkovať. Mnohí z nás by však chodili úplne nahí, keby sa mali obliecť len do šiat utkaných z vlastnej pokory. Fascinuje ma brilantné (keď niekto dokáže generovať skutočné kvalifikované argumenty v dôvodení), kritické myslenie. Práve to, spolu so sebareflexiou, posúva človeka v osobnom raste i profesionálnom zdokonaľovaní.

Kedy pre vás nastáva najlepší čas pre písanie kníh?

Z hľadiska ročných období - kedykoľvek, ak ma niečo silne (napríklad titul „Komunikácia v konflikte a kríze“) nadchne, osloví a zaujme. A dokážem si tento dotyk pani Múzy predstaviť a pretaviť do svojho nového autorského výstupu. Viac ako to, že je človek bohom pobozkaný (talent), si cením na tvorivosti húževnatosť. Práve vytrvalosť považujem za silnejšiu sestru schopnosti. Z hľadiska času – kedy sa mi píše najlepšie, tak skoro ráno. Fascinuje ma, že väčšina ostatných ľudí ešte spí a ja už pracujem a „komponujem“.

Čo považujete za vašu najväčšiu devízu? Aké črty, vlastnosti vás najviac odlišujú od iných odborníkov, venujúcim sa rovnakej problematike?

Som pragmatik – praktik s množstvom príkladov a príkladových štúdií, ktoré som v živote zažil a načerpal z nich poučenie a experienciu. Viac ako desaťročie som pracoval v topmanažmentoch privátu (banky) i štátu (dane). Som kreatívec a mám bohaté skúsenosti s riadením veľkých systémov, procesov aj veľkých kolektívov (makro-pohľad). Súčasne ma fascinuje analyzovať silné a slabé stránky, prednosti i nedostatky každého človeka a následne mu navrhnúť možné korekcie a optimalizáciu z pohľadu mentora (mikro-pohľad). Baví ma tvoriť dobro. Usilujem sa to robiť rozdávaním múdrosti. Ako ekonóm poznám veľa rôznych definícií bohatstva. Dve u mňa osobne jednoznačne vyhrávajú: Prvá – najbohatší nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej. Druhá – najbohatší je ten, kto dokáže v živote zo svojho bohatstva čo najviac rozdať druhým (preto aj každý „chudobný“ učiteľ, je v skutku BOHATÝ učiteľ). DOBRO je zaručeným zmyslom života, pretože koreňom všetkého ZLA je nedostatok poznania. Život je najväčší dar pre človeka, ale spravodlivý nie je vôbec. Ak človek od života niečo dostal a prijal, nemal by len BRAŤ a VZIAŤ. Ale mal by to životu aj vrátiť a naučiť sa DAŤ. Najlepším a doteraz neprekonaným učiteľom človeka je matička príroda. Kráľom medzi jej vzorcami je rovnováha (balance, symetria) – optimalizovanie súladu, podobne ako pri bilancii v účtovníctve, kde sa musia v súvahe aktíva a pasíva rovnať, detto aj strana MÁ DAŤ a strana DAL.

Ktorí sú vaši obľúbení autori?

Prečítal som v živote už stovky kníh. Čítam stále, hoci v súčasnosti už taký hektický knihomoľ nie som. Autorov nebudem menovať, aby som nikoho nezabudol. Ale najviac ma vždy fascinovali motivační autori, autori kníh o tvorivosti a životopisci. Knihy o kreativite zbieram ešte aj dnes. Rád čítam autorov zvýrazňujúcich dobro, o ktorom aj ja píšem (TU).

Vy sám ste okrem autora tiež známym ekonómom a daňovým odborníkom. Čím vás fascinuje tento svet?

Ekonomický svet je veľmi tvrdý. O ekonómii vedia mnohí veľa TÁRAŤ, ale len niektorí aj dobre RÁTAŤ. V poslednom čase mám silný pocit, že namiesto znalostí a skutočného know-how, v ňom začínajú byť pretláčaní a preferovaní ekonómovia, ktorí účelovo a subjektívne nahrávajú filozofii najväčších elít sveta. To považujem za veľké riziko. Človek robí rozhodnutia na základe informácií a tie môžu byť subjektívne a objektívne. Objektívne sú najmä zákony, fakty, kvalifikované argumenty, jednoznačné dôkazy a transparentné deje. Subjektívne bývajú, práve naopak, hlavne pocity, názory, klebety, informačné šumy a skraty (hoax, konfirmačný bios) a netransparentné deje.

Mudrc filozof dávno vytesal do kameňa a zaknihoval správne ideu: Súčasný svet sa nemá zle preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných najhladnejších. Ale práve preto, že nevieme nachovať najnežratejších najbohatších. Trhovú ekonomiku definujem rebelsky a prefíkane, typicky svojsky takto: Trhová ekonomika znamená, že k trvalému bohatnutiu menšiny je potrebné neustále ochudobňovanie väčšiny. A nikdy v nej nevládne v skutočnosti ten, kto sedí na tróne. Ale ten, kto potichu spoza opony ten trón platí.

Najviac kníh píšem z oblasti daní a životológie. Slovensko má síce prebytok daňových úradníkov a daňových poradcov, ale totálne postráda špičkových daňových vedcov (aj na Slovenskej akadémii vied síce existuje vedný odbor účtovníctvo a financie, no neexistuje vedný odbor daňovníctvo!), skutočných daňových expertov. Finančná gramotnosť národa je úbohá, z toho daňová je pre niektorých úplná analfabetická terra magna.

Existuje veľký priestor, ako ľudí zdokonaľovať a naprávať i vzdelávaním. Byť nadšeným a úspešným vzdelávačom vôbec nie je v SR ľahké a jednoduché. Nestačí len pochopiť, že pri práci učiteľa je poslanie viac než povolanie, čo je samozrejmé. Treba aj neustať v hľadaní a nachádzaní, ako čo najlepšie, najúčinnejšie a najrýchlejšie vyučovať dobro. A to je obrovské umenie. Vyučovať cieľom (dokázať chytiť najväčšiu rybu) pre život nestačí. Oveľa dôležitejšie je vyučovať systémom (naučiť niekoho chytať ryby).

Kde robia začínajúci podnikatelia najčastejšiu chybu?

Okrem precenenia vlastných síl (nie každý má schopnosti podnikať) sa, podľa môjho názoru, najviac opakujú dve. PRVÁ: Začínajúci podnikatelia často skočia a vhupnú do podnikania bez prípravy – bez rozmyslu a systému, bez ladu a skladu. Neraz len preto, že aj otec alebo sused je podnikateľ a darí sa mu. Oplatí sa investovať čas do určitej prípravy – niečo si naštudovať z učebnice podnikania sám, niečo sa naučiť od iných na podnikateľskom kurze alebo poradením sa s podnikateľmi, ktorí sú dlhodobo úspešní.

DRUHÁ: Druhou lacnou chybou je stratiť ducha obozretnosti ihneď po prvých úspechoch a namiesto do rozvoja firmy radšej investovať do seba – do vlastnej osobnej spotreby mimo firmy - kupovaním nepotrebností charakteru halóefektov (ako príklad uvediem nové drahé auto).

Pamätáte si na najlepšiu profesijnú radu, akú ste kedy dostali?

Prvá je o obozretnosti a druhá o znalosti. Tá prvá – hovorí o tom, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Hoci je prvý dojem dôležitý, nikdy nedaj len na obal (formu), ale vnímaj aj vnútro (obsah). Moji nebohí rodičia pochádzali z materiálne chudobných pomerov, no duchovne boli pre mňa tými najbohatšími. Stali sa vynikajúcimi učiteľmi, na ktorých ich žiaci s hrdosťou spomínajú dodnes. Vždy mi vštepovali do hlavy, že vzdelanie patrí medzi najlepšie a najrozumnejšie investície.

Aj ostatní osvietení zhodne tvrdia, že Homo doctus in se semper divitias habet – učený človek má vždy bohatstvo v sebe (nosí ho so sebou). Materiálne bohatstvo vám poľahky dokáže ukradnúť aj priemerný zlodej, ale to duševné iba tak hocikto scudziť nedokáže. Takže aj moja najlepšia profesionálna rada znie, že najrentabilnejšia je investícia do vlastného know-how. Mimochodom, aj k tomu som napísal jednu knihu, ktorej názov znie SEBAROZVOJ.

Patríte k zaneprázdneným ľuďom - prezraďte nám, ako oddychujete a čo plánujete v najbližších mesiacoch?

Oddychujem rád aktívne, napríklad športom a cestovaním. Výborne plávam a lyžujem, rád chodím peši. A čo plánujem? A priori – nezblázniť sa v tomto bláznivom svete. A posteriori – naučiť sa prestať sa ponáhľať a plánovať pozvoľne. Nielen preto, že keď človek plánuje, tak sa pán Boh smeje. Ale aj preto, že plánovanie treba vnímať v rovnováhe: Aj ten NAJLEPŠÍ plán je nanič, pokiaľ ho nesplníte. A i ten NAJHORŠÍ plán je lepší než žiadny.